Kto má málo, ešte aj to mu vezmú, reagujú mimovládky. Návrh Erika Tomáša môže zruinovať rodičovské združenia či útulky

Meli má desať rokov, ale pre svoje diagnózy je na úrovni niekoľkomesačného dieťaťa. Už od narodenia trpí ťažkými epileptickými záchvatmi, ktoré sa teraz zhoršili natoľko, že donedávna ležala v nemocnici. Jej mama Andrea zbiera peniaze na liečbu, ktorú jej poisťovňa odmietla uhradiť. Jedna dávka lieku ich bude stáť 3-tisíc eur.

Andrea Škovierová Dragošeková už 7 rokov vedie občianske združenie Meli Beli, cez ktoré platí náročnú starostlivosť nielen o svoju dcéru, ale pomáha aj iným rodinám s deťmi s postihnutím.

„Viete, pán Tomáš, že ročné náklady rodiny ťažko chorých detí – konkrétne detí s ťažkou epilepsiou a pridruženými diagnózami – sa pohybujú v priemere na úrovni 8 400 eur, že jeden dvojtýždňový turnus fyzioterapie stojí cca 3 500 eur, že za kočiare či autosedačky pre naše deti si predajcovia pýtajú aj 5 000 eur a my ich nekupujeme z rozmaru, ale nemáme inú možnosť?!“ pýta sa matka Meli ministra práce Erika Tomáša.

Ten v utorok predstavil návrh, ako chce vláda získať peniaze pre rodičovské dôchodky, ktoré by sa mali vyplácať z dvoch percent pre neziskovky. Pri daňovom priznaní tak bude človek stáť pred dilemou, komu svoje dve percentá z dane venovať – svojim rodičom alebo občianskemu združeniu.

Mimovládky návrh vlády kritizujú. „Ak to prejde, tak to bude veľmi zlé,“ hovorí Ľubica Kizáková, riaditeľka útulku pre psov s názvom Humenské labky. V rodnom meste Erika Tomáša sa starajú o opustené zvieratá, pričom podľa Kizákovej pribúdajú vyhodené psy skoro každý deň.

Tomáš v stredu po rokovaní vlády zľahčoval toto opatrenie a tvrdil, že podľa neho to nebude pre neziskový sektor znamenať veľký výpadok. „Ľudia môžu pokojne prispievať na mimovládne organizácie dvomi percentami z daní, pretože o seniorov sa riadne postaráme naším trinástym dôchodkom,“ povedal minister.

Ak by si štát plnil povinnosti, nech si tie dve percentá nechá

Ak by vláda zákon prijala, matka Andrea by mala v občianskom združení, v ktorom pomáha rodinám s deťmi s epilepsiou, problém. Pre jej združenie sú dve percentá najzásadnejšia forma príjmov, je to približne polovica rozpočtu. „Ostatnú časť prácne získavame cez verejné zbierky a projekty,“ vysvetľuje.

Peniaze dáva rodičom na drahé zdravotné pomôcky, ktoré pre svoje choré deti potrebujú. Počas vianočnej kampane plánuje takto pomôcť ôsmim deťom. Detské pomôcky sú pomerne drahé aj pre zdravé deti. No Andrea vysvetľuje, koľko peňazí stoja tie špeciálne, pre choré deti – jedálenská stolička 3,5-tisíc eur, autosedačka 4-tisíc, kočiar 5-tisíc eur. Poisťovne uhrádzajú máločo.

Dvojtýždňový intenzívny rehabilitačný pobyt pre deti s vážnymi diagnózami stojí skoro 4000 eur, a to bez stravy a ubytovania. „A aby to malo zmysel, treba ho väčšinou absolvovať viackrát do roka. Sú rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť ani jediný turnus,“ vysvetľuje Andrea.

Hnevá sa na to, ako štát zanedbáva pomoc chorým deťom, a ak im chcú rodiny pomôcť, dostávajú sa do existenčných problémov. „U nás platí, kto ma málo, ešte mu vezmú. Viete, ak by štát roky nezanedbával túto oblasť a robil si svoju prácu dobre, nech si nechá svoje 2 percentá, nás táto závislosť vyčerpáva,“ dodáva.

O čo vlastne ide? Minister práce Erik Tomáš sa rozhodol pozmeniť rodičovský dôchodok, ktorý zaviedol jeho predchodca Milan Krajniak (Sme rodina). Podľa nového návrhu by mali deti prispievať rodičom z daní – a to konkrétne z dvoch percent. Štát by tak získal 315 miliónov eur, ktoré chce použiť na budúcoročné trináste dôchodky.

Zmena môže znamenať existenčné problémy