Drahé lety úradníkov: v Česku stojí rezervácia sedem eur, v Počiatkovej zmluve aj sto

Objednať zákazníkovi letenku môže byť pre cestovnú agentúru rutinná záležitosť. Pozrie si databázu, vyhľadá voľné lety a prepošle ich klientovi, nech si vyberie. Následne mu letenku kúpi a prípadne urobí check-in.

Za takýto úkon si cestovky zvyčajne účtujú poplatky medzi piatimi až 25 eurami – v závislosti od ceny letenky. Pokiaľ by však túto službu robili pre slovenskú vládu, nemusia sa držať pri zemi.

Príklad? Koncom januára si ministerstvo vnútra objednalo letenky pre troch policajných dôstojníkov na služobnú cestu do Varšavy. Za letenky zaplatilo 2602 eur, ďalších 209 doplatilo bratislavskej agentúre ETN Slovakia, ktorá ich rezervovala.

Na bežnom trhu by firma s podobnými cenami prišla o všetkých zákazníkov. „Náš poplatok by bol v prípade týchto troch leteniek maximálne 75 eur,“ hovorí Michal Repa zo spoločnosti Pelikán, ktorá patrí k najväčším predajcom na Slovensku.

Česká Student Agency by išla ešte nižšie. „Poplatok za zaistenie troch leteniek by nebol vyšší než šesťdesiat eur,“ tvrdí Věra Janičinová, riaditeľka predaja leteniek zo Student Agency.

Ministerstvo vnútra je však spokojné: cestu troch policajtov uhradí európska agentúra Frontex, ktorá v súčasnosti rieši predovšetkým utečeneckú krízu.

„Išlo o cestu príslušníkov oddelenia hraničnej kontroly na pracovný brífing. Letenky nám budú refundované v plnej miere,“ vysvetľuje vnútro.

Predajca leteniek, spoločnosť ETN, tak zostáva naďalej žiadaným partnerom. Podľa podpísaných dokumentov môže štátu predať letenky až za 12 miliónov eur. A na províziách by mohla získať viac než 900-tisíc eur.

Takéto nároky jej priznáva rámcová zmluva, ktorú pred Vianocami 2014 vysúťažilo ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka.

K nej sa následne pridali ministerstvá vnútra, spravodlivosti, obrany či úrad vlády. „Ide o rámcovú dohodu, my sme jedným z jej účastníkov,“ vysvetľuje vnútro. Agentúra ETN sa vďaka tomu stala najväčším dodávateľom leteniek pre slovenskú štátnu správu.

Drahé letenky

Služobné lety štátnych zamestnancov sú nie veľmi známou, ale o to zaujímavejšou oblasťou, pri ktorej si štát pripláca minimálne desaťtisíce eur ročne.

Denník N preskúmal nákupy leteniek niekoľkých ministerstiev. Výsledok? Napríklad aj to, že ministerstvo vnútra je pri vyplácaní provízií nezvyklo veľkorysé, zatiaľ čo ministerstvo školstva niekedy ani nevie, že do zahraničia sa dá lietať aj z Bratislavy.

A takmer všetky ministerstvá spája – čiastočne z objektívnych dôvodov – odpor k nízkonákladovému Ryanairu, pri ktorom by mohli ušetriť nezriedka aj 500 eur na každej letenke.

Trhovisko pre druhých

Je to necelý rok, čo minister vnútra Robert Kaliňák ohlásil ostrý štart svojho elektronického trhoviska. „Ide o najväčšie protikorupčné opatrenie za posledné roky,“ tvrdil.

Takzvaný štátny eBay umožňuje úradníkom, aby si bežné veci, ako sú kancelárske potreby, výmeny okien alebo práve letenky, kupovali v transparentnej internetovej aukcii.

Samotní Kaliňákovi úradníci si však letenky radšej objednávajú v málo známej agentúre ETN, ktorá si podľa zmluvy môže účtovať províziu osem percent z ceny každej letenky, ktorú nakúpi. A tieto možnosti aj pravidelne využíva.

Na ilustráciu si stačí prejsť pár faktúr, ktoré prišli v poslednom čase na ministerstvo vnútra: spiatočná letenka do Dillí za 1072 eur – provízia pre predajcu 86 eur, letenka do Pekingu za 1207 eur – provízia 97 eur, letenka do Rijádu za 1256 eur – provízia 100 eur.

„Takéto ceny sú viac než nadštandardné. Naše provízie pre firemných klientov dosahujú výšku maximálne 25 eur za letenku,“ hovorí Michal Repa zo spoločnosti Pelikán.

Za normálnych okolností by to malo byť presne naopak. Štátne ministerstvá, ktoré musia každý mesiac nakupovať desiatky leteniek, sú pre cestovné agentúry váženými klientmi. Pre úradníkov by preto nemal byť problém dohodnúť si s predajcami len symbolické poplatky.

Príkladom je české ministerstvo financií, ktoré pritlačilo na svojho predajcu a vybojovalo si také podmienky, že pri každej letenke platí províziu sedem eur.

