Denník N

Ako môže celá dedina voliť Fica? A ako Procházku? Boli sme v ich baštách

Procházka a Fico v kampani. Foto – TASR
Procházka a Fico v kampani. Foto – TASR

Tieto dediny sú jednotné. Takmer všetci tam volia rovnakú stranu.

Sú od seba vzdialené 140 kilometrov. Jedna je na Gemeri, druhá na Spiši a sú to dva odlišné svety. Hoci v oboch riešia, že Slováci musia odchádzať za prácou do Rakúska, vo voľbách sa správajú úplne inak.

Vo Vyšnom Slavkove získal v prezidentských voľbách v roku 2014 percentuálne najviac hlasov na Slovensku Radoslav Procházka.

Obec Nandraž v okrese Revúca sa po prezidentských voľbách zapísala ako „Ficovo“. Robert Fico tam totiž vo voľbách v roku 2014 získal podporu 85,71 percenta voličov a jeho strana tam pravdepodobne vyhrá aj nadchádzajúce parlamentné voľby, aj keď starosta Marian Laciak (Smer) tvrdí, že premiér v obci nikdy nebol a pre jej obyvateľov nič zvláštne neurobil.

dediny-web

Sme za Fica, je spravodlivý

„My sme tu za Fica, lebo je spravodlivý,“ zhodujú sa Lýdia Anderková a Mária Siťaliková, ktoré v rámci drobných obecných služieb upratujú okolie pred obecným úradom.

„Väčšinou sme na sociálnych dávkach a on pomáha sociálne slabším. Volili sme ho, lebo sme si mysleli, že nám bude lepšie,“ pridáva sa aj žena, ktorá sa predstaví len ako Ľubica.

Na otázku, či sa teda majú lepšie, sa len zasmeje a odpovedá, že na jednej strane áno a na druhej nie.

„V tejto doline je bieda, nie je tu žiadna robota. Aj deti idú robiť, nezarobia, koľko majú. Navyše vám to sociálka aj tak strhne, takže ste na tom ešte horšie, ako by ste mali byť,“ vysvetľuje Ľubica.
Starosta Laciak na otázku, ako si vysvetľuje takú silnú podporu vládnej strane, len pokrčí ramenami a hovorí, že to bude asi tým, že tunajší ľudia nemajú ani šajnu o tom, že existujú aj iné politické strany. Preto volia toho, koho je najviac počuť. „A koho je najviac počuť? Vládnucu stranu,“ hovorí starosta.

A to iných nevidia v televízii? Nepočujú v rozhlase? „Signál tu nemáme, dokonca aj internet funguje len veľmi slabo. Písali sme, sťažovali sme sa, ale nikto to nerieši. Pri digitalizácii nám síce ponúkli riešenie, ale bolo také drahé, že obec ako my si to jednoducho nemôže dovoliť. Mobilný signál je tiež len sem-tam, treba ho ísť hľadať po dvore. Najlepší je tam pri studni,“ poznamená starosta Laciak a dodáva, že signál ďalšieho operátora je dostupný až na kopci za dedinou.

Ľubica na obecných prácach v Nandraži. Foto N – Laco Kerekeš

Prácu tam nemá takmer nikto

Nandraž je malá dedinka neďaleko Jelšavy a Revúcej. Na otázku, koľko je v obci nezamestnaných, sa starosta len zasmeje a odpovedá, že oveľa jednoduchšie spočíta tých, čo nejakú prácu majú. Dohromady ich je podľa neho desať.

Z 284 obyvateľov obce pracuje len desať ľudí, z toho päť žien chodí za prácou do Rakúska. To znamená, že v obci pracujú piati, jedným z nich je aj starosta, ktorý má živnosť. Starostovskú funkciu vykonáva len na polovičný úväzok.

Nandraž bola kedysi prosperujúca banícka obec. Neskôr v dedine prekvitalo ovocinárstvo.
V dedine bola aj evanjelická škola, čo je podľa starostu dôkazom, že tamojší ľudia mali záujem o vzdelanie aj kultúru. Baníctvo sa však skončilo a dedina upadá.

Z 95 domov je obývaných len 59, ostatné chátrajú a navyše ani ľudia už nemajú záujem o zveľaďovanie svojej obce ako kedysi. „Aké sú hodnoty nášho života? Peniaze? Peniaze nie sú všetko,“ zafilozofuje si starosta Laciak a dodáva, že niekedy nebola ani televízia, ani rozhlas, a dediny boli súdržné. „Na uliciach boli lavičky, kde sa ľudia stretávali, rozprávali o svojich problémoch a navzájom si pomáhali. Aká vláda toto môže zmeniť? Nevidím to ružovo,“ smutne konštatuje starosta.

