Prvý povolebný model Ipsosu: Smer má 24 percent, PS 19. Matovičov nový názov ľudí mätie

Mesiac po voľbách má medzi voličmi najväčšiu podporu Smer premiéra Roberta Fica, ktorý zložil novú vládnu koalíciu so stranami Hlas a SNS. Volila by ho takmer štvrtina voličov, konkrétne 24 percent.

Nasleduje opozičné Progresívne Slovensko (PS), ktoré by volilo 19 percent voličov, vládny Hlas Petra Pellegriniho by získal 15 percent. Ukázal to prvý povolebný model prieskumnej agentúry Ipsos pre Denník N.

Video: Rozhovor s riaditeľom Ipsosu Jakubom Hankovským
autori: Kamila Šebestová, Miro Kern

Podpora trojice najsilnejších strán prakticky kopíruje ich výsledok v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra. Smer v nich získal 23 percent hlasov, PS približne 18 percent a Hlas takmer 15 percent.

S odstupom za Hlasom by nasledovala trojkoalícia hnutia Igora Matoviča, Za ľudí a Kresťanskej únie, ktorá by získala 7 percent hlasov, okolo 6 percent by mala SaS, aktuálne mimoparlamentná Republika aj KDH. Tesne by sa do parlamentu dostala aj SNS so ziskom 5 percent hlasov.

Robia, čo voliči čakali

Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský hovorí, že výsledky prvého povolebného prieskumu naznačujú najmä to, že sa politické strany po voľbách správajú tak, ako to od nich voliči očakávali. „Vláda nerobí nič, čo by malo zásadne znepokojiť voličov Smeru a Hlasu. Robí, čo sľubovala, a dokáže to odkomunikovať,“ vysvetľuje.

„Zaujímavejšie je to v prípade voličov Slovenskej národnej strany, kde vidíme mierny pokles. Niektorí už prešli k inej strane, mimochodom, najčastejšie k Smeru. Ide o voličov, ktorých SNS nabrala na poslednú chvíľu vďaka jednotlivým osobnostiam na jej kandidátke. No vládne strany svojich voličov ničím nenaštvali.“

To isté platí aj pre opozíciu. „Na politickej scéne sa nestalo nič také zásadné, čo by narušilo minulú voľbu. Ak niekto volil napríklad Kresťansko-demokratické hnutie, nemá dôvod svoj postoj meniť.“

Podľa modelu Ipsosu by na rozdiel od súčasného parlamentu mala svojich zástupcov v parlamente aj strana Republika europoslanca Milana Uhríka. To by ovplyvnilo parlamentnú matematiku. Vládne strany by mali v Národnej rade spolu 75 poslancov, na väčšinu by im teda jeden chýbal.

S podporou desiatky poslancov Republiky by mali pohodlnejšiu väčšinu než dnes, keď sa môžu v Národnej rade oprieť o 79 zákonodarcov.

Matovič si sám vyrobil problém

Najväčší rozdiel medzi volebným výsledkom a podporou v prvom povolebnom modeli vidieť pri trojkoalícii vedenej hnutím Igora Matoviča. V parlamentných voľbách sa uchádzali o hlasy pod názvom OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia, tesne po voľbách dal Matovič stranu premenovať na „hnutie Slovensko“.

Podľa Jakuba Hankovského z Ipsosu je názov pre voličov zatiaľ mätúci. „Nedozvieme sa, či klesli aj preto, že stratili časť voličov, alebo ide len o efekt zmeny názvu, ale ten je jednoznačný,“ vraví riaditeľ Ipsosu.

„Respondentom dávame možnosť zvoliť si aj inú stranu, než je na zozname, ktorú môžu vypísať. Mnohí dopisovali OĽaNO. My sme to následne presunuli pod názov ‚Slovensko‘, ale mohol nastať aj efekt, že keď niekto nevidel názov ‚OĽaNO‘ a nezaznamenal zmenu názvu, vybral si v dotazníku niečo iné.“

Presnosť prieskumu v Ipsose zabezpečili aj tým, že výsledky vážili podľa toho, ako reálne dopadli parlamentné voľby. „Preto dokážeme dobre odhaliť, či došlo k nejakým posunom, lebo minimalizujeme riziko, že by vzorka bola vychýlená,“ vysvetľuje Hankovský.

Ipsos – podobne ako prieskumné agentúry AKO a Focus – v posledných predvolebných prieskumoch zachytili trendy, ktoré napovedali tomu, ako voľby dopadnú. Agentúra zverejnila posledný model tri dni pred voľbami. Správne odhadovala víťazstvo Smeru, i keď strana nakoniec v realite získala o dva percentuálne body viac.

Naopak, mierne nižší výsledok (konkrétne o dva body), než odhadoval Ipsos pred voľbami, zaznamenalo Progresívne Slovensko, oproti poslednému predvolebnému modelu dopadla lepšie aj strana Hlas (o necelé tri percentuálne body).

Demokrati s potenciálom

Podľa povolebného modelu by sa do parlamentu nedostala maďarská Aliancia (s podporou 4,4 percenta voličov) ani strana Demokrati, ktorá by podobne ako vo voľbách získala asi tri percentá hlasov. Vedenie neúspešnej strany už oznámilo, že na poste predsedu skončí expremiér Eduard Heger, nahradí ho zrejme bývalý minister obrany Jaroslav Naď.

Ipsos podobne ako v predvolebných prieskumoch skúmal nielen stranícke preferencie, ale aj takzvaný široký potenciál ich podpory. Ten zahŕňa aj ľudí, ktorí stranu menovali ako svoju druhú či tretiu voľbu.

Pri Smere sa ukazuje, že strana so súčasnými preferenciami takmer naráža na svoje možnosti. Jej potenciál dosahuje 33 percent voličov, veľká väčšina z nich však stranu menovala ako svoju prvú voľbu. Podobne veľký potenciál má aj Hlas, najmä vďaka tomu, že ho po voľbách až polovica voličov Smeru označila za stranu, ktorej voľbu by takisto zvažovali.

Potenciál Progresívneho Slovenska dosahuje necelých 28 percent voličov, pri SaS je to 17 percent, SNS a Republika by mohli oslovovať necelých 15 percent voličov. Zaujímavé je, že mimoparlamentní Demokrati majú stále pomerne vysoký voličský potenciál, až 11 percent.

Daný je najmä tým, že voľbu tejto strany pripúšťa až štvrtina aktuálnych priaznivcov Progresívneho Slovenska, ale aj necelá štvrtina sympatizantov hnutia Igora Matoviča.

Ipsos uskutočnil prieskum straníckych preferencií medzi 2. a 7. novembrom. Agentúra ho realizovala formou internetových dotazníkov na vzorke 1 021 respondentov.

Agentúra minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.

Ipsos je členom asociácie SAVA a členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete.