Kto bude vládnuť Gaze po vojne? Izrael a USA majú rozdielne predstavy

Izraelské jednotky dva týždne od začiatku pozemných operácií v Gaze systematicky postupujú do centra mesta Gaza na severe pásma. Vo štvrtok podľa Times of Israel oznámili, že obsadili významnú pevnosť Hamasu severne od mesta.

Izraelčania hovoria, že pri tom zabili desiatky teroristov vrátane jedného veliteľa Hamasu zodpovedného za protitankové operácie. Objavili plány, zbrane aj výrobňu dronov, ktorá stenou susedila s detskou izbou. Ich informácie sa nedali nezávisle overiť, no izraelské obranné sily zverejnili video, ktoré to malo dokazovať.

Israeli troops operating in the Gaza Strip have located a Hamas drone manufacturing plant and weapons depot within a residential building in Gaza City’s Sheikh Radwan neighborhood, footage released by the IDF shows. pic.twitter.com/dEzu23jsPF

— Emanuel (Mannie) Fabian (@manniefabian) November 9, 2023

Kým Izraelčania postupovali ďalej, začalo sa debatovať o tom, čo bude nasledovať, ak sa im podarí zničiť Hamas a ukončiť aktívne vojenské operácie v pásme. Zostane Izrael v Gaze aj naďalej a bude ju spravovať? Alebo prenechá moc palestínskym lídrom? A ak, tak akým?

Rôzne názory Izraela a USA

Izrael zatiaľ nepredstavil ucelený plán toho, ako chce postupovať „deň po“. Naznačoval, že sa nemieni vrátiť k situácii za posledné roky, keď podnikol viacero invázií do Gazy, no následne sa stiahol. Hamas zostal pri moci a útoky na Izrael po čase pokračovali.

Minister obrany Joav Gallant v októbri povedal, že jedným z cieľov kampane je „odstrániť zodpovednosť Izraela za život v Gaze“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v pondelok pre ABC News naznačil úplne opačný postup. Podľa neho Izrael v Gaze bude mať zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu „na neurčitú dobu“.

„Izrael bude mať na neurčitú dobu celkovú bezpečnostnú zodpovednosť, pretože sme videli, čo sa deje, keď ju nemáme. Zažili sme výbuch teroru Hamasu na úrovni, akú si nevieme predstaviť,“ povedal izraelský premiér pre ABC News.

Podľa Josefa Krausa, českého bezpečnostného analytika z Masarykovej univerzity, tieto slová nie sú ničím novým. „Už dva týždne sa z najvyšších poschodí izraelskej politiky a ozbrojených síl ozýva, že operácia v Gaze nebude žiadnym rýchlym dobrodružstvom smerujúcim k maximálnemu oslabeniu protivníka a zničeniu jeho kapacít. Stále častejšie sa ozývajú hlasy hovoriace o dlhodobej kampani, ktorá nepotrvá týždne, ale miesiace či roky,“ hovorí.

Podľa neho by malo ísť o „obsadenie Gazy a jej spravovanie zo strany Izraela“. „Žiadny prienik dovnútra nasledovaný stiahnutím sa a zanechaním Gazy napospas Palestínčanom, ale jeho zabratie a kontrola,“ dodal Kraus.

V podstate to bude znamenať okupáciu Pásma Gazy. Izrael sa z pásma stiahol v roku 2005, donútil tak urobiť aj miestnych židovských osadníkov. O rok neskôr tu voľby vyhralo hnutie Hamas, ktoré pásmo ovláda 17 rokov. Voľby tu odvtedy neboli.

„Svojím spôsobom to bude jasná vojenská okupácia a prebranie zodpovednosti za správu tohto územia, ak už zabratie bude akékoľvek veľké – či už iba mesto Gaza na severe, alebo celé pásmo,“ dodal Kraus.

Slovo okupácia môže znieť zle, no podľa Krausa nemusí byť nutne len negatívne. „Mesto Gaza je už v súčasnosti značne poškodené, po skončení vojenských operácií ho bude treba dať do poriadku, prestavať, vybudovať a sfunkčniť. V tomto by izraelská armáda mohla byť užitočným a konštruktívnym prvkom, zároveň efektívnejším ako nejaká forma palestínskej samosprávy,“ myslí si.

Izraelčania by však vzhľadom na zničené pásmo a tisícky palestínskych obetí čelili nepriateľstvu miestnej populácie. Mohlo by dochádzať k útokom na izraelských vojakov.

„Izraelčania môžu zažiť to, čo zažili napríklad americké ozbrojené sily v Iraku a Afganistane,“ dodáva Kraus.

Tento nápad sa nepáči Spojeným štátom, jednému z najbližších spojencov Izraela. Americký prezident Joe Biden ešte v polovici októbra povedal, že by išlo o veľkú chybu, ak by Izrael znova okupoval Gazu.

„Hamas a extrémne elementy Hamasu nereprezentujú celý palestínsky národ. Myslím si, že by bola chyba, aby Izrael znova okupoval Gazu,“ povedal Biden s tým, že odstrániť extrémistov je nevyhnutné.

