Dominika Chrastová
Poradňa N
Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Máme 37-ročného syna, ktorý nikde nepracuje, trpí fóbiou z ľudí, nechce navštíviť zdravotnú poisťovňu, aby mohol platiť zdravotné poistenie, a pri hospitalizácii po ťažkom záchvate mu diagnostikovali bližšie nediferencovanú psychózu. Nechce brať žiadne lieky a je presvedčený, že suseda dve poschodia nad nami sa mu usiluje o zdravie nočným ruchom. Byt nad nami je neobývaný a v byte dve poschodia nad nami žijú tri dospelé osoby, z toho dvaja dôchodcovia, a pes. Neraz nás syn primäl, aby sme uprostred noci počúvali hluk z tohto bytu, a naozaj; keď sa človek sústredí, nejaké zvuky sa odtiaľ niekedy v noci šíria. Ťažko posúdiť, kto je ich pôvodcom.
Je očividné, že syn je na tieto zvuky precitlivený; má obdobia, keď je chronicky nevyspatý a unavený. Keď bol s nami v kúpeľoch, prejavila sa tam tiež táto jeho precitlivenosť na nočné zvuky. Chodí v noci načúvať k dverám susedov, čo narušilo naše vzťahy s nimi. Uvažujeme o kúpe nového obydlia pre neho, ale máme obavy, že i takéto riešenie sa podobne ako mnohé iné ukáže po čase ako neúčinné.
Tieto jeho problémy mňa a manželku vyčerpávajú. Naviac, ja ešte pracujem v náročnom zamestnaní a toto mi sťažuje oddych. Poraďte, prosím, ako dosiahnuť, aby uznal realitu svojho stavu a začal sa liečiť.
Jaroslav, 61 rokov
Odpovedá psychológ Martin Miler
Milý Jaroslav,
Vaša situácia je nezávideniahodná a pomerne ťažko riešiteľná. Píšete, že syn už bol hospitalizovaný so záverom bližšie nediferencovanej psychózy. Na základe jeho správania, ktoré zahŕňa strach z ľudí, precitlivenosť na vonkajšie podnety, vzťahovačnosť až paranoju voči susedom, z toho vyplývajúce bizarnosti v správaní, stratu kontaktu s realitou svojho zdravotného stavu, neochotu riešiť svoj zdravotný stav, nemám dôvody pochybovať o správnosti stanovenej diagnózy. Tento typ ochorenia niekedy vyžaduje liečbu, ktorá sa deje proti vôli pacienta. Dôvodom je práve narušený kontakt s realitou. Zotrvávanie v takomto stave ho len prehlbuje a zhoršuje celkovú prognózu.
Možností, ako dostať syna na liečenie, nie je veľa. Zatiaľ svojím správaním neohrozuje seba ani ľudí naokolo, takže volať rýchlu zdravotnú pomoc s asistenciou polície nie je možné. Vzhľadom na to, že syn už liečený bol, tak predpokladám, že má svojho rajónneho alebo iného psychiatra, ktorého zrejme nenavštevuje. Vy by ste sa však na neho obrátiť mohli a rozhodne aj mali. Z dlhodobého hľadiska sa nedá predpokladať, že by sa syn spontánne uzdravil.
Navyše je potrebné riešiť nielen jeho zdravotnú, ale aj sociálnu a finančnú situáciu. Vzhľadom na jeho stav predpokladám, že by mal nárok na invaliditu, a teda aj invalidný dôchodok. Preto by bolo dobré dohodnúť so psychiatrom konkrétne kroky, čo môžete urobiť. Samozrejme, najlepšie by bolo nájsť spôsob alebo človeka, ktorý by vedel syna presvedčiť, aby išiel k psychiatrovi, ale jeho zdravotný stav bude zrejme vyžadovať dlhodobejšiu hospitalizáciu, nielen ambulantnú liečbu.
Vaše úvahy o zmene bývania sú pochopiteľné a je možné, že by zmena prostredia dočasne alebo čiastočne pomohla (hoci skúsenosť z kúpeľov svedčí o opaku), ale na to sa nedá spoľahnúť a hlavne to nebude primárne liečebné opatrenie.
Uvedomujem si, že som Vám nedal žiadny psychologický návod, ako syna primäť k spolupráci. Verte mi, že ak by existoval, rád by som Vám ho poskytol. Treba však akceptovať, že nie všetko vieme zvládnuť psychologickými prostriedkami a Váš syn potrebuje psychiatrickú liečbu. Čím skôr, tým lepšie, lebo inak jeho stav prejde do chronického ochorenia.
(Vzhľadom na to, že sa otázka týka psychiatrickej problematiky, konzultoval som svoju odpoveď aj s kolegyňou-psychiatričkou.)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