Obec Nandraž na Gemeri, kde v prezidentských voľbách volilo takmer 86 percent z tých, čo prišli voliť. Foto N - Laco Kerekeš
Obec Nandraž na Gemeri, kde v prezidentských voľbách volilo Roberta Fica takmer 86 percent z tých, čo prišli voliť. Foto N – Laco Kerekeš

Tam, kde je silný Procházka

Vyšný Slavkov. Podobne malá obec v Čergovskom pohorí, na inom konci krajiny a celkom iný príbeh.

Nezamestnanosť je sotva na úrovni dvoch percent. Tu v prezidentských voľbách v roku 2014 získal percentuálne najviac hlasov Radoslav Procházka. V prvom kole tam získal 58,82 percenta hlasov.
Starostka Viera Kašperová (s podporou Smeru) si myslí, že to môže byť spôsobené aj tým, že takmer polovica obyvateľov obce sú „chalupári“ z väčších miest, ktorí tam chodia na víkendy a na prázdniny a aj počas volieb mohli práve oni „skresliť“ výsledky hlasovania.

Pripúšťa však, že za popularitou Procházku mohla byť i jeho osobná návšteva v obci pred prvým kolom prezidentských volieb, ale aj ich rodák, ktorý je dnes už starostom v susednom Nižnom Slavkove a podporuje Procházkovu Sieť.

Starostka Kašperová zastáva úrad od roku 2000 ako nezávislá. Nie je členkou žiadnej strany, aj keď priznáva, že v ostatných voľbách kandidovala s podporou Smeru.
„Priemerný vek obyvateľov obce je okolo 40 až 50 rokov,“ hovorí starostka a dodáva, že toto číslo zvyšujú obyvatelia charitného domu v dedine.

Gusti Popovič na newyorskom mrakodrape, najslávnejší rodák z Vyšného Slavkova. Foto N – Laco Kerekeš

Najslávnejší rodák z mrakodrapu

Práve v charitnom dome býva aj Marek Popovič. Priamy potomok najslávnejšieho slavkovského rodáka Gustiho Popoviča. Miestni hovoria, že je hluchonemý. V Bratislave ešte žije ďalší Gustiho vnuk Ivan Popovič, známy výtvarník, režisér a scenárista.

Ich starého otca, tesára z Vyšného Slavkova, preslávila fotografia Charlesa Ebbetsa z roku 1932, ktorá zachytáva robotníkov obedujúcich na 69. poschodí stavby amerického mrakodrapu GE Building Rockefellerovho centra v New Yorku. Táto fotka sa dostala aj do nedeľnej prílohy denníka New York Herald Tribune z 2. októbra 1932.

Gusti sa z Ameriky na Slovensko vrátil pred II. svetovou vojnou. Za zarobené peniaze si doma kúpil nejaké lesy a polia, aby mohol gazdovať. Zomrel v roku 1945, keď cez Vyšný Slavkov prechádzal front a Gustiho zasiahla črepina z granátu.

Slávna fotografia dodnes zdobí centrum dediny aj náhrobný kameň na miestnom cintoríne tesne vedľa kostola. Tunajší ľudia sú na svojho rodáka pyšní. Obec sa o jeho hrob vzorne stará a na najslávnejšieho rodáka upozorňuje aj tabuľa s pútačom vedľa hlavnej cesty.

Farár Čarnogurský: Slovensko je nakazené

Už z okna kancelárie starostky vidno tamojšieho farára, ako v záhrade pri fare kŕmi koňa. Farár Donát Čarnogurský má nad drevenou bránou pri vchode na faru nápis „Slovenská národná brána“, stojí tam viacero drevených sôch, ale aj ohrada s koňom. „Čo sa týka politiky, možno už v národe prevláda istá skepsa,“ začína rozprávanie farár Čarnogurský.

„Slovensko síce navonok môže pôsobiť politicky stabilne, ale tým, že tu máme veľmi veľa strán, je to aj znak istej nezrelosti. Medzi ľuďmi prevláda istá nedôvera v politiku,“ zamýšľa sa duchovný.
„Slovensko nemá politickú osobnosť, ktorá by stmelila spoločnosť,“ hovorí. „Mladí ľudia tu nemajú perspektívu, a preto odchádzajú preč. Nedôverujem žiadnej politickej strane,“ konštatuje Donát Čarnogurský, menovec dlhoročného predsedu KDH a premiéra Jána Čarnogurského, s ktorým nie je príbuzný.

„Hovoria, že nezamestnanosť klesá, ale ako to je naozaj, keď 60-tisíc opatrovateliek hľadá chlieb v cudzine? Veď to je hanba,“ myslí si farár z Vyšného Slavkova. Mladá generácia podľa neho nemá vzory, a keď nemá vzory, nemá ani ideály.

Veľa ľudí si podľa neho neuvedomuje, v akom marazme žijú. „Je to, ako keď sa zavíri počítač. Zavírené sú duše aj mysle ľudí. A toto treba vyčistiť. Vrátiť sa k našim dejinám. Vzdelaných ľudí máme hromadu, aj univerzít, ale aký je ich kredit? A koľko z tých vzdelaných ľudí je naozaj múdrych?“ pýta sa farár. „Zažívame úpadok. Veď sa pozrite na kultúrnosť ľudí, ako sa znížil ich slovník, ako ľudia ochladli, sú surovejší,“ varuje duchovný.

Z fary do obchodu. Predavačka Mária Filipová na otázku, prečo v dedine toľko ľudí volilo Procházku, odpovedá, že to bude asi tým, že mali možnosť stretnúť sa s ním. „Pre mňa je to sympatický pán,“ hovorí a dodáva, že aj ona sa s ním stretla na jednom oficiálnom a na jednom priateľskom stretnutí. „Bolo by už na čase, aby to tu bolo lepšie, a myslím si, že Procházka chce robiť naozaj pre ľudí, a nie pre seba.“

Nezamestnaný Ladislav Farkas so ženou z Kesoviec. Foto N – Laco Kerekeš

Rozdelení Maďari a starostlivá SNS

Boli sme sa pozrieť aj v ďalších dedinách, kde získali najviac hlasov strany, tentoraz však v parlamentných voľbách v roku 2012.

V Kesovciach pri Tornali získala strana Most-Híd Bélu Bugára viac ako 82 percent. Tamojší starosta Ferdinand Szajkó (SMK) hovorí, že asi dobre kampaňovali. V minulosti tam totiž vyhrávala SMK.
V dedine je bez práce takmer sto percent ľudí, 90 percent obyvateľov tvoria Rómovia. Všetci žijú z podpory štátu. Aj starostov 30-ročný syn.

V neďalekých Radnovciach, kde mala takmer 93 percent SMK, to bola zas podľa tamojšieho starostu Aladára Bariho (nezávislý) práca jedného miestneho kandidáta na poslanca parlamentu. Do národnej rady sa síce nedostal, ale tým, že miestni ľudia tu nikoho iného poriadne nepoznajú, dali hlas strane, ktorú reprezentoval.

Juh stredného Slovenska je naozaj špecifický. Najvyššie podiely hlasov tam získali viaceré strany.
V Gočove v okrese Rožňava bodovala najviac Slovenská národná strana. „Keď sme potrebovali pomoc, pomohli nám len oni,“ hovorí starosta Gočova Milan Mlynár, ktorý teraz za SNS kandiduje aj do parlamentu z 35. miesta kandidátky. Kedysi sa o funkciu starostu uchádzal ako nezávislý, neskôr už ako kandidát SNS a bol jediný široko-ďaleko. „Dnes nás je šesť,“ hovorí starosta.

„Kým bola vo vláde SNS, tak sa nám darilo, teraz sa nám nedarí. Podali sme si žiadosť o zateplenie škôlky. Namiesto toho podporili škôlky na juhu Slovenska, kde je vykurovacia sezóna tri mesiace. U nás sa musí kúriť aj šesť mesiacov v roku. Takisto to bolo s peniazmi na likvidáciu divokých skládok. Stotisíc dostala najbohatšia obec v kraji Kechnec,“ sťažuje sa starosta. Oni majú podľa neho divokú skládku priamo pri hlavnom ťahu smerom do Vysokých Tatier, no neuspeli. „Ľudia to vidia a podľa toho sa správajú aj vo voľbách,“ myslí si starosta Mlynár.

Za SNS vo vláde im napríklad postavili chodník, keď v obci bolo niekoľko smrteľných úrazov chodcov po zrážke s autami.

V Brdárke, ktorá je na opačnej strane kopca, zas vyhrala OĽaNO Igora Matoviča. Keď sme sa pýtali na obecnom úrade, čím to je, miestna zamestnankyňa sa len zasmiala a opýtala sa, koľko percent získali. „Tridsať percent? Najvyššie percento na Slovensku? Ale veď to u nás môžu byť štyria alebo piati ľudia,“ povedala potom so smiechom. Brdárka je maličká, žije tam 62 ľudí.

Neďaleko Rimavskej Soboty je aj bašta SDKÚ z posledných parlamentných volieb. Strana, ktorá je dnes už na pokraji zániku, tam v roku 2012 získala 90,51 percenta hlasov.

Na západnom Slovensku je jediná z týchto dedín. V Lopašove na Záhorí volilo KDH 52,87 percenta miestnych.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie