Denník N

Čo nám dal deň nula, kultúra to nebola

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autorka je poslankyňa PS

„Robo Kaliňák mi nachystal aj nejakú prehliadku vojenskú…,“ zveruje sa premiér Fico ministerke kultúry pred tlačovkou. „Veď ja som si prichystala báseň,“ kontruje ministerka Šimkovičová.

A veruže to bola tlačovka jedna báseň. Ale aby sme iba nekritizovali, zhrňme si najprv pozitíva.

Úvodná báseň bola od Milana Rúfusa. Hovorila o tom, čo nám dal deň, a o dare bytia.

Premiér prišiel na tlačovku na ministerstvo kultúry – to naozaj nebýva častým javom.

Hovoril o tom, že kultúra je dôležitá a že ministerstvo kultúry môže urobiť pre Slovensko viac ako všetky ostatné ministerstvá dohromady. Nedá sa nesúhlasiť.

A takisto vravel, že treba dodržovať a ctiť si ústavu a jej preambulu. Bravo.

Zvyšok tlačovky však namiesto „novej politickej kultúry“, o ktorej v poslednom čase tak často počúvame, pripomínal vyvolávanie duchov. Fico očakáva na ministerstve „iného ducha“, v preambule ústavy takisto vidí „ducha“, ktorého by chcel vidieť aj všelikde inde, a ministerka by mala podľa jeho slov najmä vrátiť Slovensku jeho „ducha“, ktorého zjavne kedysi malo. Má sa zároveň vo svojej práci sústrediť na slovenskú históriu, v ktorej elegantným oblúkom prešiel od Veľkomoravskej ríše priamo k „meruôsmym rokom“, a nemala by zabúdať na duchov Cyrila a Metoda, na ktorých počesť Slovensko prijalo do ústavy, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Ak vám začínajú unikať súvislosti, nie ste jediní…

Pani ministerka nám následne oznámila, že čítať poéziu na začiatok tlačovky bol jej vlastný nápad, že je celý život zvyknutá rozprávať, že na Slovensku „máme dve kultúry a možno viac“ a že „výsledkom posledných rokov sú póly“. Povedala však aj to, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná a že iné národné kultúry budeme síce tolerovať, ale v nijakom prípade sa s nimi nebudeme zmiešavať. Že to je jej vízia na ďalšie roky a že ju postavila na dôležitosti „kultúrnych dedičstiev“. A že sa máme správať všetci kultúrne, lebo sme kultúrne Slovensko.

Asi už všetci tak trocha tušíme, aký duch a kultúra sa tu bude v najbližších rokoch vyvolávať. Duch falošného, nikdy neexistujúceho národného povedomia, postaveného na manipulácii dejín, kultúra vytvárania gýčových slovenských „symbolov“ a „ikonografie“ v nádeji, že vznikne niečo, čo dá premiérovi do rúk ideológiu, ktorá pomohla nášmu maďarskému susedovi Orbánovi k jeho nedemokratickej demokracii. Falošný príbeh Slovenska, mytológia, ktorá hovorí o nízkom sebavedomí, pochybných ambíciách a neschopnosti odstupu od samých seba. Zatuchnutý duch toho najhoršieho zo slovenských dejín.

Také ľahké to však zasa nebude. Premiér a ministerka síce hovoria o dôležitosti kultúry, ale fatálne nepochopili svoju úlohu v nej. Očividne nerozumejú tomu, že ich úlohou nie je kultúru určovať a tvoriť, ale vytvárať pre ňu podmienky a rámce. Že skutočná kultúra rastie a prekvitá vtedy, keď tisíce tvorivých ľudí môžu slobodne tvoriť a ďalšie desaťtisíce vidia kultúrne vzory v lídroch, ktorí sú na ich čele. A že títo ľudia budú tvoriť bez ohľadu na „víziu“ ministerky Šimkovičovej, možno v ťažších podmienkach, ale s o to výraznejším postojom.

A nechápu ani to, že tá „slovenská“ kultúra, ktorej uznania sa pani ministerka tak bohorovne dožaduje, vzniká už celé stáročia práve z diverzity, z rôznorodosti a zo „zmiešavania“, pretože zmiešavanie je podstatou napredovania kultúry ako takej, podstatou tvorby, kontrapunktu, inovácie. Že žijeme v kultúrnom priestore, ktorý je zaujímavý a špecifický práve svojou stáročnou multikultúrnosťou a rozmanitosťou.

A opatrne aj s vyvolávaním duchov Cyrila a Metoda, milí naši lídri, pretože títo Gréci nám síce nepriniesli „gender ideológiu“ (už preto, lebo nič také neexistuje, pán Fico), ale priniesli nám – hrôza pomyslieť – novú kultúru, iné náboženstvo a cudzie písmo. S nimi sa tá naša „tradičná“ zmiešala na nepoznanie a vytvorila nové tradície. A keby nám ju nepriniesli oni, priniesol by nám nejakú inú niekto iný, opäť by sa zmiešavali a prepletali a na seba narážali, a tak by to šlo celé dejiny, pretože o tom koniec-koncov dejiny sú.

Keď tak k večeru rozmýšľam spolu s Milanom Rúfusom, čo nám priniesol tento deň, vidím to podobne ako on, na ťažkú káru, ktorú budeme musieť v najbližších mesiacoch a rokoch nielen v kultúre tlačiť. Budeme musieť stáť na strane slobodnej kultúry, nezávislých médií, ozajstnej histórie a pravdivých informácií. A budeme musieť bojovať po boku toho skutočného ducha ústavy, ktorým je napriek všetkým dobovým špecifikám túžba a odhodlanie Slovenska ísť po ceste demokracie a otvorenej, kultúrnej spoločnosti. V tom nám Cyril, Metod a všetci tí, ktorí si uvedomujú, že bez kultúry nie sme, pomáhajte!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie