Prečo sestry a učitelia nedosiahli, čo chceli? Môžu ešte niečo získať?

Učitelia od pondelka prerušujú štrajk. Nahradiť ich majú vysoké školy. Sestry rokujú o svojom návrate do nemocníc. Vyššie platy a ďalšie požiadavky nedostali.

Počas štrajku sa spojili učitelia aj so sestrami. Foto N – Tomáš Benedikovič

Malí školáci sedeli doma, pacientom odkladali plánované operácie. Výpovede sestier a štrajk učiteľov sa posledné tri týždne stali hlavnou témou, viac ako o migrantoch sa hovorilo o nedocenených a prepracovaných učiteľoch a sestrách. Učitelia od pondelka končia štrajk na základných a stredných školách. Pokračovať majú univerzity, v akom rozsahu a intenzite, ešte nie je zrejmé. Zatiaľ sa zapojilo 11 fakúlt z viacerých škôl. Ani sestry už netrvajú na výpovediach a rokujú o svojom návrate.

Ani jedna skupina nedonútila vládu Roberta Fica, aby im ustúpila a dala to, čo požadujú. Zároveň však tri týždne pred voľbami platí, že otázky, ktoré otvorili, budú musieť politici riešiť aj po voľbách.

Prečo neuspeli?

Učitelia začali protestovať už na jeseň. Na protestných akciách darovali krv, a tak neprišli do práce, protestovali s dlhými nosmi (papierovými) pred úradom vlády. Ostrý štrajk začali 25. januára. Na začiatku to bolo takmer 11500 učiteľov zo 729 škôl. V prvý deň štrajku bolo podľa Iniciatívy slovenských učiteľov zatvorených 300 škôl.

Efekt snehovej gule nenastal a protestujúci učitelia sa postupne vracali do zamestnania. V stredu ich štrajkovalo už menej ako 4-tisíc zo štyristo škôl. Celkovo sa zapojilo 14500 učiteľov z 950 škôl.

Podobné to bolo aj so sestrami. Keďže im zákon neumožňuje štrajkovať, podávali výpovede. Rozhorčil ich zákon o minimálnych mzdách, ktorý im podľa ich prepočtov nezvýši platy. Hromadné výpovede začali podávať koncom novembra. Bolo ich viac ako tisíc, no viaceré ich počas výpovednej lehoty stiahli. Začiatkom februára tak z nemocníc odišlo okolo 600 sestier – najviac v nemocniciach v Žiline a Prešove.

Pri oboch protestoch sa nepodarilo získať organizátorom nátlakových akcií kritickú masu, ktorá by vládu prinútila aspoň rokovať a možno aj v niečom vyhovieť ich požiadavkám. V nemocniciach je takmer 19-tisíc sestier. Učiteľov je okolo 87-tisíc.

Prejavila sa nejednotnosť. Sestry chceli ísť pôvodne do štrajku s inými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorým zákon o minimálnych platoch tiež upravoval mzdy. Na prvých protestoch boli aj ich zástupcovia. Nakoniec do výpovedí išli len sestry. A nepostavil sa za ne ani Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb.

Podobne to bolo aj pri učiteľoch, ktorých nepodporila najväčšia odborová organizácia. A aj keď štrajk podporili menšie odborové organizácie, učiteľov bolo menej ako počas štrajku v roku 2012.

Prezident SR Andrej Kiska (vľavo) prijal zástupcov Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek 9. februára 2016 v Bratislave. Na snímke druhá sprava prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová a druhá zľava predsedníèka OZ SaPA Monika Kavecká. FOTO TASR – Michal Svítok
Prezident prijal v utorok sestry. Foto – Tasr

Prečo s nimi nerokovali?

Ministri školstva aj zdravotníctva a vláda k sestrám a učiteľom od začiatku pristupovali s odstupom. Učiteľov prijal minister školstva Juraj Draxler len pred štrajkom. Uznal, že ich platy sú nízke, nič im však neponúkol. Učitelia žiadali zvýšenie platov tento rok o 140 eur a od budúceho roku o deväťdesiat. Okrem toho chceli, aby vláda dala do rozpočtu o 400-miliónov eur viac na vybavenie škôl. To minister označil za nereálne. Učitelia ešte žiadali zmeny v kontinuálnom vzdelávaní.

Ani minister zdravotníctva so sestrami nerokoval. Povedal, že im platy vďaka novému zákonu neklesnú, a sľúbil, že ak by klesli, odstúpi. Navštevoval nemocnice, kde o novom zákone hovoril.

Premiér sa do rokovaní nezapájal. Raz prijal sestry, ktoré sa podľa neho „nanútili do programu“. S učiteľmi sa nestretol ani raz, pripomínal im opakovane, že mali nedávno 19 dní prázdnin.

O ich požiadavkách by mal do týždňa rokovať aj parlament. Učitelia o zvolanie schôdze požiadali všetkých poslancov ešte koncom januára. Podpisy však opozícia zozbierala až teraz.

Prečo vláda neustúpila?

Ministri či premiér učiteľom ani sestrám krátko pred voľbami neponúkli kompromis či čiastkový ústupok, ich podmienky označovali za nesplniteľné. Obe skupiny spájali s opozičnou stranou OĽaNO, no ani raz nevysvetlili, čo ich spája. Na hlavnú sesterskú odborárku Moniku Kaveckú útočil premiér aj minister tým, že má politické ambície.

Kavecká priznala, že chcela kandidovať do parlamentu, nespresnila však, či za OĽaNO. Nakoniec do parlamentných volieb nešla.

Aj za učiteľmi videl premiér OĽaNO, a to aj napriek tomu, že to viackrát popreli učitelia aj opozičná strana. S učiteľmi nevyjednával a spolu s ministrom školstva sledoval, ako ich protest číselne slabne, čo pravidelne pripomínal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Protesty učiteľov

Výpovede sestier

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |