Denník N

Vlastenectvo zdravých nemocných

Jánošík na obraze Ľudovíta Fullu z roku 1956. Zdroj – SNG
Jánošík na obraze Ľudovíta Fullu z roku 1956. Zdroj – SNG

Čo s tým urobíme, pani ministerka? Ideme páliť knihy? Čím začneme? Bibliou? Čo nám ostane? Slávy dcéra? Pre vašu informáciu – ani tá nebola napísaná po slovensky, prísne vzaté.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text vzniká v predvečer avizovaného zverejnenia programového vyhlásenia štvrtej vlády Roberta Fica. Z predbežnej komunikácie o tomto určujúcom dokumente nastupujúcej vládnej koalície prenikol na verejnosť zámer venovať sa zdravému vlastenectvu ako jednej z priorít tejto mocenskej garnitúry. V nasledujúcich odsekoch sa pokúsime toto vskutku pozoruhodné slovné spojenie použiť v praxi. Zatiaľ len interpretačnej, ale ani tu za výsledok neručíme.

Vlastenectvo je pojem, ktorý v moderných dejinách Slovenska až doteraz používali tí, ktorí sa z rôznych dobrých dôvodov snažili vyhnúť pojmu nacionalizmus. Pritom ešte aj druhá vlna národných buditeľov s pojmom nacionalizmus mávala ako s najvyššou hodnotou konštituovania slovenského politického národa. Potom však prišla fašistická vojnová republika, ktorej prezident mal na štandarde vyšité heslo Za Boha a za národ!, a po obnovení Československa tento pojem úplne zdevastovali boľševici organizujúci hon na politicky nepohodlných súkmeňovcov. Pre obvinenie z buržoázneho nacionalizmu sedel vo väzení aj Gustáv Husák.

Pojem vlastenectvo uprednostňujem z viacerých dôvodov aj ja. Je z domácej lexikálnej dielne a aj napriek tomu, že je obťažkané pátosom, je v bežnej jazykovej praxi lepšie použiteľné ako také národovectvo či nebodaj húskovská svojstojnosť. Nekoroduje ani pod prívalmi sĺz sebadojímajúcich sa rodoľubov. Navyše aspoň naznačuje možnosť občianskeho rozmeru vlastenectva tak, ako je to ukotvené v Ústave SR, teda aj pre národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce v Slovenskej republike, prosto pre všetkých občanov.

Potiaľto jazykové okienko. Nasleduje politická prax.

Podpredseda parlamentu ako jeden z prvých počinov v novej funkcii zvesí portrét riadne zvolenej prezidentky krajiny, na ústavu ktorej prisahal, že si bude ctiť jej zákony. Vzápätí na to isté miesto zavesí fotografiu človeka, ktorý s jeho vlasťou má spoločné len to, že bol nájomným žoldnierom a politickým dobrodruhom presadzujúcim totalitnú ideológiu postavenú na mixe marxizmu, maoizmu a iných ľavičiarsky ladených utópií na viacerých kontinentoch, ktorá jeho vlasť (vlasť Ľuboša Blahu) štyri desaťročia úspešne devastovala.

Predsedovi jednej z koaličných strán Andrejovi Dankovi, ktorý je však skôr riaditeľom blšieho cirkusu než skonsolidovanej vládnej strany, prekážajú kórejskí tanečníci v národnom divadle. Ja mu rozumiem. Sám som z tanečníkov frustrovaný priamo úmerne k tomu, ako mi tuhnú kolená a rastie brucho. Som však trochu zmätený, prečo si vybral práve baleťákov z Kórey. Autá v Tepličke nad Váhom vyrába kto? Detvianski žandári? Myslím, že okolo tých ľúbezných približovadiel z Považia sa Kórejcov točí podstatne viac než na doskách SND.

Robert Fico pri príležitosti uvedenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do úradu vyslovil zopár útešných slov na adresu Matice slovenskej a želanie, aby ministerstvo pod jej vedením zvýšilo dôraz na pripomínanie si kráľa Svätopluka, meruôsme roky a tak ďalej. Na tejto skutočnosti je potešujúce len to, že na rozdiel od ministerky svojej vlády aspoň vedel, o čom hovorí. Aj keď nie je isté, či si v tej chvíli všimol to šidlo, čo takto vypustil z vreca von. Lebo veď jar národov v polovici 19. storočia v Uhorsku krvavo ukončili imperiálne naladené ruské vojská.

Ministerka kultúry na jednom zo svojich prvých vystúpení verejnosti oznámila, že slovenská kultúra má byť len slovenská a nemá to byť zmiešavanie iných kultúr. A potom sa jej jazyk chvíľu motal okolo etikiet. Alebo etikety? Jednoducho, hovorila o nálepkách. Ospravedlňujem sa za degradáciu jej výroku parafrázovaním, no obával som sa citovať ju. Môj učiteľ slovenčiny zo základnej školy sa ešte stále teší plnému zdraviu a nie je isté, či by takú mieru voľnosti v narábaní s jedným zo základných znakov každého národa vo svojom veku a v podaní jedného zo svojich žiakov uniesol. A sme opäť pri jazyku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Martina Šimkovičová

Robert Fico

Komentáre

Teraz najčítanejšie