Metóda Wima Hofa u vedcov neobstála. Otužovanie či meditácia môžu pomôcť, no dva týždne nestačia, odkazujú

Metóda Wima Hofa nefuguje tak, ako to jej autor deklaruje, a ak aj môže mať priaznivý vplyv na činnosť srdca, krvný tlak či na lepšiu náladu, k zmenám nedochádza v takom krátkom čase, ako sľubujú tí, ktorí metódu propagujú.

Tvrdia to švajčiarski vedci na základe štúdie, ktorú publikovali minulý mesiac a ktorej závery zverejnil odborný časopis Scientific Reports.

Wim Hof, rodák z Holandska, má dnes 64 rokov a vlastnú metódu, ktorej pripisuje celý rad zdravotných benefitov, spopularizoval ju vďaka rôznym netradičným experimentom, pri ktorých odolával extrémnemu chladu.

Zaborený v kockách ľadu vydržal desiatky minút, v chlade a mraze odbehol polmaratón, aj keď bežal bosý, pod ľadom podplával 57 metrov a na zimné vysokohorské túry chodil len v trenírkach. Vyslúžil si tak prezývku Iceman, teda Ľadový muž.

Hof tvrdí, že každý zvládne to čo on a stačí na to otužovanie, meditácia a kontrolované dýchanie. Pre želaný efekt je pri všetkých troch aktivitách potrebné dodržať postup, ktorý vyvinul.

Metódu vraj stačí praktizovať desať dní a v tele sa rozbehnú prvé procesy, ktoré povedú k lepšiemu zdraviu aj spokojnejšiemu životu. Aspoň tak to tvrdí Holanďan.

Celosvetová popularita

Wima Hofa verejnosť prvýkrát zaregistrovala na prelome tisícročí a odvtedy popularita jeho metódy rapídne narástla. Získala si tisícky podporovateľov na celom svete a stala sa z nej značka s výrazným dosahom a nezanedbateľným ekonomickým obratom.

Oficiálna stránka metódy Wima Hofa okrem drobností v podobe kníh, oblečenia či iných predmetov s tematickou potlačou ponúka aj kurzy, certifikované workshopy či expedície. Cena tej najbližšej, ktorá trvá šesť dní a uskutoční sa v Poľsku, sa začína na sume 2 799 eur.

Odvážne tvrdenia Wima Hofa o tom, že jeho metóda vylieči aj závažné choroby ako rakovinu či Parkinsonovu chorobu, a takisto jej narastajúca popularita pritiahli aj pozornosť serióznych vedcov. Ich zistenia sú však skôr skeptické a voči tvrdeniam Holanďana majú výhrady.

Hof skeptikom zvyčajne odkazuje, aby si metódu preštudovali poriadne, o čo sa teraz pokúsil tím švajčiarskych vedcov z Bernskej univerzity.

Bez zmien

Do najnovšieho výskumu sa zapojilo 42 ľudí, išlo o zdravých mužov v strednom veku s podobnými telesnými parametrami. Experti ich rozdelili na dve skupiny. Prvá polovica každý deň praktizovala metódu Wima Hofa spôsobom, ktorý Holanďan označuje za cestu k lepšiemu zdraviu, druhá polovica žila tak ako predtým a dennú rutinu nijako nezmenila. Experiment trval 15 dní.

Autori výskumu hodnotili účinnosti metódy Wima Hofa na rôznych psychologických či fyziologických ukazovateľoch, zaujímali ich kardiovaskulárne parametre, vnímaný stres, zmena nálady či celková vitalita.

Hofova metóda sľubuje, že dokáže kardiovaskulárne problémy efektívne riešiť, čo by bolo zásadné zistenie, nakoľko problémy so srdcom sú v súčasnosti v Európe a v USA zodpovedné približne za tretinu všetkých úmrtí.

Merania po 15 dňoch však neukázali žiadne zásadné zmeny medzi oboma skupinami a navyše tí, ktorí metódu praktizovali, nezaznamenali zlepšenie ani len vo vnímaní nepríjemných pocitov, ktoré boli spôsobené náhlym vystavením sa intenzívnemu chladu.

Niektoré predchádzajúce štúdie s podobným zameraním síce ukazujú, že pravidelné vystavovanie sa chladu vedie k zdravšiemu kardiovaskulárnemu profilu, keďže chlad vyvoláva na srdci viacero priaznivých reakcií, autori spomínanej 15-dňovej štúdie podobné zmeny nezaznamenali.

Všímali si pritom hneď niekoľko parametrov, ako napríklad srdcový rytmus, variabilitu srdcového rytmu (HRV), krvný tlak či rýchlosť pulzovej vlny, ktorá je indikátorom tuhosti tepien a pomocou nameraných údajov je možné predikovať morbiditu a mortalitu.

Metódu nezatracujú

Štúdia skúmala aj vplyv meditačných techník, ktoré podľa Hofa vedú ku zníženiu krvného tlaku a k zlepšeniu HRV. Výsledky meraní u tých, ktorí metódu praktizovali, ani v tomto prípade neukázali žiadne zmeny.

To isté platilo aj o deklarovanom pozitívnom efekte pomalého hlbokého dýchania a zadržiavania dychu, pričom štúdia nenašla žiadne signifikantné zmeny ani v psychologických parametroch, ako sú nálada, vitalita a vnímaný stres.

Zhrnutie výskumu tak vyznelo jednoznačne v neprospech metódy Wima Hofa.

Autori však zároveň upozorňujú na limity vlastných zistení, a to napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré konfrontovali tvrdenia Wima Hofa, išlo o jednu z najrozsiahlejších.

Metódu praktizovalo 21 ľudí (21 ľudí figurovalo ako kontrolná skupina), čo podľa vedcov stále nie je dostatočne vysoké číslo. Zároveň išlo o zdravých a relatívne mladých mužov, čo môže efekt metódy skresľovať. Otázne zostáva aj to, či by sa efekt metódy priaznivo prejavil, ak by v nej muži pokračovali aj po 15 dňoch.

Štúdia mohla byť ovplyvnená aj tým, že sa účastníci otužovali doma a autori výskumu nekontrolovali, či bola voda dostatočne chladná alebo kontrolované dýchanie dostatočne presné v porovnaní s tým, ako ho praktizuje Wim Hof.

Švajčiarski vedci napriek negatívnym zisteniam metódu ako takú nezatracujú – veď viaceré výskumy potvrdzujú možný pozitívny efekt pravidelného otužovania –, ich závery skôr naznačujú, že metóda nie je účinná tak rýchlo, ako to tvrdí Holanďan. Tí, ktorí metóde Wima Hofa dajú šancu, by preto nemali mať prehnané očakávania.

Český odborník: Buďte opatrní 

Podobne sa o metóde Wima Hofa vyjadril aj výživový poradca Miloslav Šindelář, s ktorým sa Denník N rozprával v marci tohto roka. Odborník z Česka uznáva, že metódy Holanďana môžu mať niektoré pozitívne zdravotné účinky – napríklad redukciu stresu alebo zlepšenie spánku, no tvrdiť, že vylieči rakovinu či mnohé iné choroby, považuje za prehnané.

„Ak niekto tvrdí, že má panaceum, bájny liek na všetko, je to pre nás výstražný signál, že niečo nie je v poriadku, a mali by sme sa zamyslieť nad tým, či takého človeka ďalej počúvať,“ upozornil.

Šindelář nabáda k opatrnosti aj pri otužovaní, keďže o ňom stále veľa nevieme a chýbajú kvalitné dôkazy o jeho účinnosti a benefitoch. Výsledky štúdií navyše môžu byť skreslené tým, že sa často realizujú na plavcoch v studenej vode, pričom priaznivý efekt môže byť podmienený aj fyzickou aktivitou, nielen chladom.

„Zatiaľ nemáme presvedčivé dôkazy, že by otužovanie významne podporovalo zdravie. Rolu hrá aj to, ako chladovú terapiu vykonávame – ak to s otužovaním preháňame, môže uškodiť,“ hovorí. Navyše stále nemáme žiadne vedecké odporúčanie, ako správne otužovať, a problémom je aj to, že optimálna dĺžka času stráveného v chlade sa pravdepodobne výrazne líši v závislosti od konkrétneho jednotlivca.

Odborník uznáva pozitívny efekt na psychiku. „Keď vylezieme z ľadovej vody, máme dobrý pocit. Spôsobené je to vyplavením adrenalínu a endorfínov. Za pozitívum možno označiť budovanie psychickej a fyzickej odolnosti – vytvoríme si rutinu, takže budeme odolnejší aj v iných oblastiach svojho života.“

Čo sa týka kontrolovaného dýchania, Šindelář hovorí, že môže mať určité pozitívne účinky, „problémom je, že nepoznáme dlhodobé účinky a nevieme, čo to v našom tele urobí z dlhodobého hľadiska“. O meditácii odborník hovorí, že v uponáhľanej súčasnosti môže väčšine z nás pomôcť. „Najviac preukázané účinky sa týkajú práve zvládania stresu a jeho redukcie.“

Aj český odborník však varuje, aby sme k metóde pristupovali kriticky a nemali prehnané očakávania. Upozorňuje, že štúdie, ktoré potvrdzujú pozitívny efekt Hofovej metódy, mali zásadné limity a zabúdať netreba ani na možné zdravotné riziká. Objavili sa totiž prípady, keď studená voda v kombinácii so zadržiavaním dychu, ktoré je tiež súčasťou metódy, viedli k náhlemu zlyhaniu srdca a dokonca k úmrtiam.

Rovnako netreba zabúdať, že ak metóda funguje u jedného človeka, bude fungovať u každého. „Kazuistiky na jednom človeku sa radia medzi najnižšie položené vedecké dôkazy. Tieto výsledky nemožno extrapolovať na populáciu ako takú.“