Kiskov advokát v odvolaní proti verdiktu upozorní, že manžel sudkyne bol starostom za Smer

Bývalého prezidenta Andreja Kisku pred necelým mesiacom Okresný súd v Poprade odsúdil za daňový podvod v jeho firme KTAG na dva roky podmienečne so skúšobnou lehotou tri roky. Dostal aj pokutu 15-tisíc eur a šesťročný zákaz vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu v obchodných spoločnostiach.

Kiska povedal, že rozhodnutie sudkyne Márie Petruškovej ho prekvapilo.

Podmienku, peňažný trest a zákaz činnosti súd vymeral aj konateľovi firmy Eduardovi Kučkovskému, ktorý bol obvinený spolu s exprezidentom. Obaja sa odvolali, po celý čas odmietajú, že by sa dopustili trestnej činnosti.

Odvolal sa aj prokurátor. Podmienečný trest nepovažuje za primeraný a dostatočný. Obžalovaným navrhoval nepodmienečné tresty v rámci sadzby 7 až 12 rokov. Prípad sa teraz presúva na Krajský súd v Prešove.

Až po verdikte popradského súdu sa ukázalo, že manžel sudkyne Anton Petruška bol v obci Jamník (okres Spišská Nová Ves) v rokoch 2014 až 2018 starostom za stranu Smer.

Znamená to, že by bola sudkyňa v tomto prípade zaujatá?

Samosudkyňa Mária Petrušková túto skutočnosť pred hlavným pojednávaním neoznámila. Keby to urobila, podľa Kiskovho advokáta Petra Kubinu by veľmi pravdepodobne čelila námietke zaujatosti zo strany obhajoby.

O Kiskovi ako daňovom podvodníkovi totiž v roku 2017 začali verejne rozprávať najvyšší predstavitelia Smeru. Robert Fico a Robert Kaliňák boli vlani aj obvinení zo založenia zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva aj v súvislosti s daňovou kauzou Andreja Kisku.

Pred prípadom Andreja Kisku sa nestávalo, že by sa podobné prípady dostávali pred vyšetrovateľa a potom pred súd. To sa stalo až za vlády Smeru. Zo zverejnených rozsudkov vyplýva, že ak súdy niekoho odsúdili za daňový podvod, tak len vtedy, ak podnikatelia vyrábali fiktívne faktúry alebo deklarovali prijatie tovarov, ktoré sa nikdy nestalo. To nie je prípad Kiskovej firmy KTAG.

Sudkyňa: Nebola som zaujatá

Peter Kubina stále čaká na písomné odôvodnenie rozsudku popradského súdu, aby mohol podať odvolanie. Zakomponuje doň aj výhradu voči postupu Márie Petruškovej.

„Domnievam sa, že túto skutočnosť mala na začiatku konania oznámiť a buď sa namietnuť sama, alebo umožniť stranám vzniesť námietku zaujatosti,“ povedal Kubina. Advokát hovorí, že v čase verdiktu o tomto prepojení nevedel.

Podľa neho výrazná politizácia exprezidentovej kauzy bola sudkyni známa a vnímala ju, pretože na hlavnom pojednávaní koncom júna za prítomnosti viacerých osôb upozornila, že rozsudok určite nevyhlási pred parlamentnými voľbami (napokon ho vyhlásila necelé dva týždne po voľbách).

Sudkyňa Mária Petrušková, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Okresného súdu v Poprade, reagovala, že nemala pochybnosti o vlastnej nezaujatosti, preto sa sama nenamietla. Uviedla viacero paragrafov Trestného poriadku s tým, že postupovala prísne podľa jeho príslušných ustanovení.

Dnes 64-ročný Anton Petruška bol starostom obce Jamník viackrát. Voľby vyhral v rokoch 2002 (ako nezávislý) a aj v roku 2006, keď kandidoval za SNS, Smer a HZDS, v roku 2010 za Slobodné fórum a potom v roku 2014 za Smer. Z postu starostu odišiel v roku 2018, keď, tentoraz s podporou SNS, skončil na druhom mieste. Vlani už nekandidoval.

V roku 2014, keď Petruška vyhral s podporou Smeru, získala strana Roberta Fica po celom Slovensku 847 starostov.

Petruška a ani jeho manželka nereagovali na otázku, či bol aj členom strany Smer.

Peter Kubina si nemyslí, že kontakt Antona Petrušku so Smerom je príliš starý, aby to mohlo mať vplyv na súčasné rozhodovanie jeho manželky v Kiskovej kauze. Upriamuje pozornosť na fakt, že Petruška bol starostom Jamníka za stranu Smer v rokoch 2014 až 2018 a toto obdobie sa do veľkej miery prekrýva s obdobím, keď bol Andrej Kiska prezidentom republiky a hlavným politickým protivníkom strany Smer.