„Spolupracujeme s malou agentúrou, ktorá má nízke prevádzkové náklady. Je pre ňu výhodné, že vďaka nám získava cenné referencie. Zrejme aj preto nám ponúkla takéto poplatky,“ vysvetľuje Jakub Vintrlík, hovorca českého ministerstva financií.

Iný prístup ukazujú aj niektoré iné slovenské ministerstvá. Napríklad rezort školstva svoje služobné cesty tendruje na Kaliňákovom elektronickom trhovisku – zadá, koľko potrebuje ciest na konkrétnu cestu, a necháva firmy, aby súperili s najnižšou ponukou.

Ministerstvo zahraničných vecí má zase podpísané rámcové zmluvy s piatimi rôznymi predajcami. „Keď potrebujeme novú letenku, pošleme predajcom požiadavku a vyberieme najlacnejšiu ponuku,“ uvádza hovorca Peter Stano.

Výšku provízie preto ministerstvo zahraničia podľa svojich slov riešiť nemusí. „Dodávatelia si musia sami zvážiť, akú si nastavia maržu, aby v konkurencii ďalších boli najlacnejší,“ vysvetľuje Stano.

Fix verzus percento

Kaliňákovo ministerstvo má svojím spôsobom „smolu“, že k jeho letenkám sa dá preklikať na jeho webových stránkach a zistiť tak aj to, koľko platí prostredníkovi.

Ministerstvo dopravy, ktoré spoluprácu s agentúrou ETN rozbehlo, podrobnosti o letenkách nezverejňuje vôbec. Je však pravdepodobné, že aj v jeho prípade budú provízie podobne veľkorysé.

Samotná firma ETN sa k exkluzívnej spolupráci dostala pomerne jednoducho. Do Počiatkovho tendra z konca roku 2014 sa podľa dostupných informácií prihlásili len dvaja predajcovia – okrem ETN to bola bratislavská spoločnosť Redi Tour, ktorú však podľa Hospodárskych novín z tendra vylúčili.

„My sme sa prihlásiť nemohli, pretože sme nespĺňali niektoré podmienky, ktoré ministerstvo dopravy nastavilo,“ hovorí Oľga Grancová z agentúry Go Travel, ktorá dodáva letenky pre ministerstvo školstva.

Počiatkovo ministerstvo následne mohlo podpísať s víťazom rámcovú zmluvu na štyri roky a pridalo aj niekoľko ďalších rezortov.

Na zmluve je dôležité jedno špecifikum: ETN si za služby neúčtuje fixný poplatok za letenku, ako je na trhu bežné, ale percento z celkovej ceny. Osem percent v prípade, že letenku vybaví priamo, alebo päť percent, pokiaľ si úradníci objednajú let sami cez jej rezervačný systém.

Tým nastáva absurdná situácia: podľa takéhoto modelu je v záujme predajcu, aby letenka stála čo najviac, pretože sa tak automaticky zvyšuje jej provízia.

Počiatkovo ministerstvo to označuje za nezmysel. „Predajca zabezpečuje prístup k aktuálnym ponukám na trhu, z ktorých si my ako obstarávateľ vyberáme tie najvýhodnejšie. Nehrozí, že by si mohla úmyselne fakturovať akékoľvek zvýšené provízie,“ vysvetľuje Počiatkov hovorca Martin Kóňa.

Tajomné zľavy

Ministerstvo dopravy tvrdí, že spolupráca s ETN Slovakia má niekoľko výhod. „Poskytli súčinnosť pri vyjednávaní množstevných zliav. Štátni zamestnanci lietajú za ceny rádovo nižšie, ako sú ceny pre bežných občanov,“ tvrdí Kóňa.

To zdôrazňujú aj zástupcovia firmy. „Pre štátne inštitúcie sme u vybraných prepravcov dohodli zľavy a výhody na najfrekventovanejších spojeniach,“ hovorí konateľka firmy Jadranka Jocič.

Pohľad na útraty ministerstva vnútra však ukazuje niečo iné. Napríklad letenky na trase Viedeň – Brusel, ktorú úradníci využívajú najčastejšie, dodávala ETN v januári za 600 eur a viac. Oproti komerčným cenám v tom nie je žiadny rozdiel.

Počiatkovho ministerstva aj zástupcov firmy sme sa preto opýtali, v čom teda spomínané zľavy spočívajú. Obe strany požiadavku na spresnenie ignorovali.

Obľúbené Šeremetevo

Ďalšou kapitolou je výber konkrétnych aeroliniek. Napríklad ministerstvo školstva by za normálnych okolností mohlo slúžiť ako vzor transparentnosti: letenky kupuje cez elektronické trhovisko, svoje cesty zverejňuje na svojej webovej stránke.

Jeho problémom však je „nedostatok fantázie“. Ministerstvo Juraja Draxlera si totiž zásadne neobjednáva lety z Bratislavy, a to ani v prípade, že by dosiahlo niekoľkonásobne nižšie ceny.