Ak nie Izrael, tak kto?

Američania skôr presadzujú, aby správu nad Gazou prevzala Palestínska samospráva. Ide o palestínsku vládu na Západnom brehu Jordánu, ktorú tvorí hnutie Fatah na čele s prezidentom samosprávy – 88-ročným Mahmúdom Abbásom.

„V centre pokrízového riadenia v Gaze musia byť hlasy a túžby palestínskeho ľudu. Musí zahŕňať správu pod palestínskym vedením a zjednotenie Gazy so Západným brehom pod palestínskou samosprávou,“ povedal v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Táto alternatíva sa však nezdá veľmi reálna. Fatah je v Gaze (a nielen tam) nepopulárne hnutie, ktoré označujú za neschopné a skorumpované. Zrejme by mu na popularite v očiach obyvateľov pásma navyše nepridalo, ak by ho dosadil do vládnych pozícií v Gaze Izrael.

„V praxi si neviem predstaviť, že by to fungovalo. Ani Fatah, ani obyvatelia Gazy to nebudú chcieť. Obyvateľstvo Gazy je iné ako obyvateľstvo na Západnom brehu, vychádza z inej reality, má iné skúsenosti, iné politické preferencie. A ak sa na to pozrieme očami Fatahu, prevziať správu zničenej Gazy ponúka len problémy a riziká, ale žiadne výhody. Týmto krokom by mohlo hnutie rýchlo stratiť svoje postavenie na Západnom brehu a upadnúť do nemilosti palestínskeho ľudu ako skorumpovaný a zradný živel,“ myslí si Kraus.

V Gaze okrem Hamasu nie sú organizácie, ktorým by Izrael predal správu. „Hamas je tu už dlho dominantnou silou a existuje mnoho ďalších organizácií, štruktúr organizovaného zločinu, teroristických skupín a náboženských nadácií, ktoré ho podporujú. Nie sú to práve subjekty, ktorým by chcel Izrael dať spravovanie pásma,“ dodal Kraus.

Podobným problémom čelili aj Američania, keď porazili Taliban v Afganistane či Saddáma Husajna v Iraku. Vtedy však našli miestnych lídrov, ktorí prevzali vládu a spolupracovali s americkými a so spojeneckými vojakmi, ktoré v týchto krajinách zostali, aby zaistili bezpečnosť.

Lenže ako pripomína Kraus, nebolo to také jednoduché.

„V oboch krajinách vládli dočasné administratívy a správcovia (v Iraku pomerne dlho) zo strany USA. Predovšetkým však v očiach veľkého počtu ľudí išlo stále o okupáciu. Napríklad prvé voľby v Iraku sunnitská menšina v krajine úplne bojkotovala, takže legitimita akejkoľvek vlády, ktorá vzišla z týchto volieb, na ktorých sa nezúčastnili, v očiach ľudí v podstate neexistovala,“ dodal.

A čo arabské krajiny?

Jedným z kompromisných riešení je, že by Izrael zaistil bezpečnosť a zvyšok nechal na Palestínčanov. Podľa Krausa to však minimálne zo začiatku nepôjde. „Oblasť je (a bude) vážne poškodená a aj politicky a bezpečnostne nestabilná. Je nemysliteľné, aby sa izraelské ozbrojené sily hneď po dobytí obmedzili na zaistenie bezpečnosti a zvyšok prenechali Palestínčanom, nech už to bude ktokoľvek,“ dodal.

Jedna z možností, ktorá sa občas spomína, je, že by sa do spravovania Gazy zapojili arabské krajiny, napríklad Egypt či Jordánsko. Tieto krajiny uznávajú existenciu Izraela, zároveň nemajú radi Hamas – hnutie pôvodne vzniklo z Moslimského bratstva v Egypte, ktoré je v tejto krajine zakázané.

„Viem si predstaviť egyptských, jordánskych a saudských vojakov, ktorí spolu s medzinárodným spoločenstvom kontrolujú región počas prechodnej fázy a obrovské množstvo peňazí, ktoré budú pochádzať zo Spojených arabských emirátov a Saudov na rekonštrukciu,“ povedal pre Foreign Policy Ami Ayalon, bývalý šéf izraelskej domácej spravodajskej služby Šin Bet.

Josef Kraus hovorí, že je možné zapojenie arabského sveta na úrovni humanitárnej a finančnej pomoci, ktorú štáty ako Egypt, Jordánsko či krajiny z Perzského zálivu budú poskytovať. Gaza bude čeliť rozsiahlej rekonštrukcii, údajne až tretina budov je momentálne poškodená.

„Som však veľmi skeptický k scenáru, že by tieto štáty chceli prebrať akýkoľvek diel zodpovednosti za rekonštrukciu Gazy a vytvorenie nejakej funkčnej miestnej správy. Prinesie to obrovské množstvo problémov a výhody pre tieto krajiny nebudú v podstate žiadne,“ dodáva Kraus.