Prečo sestry a učitelia nedosiahli, čo chceli? Môžu ešte niečo získať?

Malí školáci sedeli doma, pacientom odkladali plánované operácie. Výpovede sestier a štrajk učiteľov sa posledné tri týždne stali hlavnou témou, viac ako o migrantoch sa hovorilo o nedocenených a prepracovaných učiteľoch a sestrách. Učitelia od pondelka končia štrajk na základných a stredných školách. Pokračovať majú univerzity, v akom rozsahu a intenzite, ešte nie je zrejmé. Zatiaľ sa zapojilo 11 fakúlt z viacerých škôl. Ani sestry už netrvajú na výpovediach a rokujú o svojom návrate.

Ani jedna skupina nedonútila vládu Roberta Fica, aby im ustúpila a dala to, čo požadujú. Zároveň však tri týždne pred voľbami platí, že otázky, ktoré otvorili, budú musieť politici riešiť aj po voľbách.

Prečo neuspeli?

Učitelia začali protestovať už na jeseň. Na protestných akciách darovali krv, a tak neprišli do práce, protestovali s dlhými nosmi (papierovými) pred úradom vlády. Ostrý štrajk začali 25. januára. Na začiatku to bolo takmer 11500 učiteľov zo 729 škôl. V prvý deň štrajku bolo podľa Iniciatívy slovenských učiteľov zatvorených 300 škôl.

Efekt snehovej gule nenastal a protestujúci učitelia sa postupne vracali do zamestnania. V stredu ich štrajkovalo už menej ako 4-tisíc zo štyristo škôl. Celkovo sa zapojilo 14500 učiteľov z 950 škôl.

Podobné to bolo aj so sestrami. Keďže im zákon neumožňuje štrajkovať, podávali výpovede. Rozhorčil ich zákon o minimálnych mzdách, ktorý im podľa ich prepočtov nezvýši platy. Hromadné výpovede začali podávať koncom novembra. Bolo ich viac ako tisíc, no viaceré ich počas výpovednej lehoty stiahli. Začiatkom februára tak z nemocníc odišlo okolo 600 sestier – najviac v nemocniciach v Žiline a Prešove.

Pri oboch protestoch sa nepodarilo získať organizátorom nátlakových akcií kritickú masu, ktorá by vládu prinútila aspoň rokovať a možno aj v niečom vyhovieť ich požiadavkám. V nemocniciach je takmer 19-tisíc sestier. Učiteľov je okolo 87-tisíc.

Prejavila sa nejednotnosť. Sestry chceli ísť pôvodne do štrajku s inými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorým zákon o minimálnych platoch tiež upravoval mzdy. Na prvých protestoch boli aj ich zástupcovia. Nakoniec do výpovedí išli len sestry. A nepostavil sa za ne ani Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb.

Podobne to bolo aj pri učiteľoch, ktorých nepodporila najväčšia odborová organizácia. A aj keď štrajk podporili menšie odborové organizácie, učiteľov bolo menej ako počas štrajku v roku 2012.

Prečo s nimi nerokovali?

Ministri školstva aj zdravotníctva a vláda k sestrám a učiteľom od začiatku pristupovali s odstupom. Učiteľov prijal minister školstva Juraj Draxler len pred štrajkom. Uznal, že ich platy sú nízke, nič im však neponúkol. Učitelia žiadali zvýšenie platov tento rok o 140 eur a od budúceho roku o deväťdesiat. Okrem toho chceli, aby vláda dala do rozpočtu o 400-miliónov eur viac na vybavenie škôl. To minister označil za nereálne. Učitelia ešte žiadali zmeny v kontinuálnom vzdelávaní.

Ani minister zdravotníctva so sestrami nerokoval. Povedal, že im platy vďaka novému zákonu neklesnú, a sľúbil, že ak by klesli, odstúpi. Navštevoval nemocnice, kde o novom zákone hovoril.

Premiér sa do rokovaní nezapájal. Raz prijal sestry, ktoré sa podľa neho „nanútili do programu“. S učiteľmi sa nestretol ani raz, pripomínal im opakovane, že mali nedávno 19 dní prázdnin.

O ich požiadavkách by mal do týždňa rokovať aj parlament. Učitelia o zvolanie schôdze požiadali všetkých poslancov ešte koncom januára. Podpisy však opozícia zozbierala až teraz.

Prečo vláda neustúpila?

Ministri či premiér učiteľom ani sestrám krátko pred voľbami neponúkli kompromis či čiastkový ústupok, ich podmienky označovali za nesplniteľné. Obe skupiny spájali s opozičnou stranou OĽaNO, no ani raz nevysvetlili, čo ich spája. Na hlavnú sesterskú odborárku Moniku Kaveckú útočil premiér aj minister tým, že má politické ambície.

Kavecká priznala, že chcela kandidovať do parlamentu, nespresnila však, či za OĽaNO. Nakoniec do parlamentných volieb nešla.

Aj za učiteľmi videl premiér OĽaNO, a to aj napriek tomu, že to viackrát popreli učitelia aj opozičná strana. S učiteľmi nevyjednával a spolu s ministrom školstva sledoval, ako ich protest číselne slabne, čo pravidelne pripomínal. Taktika vydržať počiatočný nátlak a počkať, kým sa finančne podhodnotení učitelia začnú vracať do práce, pretože dlhší štrajk si nemôžu dovoliť, sa osvedčila.

Čo sa im podarilo?

Aj keď učitelia ani sestry nezískali, čo chceli, podarilo sa im zmeniť atmosféru v spoločnosti pred voľbami a vrátiť do hry vnútorné problémy Slovenska. Ešte pred začatím štrajku a hromadných výpovedí bola hlavnou témou parlamentných volieb utečenecká kríza.

Momentálne sa viac hovorí o školstve, zdravotníctve a domácich problémoch. Nejde len o platy, viac sa spomínajú aj systémové problémy v týchto oblastiach. Aj Smer, stále jasný favorit volieb, sľubuje, že školstvo sa pri formovaní nasledujúceho programového vyhlásenia vlády má stať prioritou.

Ľudia protestovali, chodili na zhromaždenia, ktoré učitelia organizujú, a školstvo sa tak stalo hlavnou témou. O vlnu odporu a prísľubov politických strán sa po voľbách pri vyjednávaniach s vládou môže oprieť aj hlavná odborová organizácia učiteľov.

Na stranu učiteľov sa v desiatkach miest postavili rodičia, umelci, organizácie a verejnosť. Zhromaždenia organizujú aj študenti, rodičia teraz zvažujú, že ako signál podpory požiadaviek učiteľov nebudú deti dávať v piatky do školy. Rodičia zo školy na Novohradskej v Bratislave, ktorí  založili Iniciatívu slovenských rodičov, vyzvali ďalších, aby sa k nim pridali. Až do volieb chcú symbolicky nosiť zelené stužky.

Takáto široká škála podpory pedagógom ukazuje, že po voľbách sa bude musieť nová vláda venovať otázke školstva a aj platom.

Čo sa bude diať ďalej?

Štrajk učiteľov sa od pondelka končí. Pokračovať by mali vysoké školy. Koľko ich bude, je otázne. Niektoré sestry sa zrejme vrátia do nemocníc. S vedením žilinskej nemocnice, kde dalo výpoveď takmer dvesto sestier, sa zatiaľ dohodlo na návrate 33. Ostatné podľa nemocnice neprišli rokovať.

Sestry rokujú aj s nemocnicou v Prešove. „Vedenie v pondelok prijalo sesterských odborárov, a to napriek tomu, že prišli neohlásene,“ napísala nemocnica. Ponúkli im 187 voľných miest. Celkovo ich dalo výpoveď zhruba tristo. Ponúkajú im štandardné platy, ako majú iné sestry. „Zamestnávateľ neplánuje zvýhodnením malej skupiny zamestnancov diskriminovať väčšinu svojich zamestnancov,“ dodáva nemocnica.

Je teda jasné, že nie všetky sestry, ktoré dali hromadné výpovede, dostanú svoje miesto. „Samozrejme, že nemocnice môžu prijať len toľko sestier, koľko je voľných pracovných miest,“ napísal premiér Robert Fico vo svojom vyhlásení.

Prečo boli pred nimi úspešnejší?

Štrajky a hromadné výpovede tu už boli a boli úspešnejšie. Hromadné výpovede za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 podávali aj lekári. Tí však ochromili chod nemocníc. Preto vláda ustúpila a zmenila zákon, aby im výrazne zvýšila platy. Aj keď lekári podporovali sesterské výpovede, tie neboli také súdržné a ostali v nemocniciach.

Učitelia štrajkovali naposledy na začiatku tejto vlády v decembri 2012. Do ulíc vtedy vyšlo viac ako 60-tisíc ľudí – nešlo len o učiteľov, ale aj o nepedagogických zamestnancov škôl. Po troch dňoch štrajk ukončili. Viedol ho odborový zväz a ten sa s vládou dohodol, že dostanú zvýšené platy o päť percent.