Príklad? Ministerstvo školstva si v januári objednalo šesť spiatočných leteniek do Moskvy. Vo všetkých prípadoch išlo o lety z Viedne alebo z Košíc s prestupom v Prahe. Ich cena sa väčšinou pohybovala medzi 400 až 650 eurami.

Od polovice decembra pritom z Bratislavy každý deň lieta ruská lowcostová spoločnosť Pobeda, dcérska spoločnosť Aeroflotu. Za spiatočné letenky do Moskvy si pýta od 50 do 100 eur, plus menší príplatok za batožinu.

Draxlerovo ministerstvo túto možnosť využívať nechce. Svoj odpor opiera o niekoľko argumentov, ktoré však na prvý pohľad nedávajú zmysel. „Nízkonákladové letecké spoločnosti lietajú linkami, ktoré pristávajú výhradne v noci,“ tvrdí napríklad ministerstvo.

Ruská Pobeda pritom do Bratislavy prilieta o 13:45 a do Moskvy odlieta 14:15.

Ďalším problémom má byť, že Pobeda lieta na letisko Vnukovo, a nie na Šeremetevo ako jej konkurenti. Z Vnukova sa síce dá do centra Moskvy dostať za rovnaký čas, ale podľa Draxlerových úradníkov je menej bezpečné.

„Letisko Šeremetevo International, kam zabezpečujeme väčšinu letov, je najbezpečnejším letiskom,“ vysvetľujú úradníci.

Denník N sa ich spýtal, ako k tomuto záveru dospeli – za posledné roky totiž nie je možné dohľadať na žiadnom z týchto letísk žiadny významnejší incident.

„Šeremetevo je najväčšie letisko v Rusku v objeme osobnej dopravy. Spĺňa prísne bezpečnostné kritériá z hľadiska technickej vybavenosti, kontroly cestujúcich i batožiny,“ odpovedalo ministerstvo.

Nepopulárny Ryanair

Ministerstvo školstva nie je vo svojom odpore k lowcostom osamotené. Vôbec najväčší odpor vzbudzuje svetový gigant, írsky Ryanair.

Jeho lietadlá operujú priamo z Bratislavy, a to aj na exponovanej trase do Bruselu – odlietajú každý druhý deň na obed.

Slovenskí úradníci však do centra Európskej únie lietajú výlučne z Viedne: buď s rakúskymi Austrian Airlines alebo s belgickými Brussels Airlines.

Napríklad ministerstvo pôdohospodárstva si len v januári rezervovalo do Bruselu viac než štyridsať leteniek z Viedne. Z Bratislavy neletelo ani raz.

Výsledok? Za spiatočnú letenku platilo vždy od 450 do 700 eur. V prípade Ryanairu by sa väčšinou dostalo pod sto eur.

Úradníci však tvrdia, že Ryanair je v praxi nepoužiteľný. Napríklad ministerstvo vnútra má obavy, že by jeho ľudí nedoviezol do cieľa včas.

„Je ťažké si predstaviť situáciu, že meškáte alebo sa nedostavíte na expertné rokovanie so zástupcami celej Európskej únie,“ vysvetľuje vnútro.

Ministerstvo školstva pridáva ďalší argument. „Pri spoločnosti Ryanair s odletom z Bratislavy nie je možné cestujúceho preknihovať pri nepravidelnostiach na lety iného dopravcu,“ tvrdí.

Realita je však iná. Napríklad v dochvíľnosti je Ryanair podľa databázy Flightontime dokonca lepší než Brussels Airlines.

„Ryanair patrí podľa štatistík presnosti medzi najlepšie aerolínie v Európe,“ hovorí Věra Janičinová, riaditeľka predaja leteniek v spoločnosti Student Agency.

Navyše pred časom zaviedol aj službu business plus, ktorá za príplatok okolo 70 eur umožňuje bezplatnú zmenu času a niektoré ďalšie bonusy.

Skutočné nevýhody má Ryanair len dve. Prvou je fakt, že lieta na letisko Charleroi, ktoré je vzdialené asi hodinu cesty od Bruselu.

Túto nevýhodu však čiastočne kompenzuje to, že by úradník letel priamo z Bratislavy a ušetril by si cestu na viedenské letisko Schwechat.

Druhou nevýhodou sú časy odletu z Bratislavy. Ryanair odlieta len každý druhý deň o 12:10. Úradníci pritom potrebujú zvyčajne letieť už ráno.

„Letisko Schwechat ako jediné poskytuje možnosť skorých ranných odletov do Bruselu, aby bolo možné stihnúť pracovný program a aby sa zamestnanci zároveň mohli vrátiť večerným letom späť,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Radka Kulaviaková.

Pokiaľ by lietali nepravidelnými spojmi Ryanairu, znamenalo by to pre nich ďalšie komplikácie. „Výrazne by sa zvýšili náklady na ubytovanie, stravné, mzdové náklady a podobne,“ dodáva hovorkyňa.