Budúcnosť Slovenska viac ako nové zákony ovplyvní politická kultúra

Autor je právnik, Transparency International Slovensko

Ak by sme sa raz dopracovali do utopického stavu, v ktorom u nás budú iba dobré zákony, ani to ešte nebude zárukou existencie právneho štátu. Nezaručuje ho ani existencia inštitúcií. Štát tvoria ľudia, ľudia tvoria aj inštitúcie a od ľudí závisí aj to, ako budú zákony uvádzané do praxe. Na konci príbehu preto rozhoduje najmä aplikačná prax.

Jedna veľká kapitola príbehu o tejto poučke sa zrejme začína písať. Týka sa budúcnosti justície aj orgánov činných v trestnom konaní. Ale nielen ich…

Prvé indície, čo môžeme po voľbách očakávať, sme od členov novovytvorenej koalície dostali ešte počas volebnej kampane. Veľa napovedali aj prvé povolebné vyhlásenia lídrov, ktoré obsahovali aj zmienky o „balení kufrov“ či plánovaných čistkách v orgánoch činných v trestnom konaní. Či by práve takto mala vyzerať politická kultúra pri nástupe novej vlády, je na posúdení každého čitateľa. Najmä keď na Slovensku kolabuje zdravotníctvo, školstvo sa zmieta v existenčných problémoch a nad všetkým visí riziko finančného bankrotu krajiny.

Hneď na úvod je pritom potrebné skonštatovať, že súčasné nastavenie systému prokuratúry či súdov má na Slovensku od ideálu ďaleko. Ideálnym spôsobom napokon nebol vymenovaný končiaci policajný prezident a perfektné nie je ani koncipovanie právomocí Úradu špeciálnej prokuratúry.

Problematických bodov je hneď viacero. Neštandardná štruktúra „prokuratúry v prokuratúre“ síce Úrad špeciálnej prokuratúry podriaďuje generálnej prokuratúre, no zároveň spôsobuje vojny medzi funkcionármi, ktoré oslabujú dôveru verejnosti v štátne orgány. Zákonom presne určený počet trestných činov, ktoré spadajú do pôsobnosti ÚŠP, vytvára predpoklad na to, aby neraz dochádzalo k nadkvalifikovaniu skutku tak, aby tento napokon mohla riešiť Lipšicova prokuratúra.

A dalo by sa pokračovať ďalej aj pri otázkach Špecializovaného trestného súdu, aj pri otázkach organizácie prokuratúry ako celku. Napríklad, bolo by v súčasnej situácii prínosné, ak by na čele nielen polície, ale aj prokuratúry stál minister?

V kultivovanej krajine, ktorá si zakladá na demokratických princípoch a panstve práva, by však takéto otázky mali byť vecou odbornej diskusie. Takej, ktorá hľadá najlepšie riešenia nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúcnosť. Ktorá okrem výsledkov prihliada aj na skutočnosť, že drvivá väčšina obyvateľov nedôveruje súdnej moci ani orgánom činným v trestnom konaní.

A to je veľký problém. Najmä preto, lebo bežného človeka tento stav podnecuje hľadať alternatívne riešenia a obchádzanie práva. Uvedené platí o to viac, že po rokoch konečne vidno naozaj zásadné výsledky v boji s najzásadnejšími formami organizovanej kriminality. Právoplatné, potvrdené najvyššími súdnymi autoritami.

Diskusiu preto netreba umlčiavať, ale kultivovať.

Ako už bolo naznačené, ako pri špecializovanom súde, tak aj pri prokuratúre prichádzajú do úvahy viaceré riešenia. Snaha o zmenu nemusí hneď znamenať koniec právneho štátu. Naopak, ak je mienená dobre, môže priniesť aj želané zlepšenia. Hlavnou otázkou však zostáva, aká je motivácia pre zmeny. Najmä pri tých častiach systému, ktoré prinášajú výsledky.

Je motiváciou budovanie právneho štátu alebo osobná pomsta?

Pokiaľ budú zákonodarcovia dnes a aj v budúcnosti budovať právny štát, výsledkom budú postupne odolné a odborné inštitúcie, ktoré sa nezlomia ani pod silným politickým tlakom. Výsledkom budovania politickej kultúry by zároveň malo byť, že niektoré konania v budúcnosti budú za hranou – nemysliteľné. Ak budeme svedkami osobnej pomsty, nepomôžu ani zákony, ani inštitúcie. Možno ich totiž zmeniť, zrušiť, nahradiť…

Na základe ukazovateľov o zlepšujúcej sa dĺžke konaní, kvalite rozhodnutí a dosiahnutom pokroku v boji s najzávažnejšou kriminalitou za ostatné roky sme v Transparency International Slovensko presvedčení, že zachovanie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je momentálne najlepším riešením. Hoci najťažšie kriminálne prípady môžu vybavovať aj všeobecné súdy, pre kvalitu a efektivitu konania je žiaduce, aby ich rozhodoval sudca, ktorý sa s obdobnými prípadmi stretáva často, nie iba raz za kariéru. To platí aj pre prokurátorov. Špecializácia je v tomto prípade rovnako dôležitá ako u lekára. Takisto je lepšie, ak náročné a špecifické operácie robí expert, ktorý sa s nimi nestretáva iba príležitostne. Nuž a pri sudcovi je zároveň dôležité, aby nepodľahol tlaku zo žiadnej strany. Od politikov, zákulisných hráčov, médií, verejnosti. Ani keď je tlak obrovský, nesmie zasahovať do hľadania spravodlivosti. Inak právny štát nevybudujeme nikdy.