Shooty: Nezdá sa mi, že treba podľahnúť zúfalstvu
Karikaturista Denníka N Martin „Shooty“ Šútovec v rozhovore vraví, ako je z politiky zhrozený, ale neprepadá skepse. Čo si uvedomil pri príprave novej knihy Matovič, pandémia a vojna a čo mu pripadá zábavné na koalícii Smeru, Hlasu a SNS.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V rozhovore sa dočítate:
- čo si myslí o Robertovi Ficovi a jeho ľuďoch;
- ako predsedu Smeru zmenil strach, že skončí za mrežami;
- prečo sa v politike neudržali Iveta Radičová či Zuzana Čaputová;
- prečo väčšine voličov vyhovuje ukričaná a zvulgarizovaná politika;
- na čo prišiel pri písaní svojej novej knihy o období rokov 2020 až 2023;
- kto z politikov v týchto rokoch najviac zlyhal.
V čase zúriacej pandémie pred troma rokmi sme spolu robili rozhovor. Nech som akokoľvek premýšľala, musím začať rovnakou otázkou, lebo dnes je ešte naliehavejšia. Čo ti robí radosť, aby si úplne neprepadol skepse z toho, čo sa deje doma aj vo svete?
Žijem normálny život a nepripadá mi, že by som mal prepadávať skepse. Snažia sa mi tento pocit vnútiť niektorí ľudia, ale nedám sa. Tvárime sa, akoby to bola nejaká nová situácia, všetko, čo sa tu deje. Ale žijem dosť dlho na to, aby som si týchto situácií už pamätal dosť veľa, a nepripadá mi to ako dôvod, pre ktorý by som sa mal rúcať.
Ale je pravda, že oni zatiaľ iba začínajú a nijako sa ma to netýka. Keď sa ma to začne týkať, možno sa zrútim a budem jačať od úzkosti, ale vôbec nie som v tomto stave.
Hovoríš, že len začínajú, ale ako sa pozeráš na to, čo mnohí hovoria a považujú za deprimujúce, že už tu vládli 12 rokov a Slovensko nepohli dopredu?
Áno, ale to je Slovensko. Som zmierený s tým, že žijem na Slovensku, a mám, bohužiaľ, latku takto nízko nastavenú. Jednoducho to neočakávam. Aj keď si hovoríme, že stojíme na mieste alebo ideme dozadu, tak keď sa človek pozrie z okna alebo ide von, vidí, že to nie je celkom pravda. Napriek všetkému, čo títo ľudia robia, neustále sa to tu rozvíja. Nie sme žiadna Severná Kórea.
Nie sme Severná Kórea, no keď prekročíš hranice, trebárs rakúske, hneď vidíš, že krajina môže rýchlejšie napredovať.
Je to zaujímavé, že 15 minút z Bratislavy je iný svet, ktorý ani nie je oddelený plotom, ktorý tam bol. Minule som si uvedomil v Hainburgu, keď som tam išiel do lekárne, zastal som na ulici a rozmýšľal, či som niečo nezabudol. Na ulici zastala doprava a ja sa pozerám, prečo autá stoja, a oni stáli preto, lebo čakali, či prejdem cez cestu. Čo by sa mi na Slovensku nestalo. A nepochybne v kolóne áut boli slovenské autá, lebo tam už väčšinou chodia iba slovenské. Už aj tí Slováci, ktorí prekročia hranicu, vedia, že by sa tam mali správať ako v civilizácii.
Mnohí hovoria, že zvažujú odchod zo Slovenska, lebo tu zlodeji a konšpirátori hrajú prím. Z toho, čo hovoríš, mi vyplýva, že si ani na sekundu neuvažoval, že zbalíš kufre.
Ja balím kufre stále, dosť veľa cestujem. Myslím si, že toto mi saturuje moju potrebu balenia kufrov. Nenechám sa odtiaľto vyhnať. Je to rovnako moja krajina ako ich. Mám