„A zároveň sa prekrýva aj s obdobím, v ktorom celá jeho trestnoprávna kauza vznikla. Je verejne známou skutočnosťou, že ju politicky aj trestnoprávne iniciovali predstavitelia, respektíve nominanti strany Smer,“ dopĺňa Kubina.

Smer podľa advokáta túto kauzu využíva na svoj politický marketing nepretržite až dodnes, čoho dôkazom sú ich verejné vyjadrenia v priebehu súdneho konania a najmä po vyhlásení rozsudku.

Kiska pred verdiktom: Sudkyňa bola faktografická

Po prvom hlavnom pojednávaní v júni tohto roku, na ktorom vypovedal Andrej Kiska, mal prezident zo sudkyne Márie Petruškovej pozitívny dojem. „Pani sudkyňa bola úplne faktografická, nič sa jej nedá vyčítať. S priebehom súdu som zatiaľ veľmi spokojný,“ povedal po osemhodinovom pojednávaní.

Toto sa až do vynesenia rozsudku nezmenilo, sudkyňa viedla hlavné pojednávanie od začiatku až do konca veľmi profesionálne, hovorí teraz Peter Kubina za seba aj svojho klienta.

„Na tom nič nemení ani to, že sa nestotožňujem s odmietnutím dôležitého dôkazu (znalecký posudok – pozn. red.) ani s rozsudkom, alebo to, že si na základe novoobjavených informácií myslím, že sa mala z konania vylúčiť. Na nápravu takýchto nedostatkov slúžia zákonné opravné prostriedky.“

Obhajca exprezidenta však pripomína, že sudca nielenže musí byť subjektívne nezaujatý, ale musí sa takým aj javiť v očiach strán a verejnosti. A keďže sudkyňa Mária Petrušková neoznámila spojenie svojho manžela so Smerom, vyvoláva to podľa advokáta otázku, čo ju k tomu viedlo.

Spätne, po jej verdikte, už síce Kubina nemôže vzniesť voči nej námietku zaujatosti, ale môže to uviesť v odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov. Čo by to znamenalo, ak by mu krajský súd vyhovel, teda že by posúdil sudkyňu Petruškovú ako zaujatú? Prakticky to isté ako úspešná klasická námietka zaujatosti pred alebo počas hlavného pojednávania – vylúčenie sudcu z procesu.

Peter Kubina cituje z Trestného poriadku, že sudca vylúčený pre zaujatosť nemôže vykonávať vo veci žiadne úkony a ani rozhodovať, a na úkony a rozhodnutia vylúčeného sudcu sa v konaní neprihliada, respektíve musia byť zrušené.

Prenesene na Kiskov prípad: vec by sa vrátila späť na Okresný súd v Poprade, ale sudkyňu Petruškovú by musel nahradiť niekto z jej kolegov a navyše všetky úkony vrátane výsluchov svedkov či obžalovaných by sa museli zopakovať.

Kiskova kampaň a štátna mafia

Obžalobu na Kisku a Kučkovského podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022 preto, že firma KTAG si neoprávnene uplatnila za roky 2013 a 2014 nadmerné odpočty DPH celkovo vo výške 155-tisíc eur.

Kiskovi časť výdajov na kampaň pred prezidentskými voľbami platila jeho firma, zaúčtovala ich ako náklady na propagáciu Kiskovho mena ako firemnej značky. Keď takéto náklady daňová kontrola neuznala, akceptoval to a doplatil dodatočne vyrubenú daň aj penále. Napriek tomu sa nevyhol vyšetrovaniu a po výmene dvoch vyšetrovateľov ani trestnému stíhaniu.

Fakt, že sa musí obhajovať na súde, Kiska vysvetľoval pomstou za to, že nebol ochotný „podriadiť sa mafii, ktorá ovládala túto krajinu“. Tvrdil, že ho vydierali – keby vraj vymenoval Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu, jeho vyšetrovanie by sa zastavilo. Za iniciátorov svojho stíhania označil Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Norberta Bödöra a Tibora Gašpara.

Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v apríli 2022 NAKA obvinila zo založenia zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva. Boli podozriví, že zneužívali políciu aj finančnú správu na to, aby diskreditovali politických protivníkov (Andreja Kisku a Igora Matoviča). Spolu s nimi boli v kauze Súmrak obvinení aj policajný exprezident Tibor Gašpar, dnes poslanec za Smer, a oligarcha Norbert Bodör.

Obvinenia im vlani v novembri na základe poverenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku zrušil jeho prvý námestník Jozef Kandera. Využil na to paragraf 363 Trestného poriadku. Bolo to v čase, keď sa už vyšetrovanie kauzy Súmrak chýlilo ku koncu, obvinení si už študovali spis.

Krátko potom Andrej Kiska v rozhovore s Denníkom N povedal: „Som však presvedčený, že vyšetrovanie bude pokračovať a Fico a Kaliňák skončia tam, kde právom patria – vo väzení. Som presvedčený, že sa ukáže pravda.“