Sexuálne ju zneužíval príbuzný: Raz nás babička „pristihla“, ale len zavrela dvere a robila sa, že nič

Herečka Iris Kristeková pretavila svoju traumu, ktorú jej spôsobilo sexuálne zneužívanie v detstve, do prenikavého a temne groteskného stand-upu.

„Dlho som to v sebe nosila, nechcela som o tom hovoriť, nechcela som byť za obeť,“ hovorí.

V článku sa okrem iného dozviete:

• Ako sexuálne zneužívanie v detstve ničí aj dospelý život;
• v akom prostredí Iris vyrastala a ako sa z neho vymanila;
• či bol príbuzný, ktorý zneužíval v rodine viac detí, potrestaný;
• čo jej najviac pomohlo, a čo ju, naopak, ťahalo ku dnu;
• a kedy sa jeden „záchranca“ premenil na ďalšieho predátora.

Bolesť na celý život

Trauma zo sexuálneho zneužívania prechádza všetkým, obzvlášť keď sa dialo v rodine. Ničí životy. Rozbíja sebavedomie. Zraneného zraňujú ďalšie a ďalšie situácie a ďalšie a ďalšie výroky, ktoré fungujú ako spúšťač. Keď je zneužívané dieťa, s koncom detstva trauma neodznie. Môže to byť bolesť na celý život.

Niekto ju prebíja inou bolesťou. Alebo prepíja. Alebo rozpíja v hmle drogového raušu. Vytláča ju instantnými zážitkami rozkoše. Pretavuje ju do vorkoholizmu. Je problém nastaviť si hranice.

Niekto tú bolesť nakoniec nevydrží a dospeje do bodu, keď prepadne absolútnej beznádeji. Ale našťastie sa mnohí pokúsia svoje zranenia liečiť.

Prečítajte si

Mýty a fakty o sexuálnom zneužívaní detí. Môže sa diať aj úplne bez dotyku, mlčanie je často nevyhnutnou stratégiou prežitia

Môže to trvať roky, desiatky rokov, ale vďaka terapii môžu žiť rôzne dobrý či šťastný život (na celej škále toho, čo si pod dobrým a šťastným životom môžeme predstavovať).

Napriek tomu, koľko detí alebo dospievajúcich týmto spôsobom zranili alebo dlhodobo zraňovali ľudia, ktorí za ne mali zodpovednosť – pedagógovia alebo vychovávatelia či vedúci v táboroch, ale najmä príbuzní, blízki aj tí úplne najbližší (a to dokonca za tichého súhlasu alebo len odvrátenia zraku iných blízkych) – stále je pre časť spoločnosti náročné pochopiť, aké hlboké následky také zneužívanie má.

Pri tom zranení nemusela tiecť krv. Je to vnútorné krvácanie. Na duši.

Sú zneužívaní ľudia, ktorí celý život mlčia. Iní to šepotom spomenú pred niekým blízkym, niekedy v náznakoch aj verejne. A niekto sa rozhodne všetko pomenovať nahlas.

Prečítajte si

Sexuálne obťažovanie zažila viac ako polovica ľudí na Slovensku. Väčšina o tom nikomu nepovie a nedokáže to riešiť

Stand-up Your Pain

A presne to urobila herečka Iris Kristeková. Na divadelnom javisku.

V tesnej spolupráci s režisérkou Miřenkou Čechovou pretavili temne groteskný príbeh jej malomestskej „white-trash“ rodiny a bolestivý príbeh sexuálneho zneužívania do krutého, ale zábavného stand-upu Iris.

Divák sa postupne uisťuje, že ide naozaj o veľmi osobný príbeh, že herečka nie je len jeho interpretkou. Ale snaží sa chlácholiť sám seba, že všeličo je určite prehnané…

„Lenže vôbec. Všetko je to pravda,“ ukončuje pochybnosti Iris Kristeková a rozosmeje sa nákazlivým smiechom, za ktorým je však cítiť poriadne veľkú bolesť. Teraz sa rozhodla so svojím príbehom zveriť aj čitateľom.

„Ako veľmi som si priala zomrieť, tak veľmi teraz chcem žiť!“ Tak znie jedna z posledných viet jej predstavenia. Iris verí (a všetci, kto ju majú radi, v to dúfajú), že je z najhoršieho vonku.

Lieči sa, uzdravuje sa. A stand-up vníma ako medznú skúsenosť, odrazový mostík k nadýchnutiu sa.

Na hrane prežitia

Iris mávala temnejšie aj svetlejšie obdobia.

„Aké to je s tým žiť? Nevážiš si samu seba. Nie si schopná nadviazať normálny vzťah. Nemáš ukotvenie. Žiješ so silným pocitom, že do tohto života nepatríš. Nerozumieš mu. Zmietaš sa v emóciách, ktoré ťa neohlásene prepadávajú.

Niečo sa v detstve strašne pokazilo. Túžiš po vzťahu, ale zamilovávaš sa do nedosiahnuteľných predstáv, pretože si nedostatočná. Alebo sa snažíš zachrániť iného chorého.“

Depresívne obdobie niekedy bolo na hrane prežitia. „Zistila som, že si ani neviem vziať život, čo so sebou prinieslo zopár tragikomických trápnych situácií. Napríklad ten