Vývoj bojov (626. deň): Čím sa živili, čo ich zaujímalo a akí boli Rusi, ktorí dobrovoľne bojovali a zomreli na Ukrajine
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
- Ruskí dobrovoľníci a Rusi bojujúci iba za počítačom nemajú takmer nič spoločné.
- Pri Avdijivke sa situácia postupne zhoršuje, Rusi útočia na Kliščijivku pri Bachmute. Pri Dnipre nič zásadne nové.
- Generál, ktorý pomohol zachrániť Kyjiv a oslobodiť Izium, čelí kritike.
- Pokračujú útoky na Krym, k ruským lodiam sa podarilo prebiť ukrajinským vodným dronom.
- Mapy dňa – Avdijivka a Krynky
- Videá dňa – ako pláva BMP-1; záchrana zraneného vojaka z prednej línie
Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za štvrtok 9. novembra. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.
Ruskí dobrovoľníci a Rusi bojujúci iba za počítačom nemajú takmer nič spoločné. Ruskú armádu tvorí neštandardná zmes vojakov i jednotiek. Vladimir Putin na jednej strane buduje režim, ktorý má čoraz viac prvkov totality, ale jeho armáda toleruje rôzne súčasti, nad ktorými nemá úplnú kontrolu. Najznámejšia bola Vagnerova skupina, ktorá dokonca viedla ozbrojenú vzburu. Súkromných spoločností je však na fronte viac. Jednu má napríklad Gazprom.
Rôznorodé nie sú iba jednotky, ale aj pôvod vojakov, ktorí v nich bojujú. V Putinovej armáde pôsobí kombinácia profesionálov, trestancov, mobilizovaných vojakov a dobrovoľných kontraktorov, ktorí podpisujú zmluvy na vopred určený čas pre peniaze, ako aj dobrovoľníkov, ktorí bojujú z presvedčenia.
Dvom posledným kategóriám sa venuje článok ruských opozičných novín Novaja Gazeta, ktoré vychádzajú v exile. Autorka Alesja Sokolova ho začína tvrdením, že podľa úradov denne dobrovoľne vstúpi do armády 1000 až 1500 záujemcov.
Sokolova ich motivácie a život skúmala na základe zoznamu 34-tisíc známych obetí v radoch ruskej armády. Tritisíc zabitých narukovalo dobrovoľne. Sokolova študovala profily 751 z nich na sociálnych sieťach a porovnala ich s mužmi rovnakého veku žijúcich v rovnakých mestách a aktívne podporujúcich vojnu, ako aj so vzorkou, ktorá sa takto neprejavuje.
Text sa začína predstavením troch zabitých dobrovoľníkov.
Prvým bol v čase smrti 26-ročný Nikita z Rostovskej oblasti. Chcel ísť na technickú univerzitu, ale neprijali ho, preto išiel do armády. Po skončení povinnej vojenskej služby
