Sfilmovaná detektívka Dominika Dána oživí Bratislavu 90. rokov
Červený kapitán nakrútený podľa rovnomennej knihy Dominika Dána je dôkazom, že aj na Slovensku môžu vznikať drahé filmy štandardne, nie dobrodružným spôsobom.
O mesiac má premiéru film Červený kapitán. Jedna z najvýpravnejších a produkčne najnáročnejších snímok novodobej slovenskej kinematografie s rekordným počtom (360) vizuálnych efektov a príbehom podľa knihy najpredávanejšieho domáceho autora.
Film sa ešte dokončuje, no diváka môže tešiť niekoľko faktov. Triler podľa bestselleru Dominika Dána by mal byť čistokrvným žánrom. Vznikol v česko-poľskej koprodukcii s väčšinovou účasťou Slovenska. Za svoje kulisy si berie historickú Bratislavu z roku 1992, hoci v pláne bolo pre lacnejšie náklady pôvodne nakrúcanie v Krakove a Bukurešti.
No a najmä: ak bude mať v kinách úspech, nebude to náhodou či zvedavosťou publika. Unikátny bol už jeho vývoj. Je to dôkaz, že produkcia nemusí byť partizánskou odyseou s množstvom problémov a môže sa spoľahnúť na pomaly sa štandardizujúce kinematografické prostredie.
Honorár v cene auta
„Nechceli sme byť ďalší v rade, ktorí majú zálusk vyťažiť z Dominika Dána, lebo je to bestseller,“ vysvetľuje Michal Kollár. Režisér a producent (Dom, Domácí péče, Klauni či Líbánky) od začiatku vedel, že nie sú jediní so záujmom o predlohu úspešného pseudonymného autora. Skepticky sa spočiatku tvárili aj vo verejnoprávnej televízii, ktorá podľa Dána produkovala dva seriály a tak mala pocit, že je „predánované“.
„My sme na to hovorili, že to bude prvý celovečerný film podľa Dána, pretože na knihy autor zatiaľ práva nepredával. A bude to čistokrvná žánrovka,“ vraví Kollár, podľa ktorého sú populárnejšie a príbehovo obratnejšie iné knihy autora. No táto ich zaujala miestom a časom deja.
„Je to niečo unikátne s potenciálom zaujať za hranicami. Neviem o tom, že by v strednej Európe v populárnej fikcii niekto priniesol prostredie Bratislavy 90. rokov medzi Nežnou revolúciou a rozpadom Československa.“ Producent hneď docení i dvojjazyčný dej. „V iných filmoch sa stáva, že musíte dosádzať české postavy pre koprodukčné dôvody. Tu to bolo už prirodzenou súčasťou príbehu. A napokon, ďalší originálny motív bolo prepojenie na Poľsko.“
Práve preto budovali autorovu značku v zahraničí – spolu s vydavateľstvom Slovart vydali Dánovu knihu v Česku a Poľsku. Rekordná bola aj odmena pre autora za samotný film. „Presné číslo vám povedať nemôžem, pohybujeme sa zhruba v cene kvalitného auta,“ hovorí producent.
Stredoeurópsky hrdina
Príbeh knihy sa začína v „Našom meste“ roku 1992. Rekonštrukcia cintorína odhaľuje pozostatky kostolníka, k prípadu povolajú detektíva, nováčika z oddelenia vrážd.
Na rozdiel od predlohy film vynecháva mysterióznu líniu s rádom templárov. Inak sa však scenár knihy drží – doteraz vydaná dvadsiatka kníh autora predstavuje kánon, ktorý treba rešpektovať.
Detektív Krauz je typom stredoeurópskeho hrdinu. „Nie je to ten westernový pištoľník, čo napráva neprávosti revolverom. Nie je to angloamerický mýtus, ale skôr náš mýtus o hlúpom Janovi, ktorý je donútený liezť z teplej pece. K hrdinským činom sme my Stredoeurópania donútení okolnosťou zvonka,“ vysvetľuje Kollár.
Aj pri tom však natrafili na národné odlišnosti, dopĺňa ho Miro Šifra z trojice scenáristov. „Česi chceli dôvod, prečo hrdina robí to, čo robí. Najprv sme ich nechápali. Keď policajt vyšetruje vraždu, je to jeho povolanie. Lenže v Česku potrebujú nad postavou ešte čosi: druh irónie, nadhľadu.“
Ako to má vyzerať
Podstatný je vývoj snímky, niečo ako model toho, ako by to v našom filme malo vyzerať. Vývoj mnohých filmov na Slovensku sa často končí prvou či druhou verziou scenára. Tá sa v závislosti od podpory Audiovizuálneho fondu nakrúti alebo zapadne a pochová investíciu niekoľko desaťtisícov eur.
Červený kapitán vznikal trochu odlišne: scenár prešiel vývojom na prestížnych workshopoch pre scenáristov a producentov v zahraničí (EAVE či workshop v Cannes, Berlíne a Varšave, kde scenár snímky Dom vyvíjala Zuzana Liová). A až potom prišla na rad žiadosť o podporu z Audiovizuálneho fondu. Producenti mali takto v rukách silné argumenty a ľahšie si získavali podporu – zo súkromných aj z verejných zdrojov.
Nie práve lacný film s rozpočtom 2,1 milióna eur tak dokázal prestáť kadečo. Náhly výpadok chorvátskeho koproducenta, rozdelenie nakrúcania na dva roky, alebo zdravotné problémy herca Ladislava Chudíka. Ako to celé dopadlo, uvidíme na premiére 10. marca.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
