Vláda v programe naznačuje výmenu Lipšica, sľubuje rozdelenie RTVS a vyššie dane

Nová vláda v pracovnej verzii programového vyhlásenia potvrdzuje, že chce nižšie tresty za korupciu, vyššie dane pre banky a za nehnuteľnosti, ale aj prehodnotenie národných parkov a rozdelenie RTVS na dve inštitúcie.

Programové vyhlásenie má k dispozícii Denník N. Nejde o jeho konečnú verziu, jednotlivé body sa ešte môžu meniť. Štvrtá vláda Roberta Fica chce svoje programové vyhlásenie predložiť do Národnej rady budúci týždeň.

Premiér Fico v piatok popoludní oznámil, že v rámci koalície Smer, Hlas a SNS sa dohodli na všetkých bodoch programu. Za každú stranu rokovali traja zástupcovia. Smer zastupovali Robert Fico, Robert Kaliňák a Ladislav Kamenický. Za Hlas boli na rokovaní Peter Pellegrini, Matúš Šutaj Eštok a Peter Žiga. Za SNS Andrej Danko, Rudolf Huliak a Tomáš Taraba.

Hlavné motto novej vlády podľa programového vyhlásenia znie „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“.

Jednotlivým častiam plánov novej vlády sa podrobnejšie venujeme v texte.

V úvode spomínajú mimovládky aj pandémiu

Vláda Roberta Fica v programovom vyhlásení spomína aj predchádzajúcu koalíciu, obviňuje ju z toho, že poškodzovala krajinu aj občanov. Tak ako v predvolebnej kampani, aj tu Fico a jeho partneri používajú slová o „rozvrátených“ verejných financiách, vysokej inflácii či ohrozenom čerpaní eurofondov.

Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora opisuje ako také, ktoré zneužívali trestné právo a nevenovali pozornosť zdravému vlastenectvu či nelegálnej migrácii.

V úvode programového vyhlásenia sa píše aj to, že členstvo v Európskej únii je „mimoriadne dôležité“.

V prvej časti vyhlásenia, ktorú koalícia pomenovala Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti, okrem všeobecných fráz spätne kritizuje protipandemické opatrenia a avizuje „suverénnu slovenskú zahraničnú politiku“. Toto slovné spojenie pravidelne používa Robert Fico.

V súlade s jeho výrokmi je aj pasáž o mimovládnych organizáciách, ktorá je takisto v úvode programového vyhlásenia. Nová vláda tvrdí, že uznáva ich úlohu a je pripravená podporiť mimovládky, ktoré sa venujú verejnoprospešnej činnosti. Bez uvedenia detailov však dodáva, že nemôže akceptovať, „aby politicky zamerané mimovládne organizácie, často financované zo zahraničia, vstupovali do súťaže politických strán bez akejkoľvek politickej zodpovednosti voči voličom a ovplyvňovali verejnú mienku v prospech jednej alebo druhej politickej strany“.

Do úvodu programového vyhlásenia sa dostala aj veta o tom, že vláda „presadí vo verejných politikách nezlučiteľnosť neadekvátnej kontroly obyvateľstva orgánmi verejnej moci a finančným sektorom prostredníctvom moderných technológií“.

Vláda ďalej píše, že jej personálne nominácie budú zodpovedné a prispejú „k skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu“.

Na viacerých miestach sa v dokumente hovorí o zmene ústavy, napríklad sa koalícia zaväzuje navrhnúť „ústavnú úpravu práva na rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom“.

V navrhovanom vyhlásení chýbajú opatrenia, ktoré by sa dali považovať za reguláciu cien potravín, o ktorej koaličné strany hovorili pred voľbami.

Právny štát: Náznak výmeny Lipšica a nižšie tresty za korupciu

Koalícia naznačuje vo vládnom programe výmenu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. O jeho konci už pred voľbami hovorili Smer a Hlas. V návrhu tvrdia, že zo strany špeciálnej prokuratúry došlo k „otvorenému vypovedaniu poslušnosti“ generálnej prokuratúre. Konflikt medzi nimi nemôže podľa Ficovej vlády pokračovať.

„V každej rozumne spravovanej inštitúcii musí byť taký vyhrotený a navyše verejný personálny konflikt ohrozujúci subordináciu ukončený odchodom jednej zo strán sporu,“ píše sa v návrhu vládneho programu.

Na rozdiel od Lipšica koalícia doteraz nekritizovala generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Jeho úrad viackrát pomohol stíhaným politikom vrátane premiéra Fica a zrušil im obvinenie cez sporný paragraf 363.

Lipšic má byť vo funkcii do februára 2028, Žilinka do decembra 2027.

Čo urobia s paragrafom 363, nespomínajú. Je preto vysoko pravdepodobné, že ho ponechajú v súčasnej podobe. Návrh ešte podotýka, že autonómia prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry nemôže byť „bezbrehá“.

Z dokumentu nie je jasné, či koalícia pristúpi k obmedzeniu Lipšicovho úradu a spraví z neho odbor generálnej prokuratúry, ako to v týchto dňoch pripúšťal Hlas. Zmenu môže koalícia presadiť v parlamente a dosiahla by tým Lipšicov koniec, lebo by zanikla funkcia špeciálneho prokurátora.

Nič konkrétne nehovoria o Špecializovanom trestnom súde, ktorý pojednáva politicky citlivé kauzy. Avizujú len „systémové zmeny“ v oblasti súdnictva a prokuratúry.

Návrh vládneho programu na viacerých miestach konštatuje, že v uplynulých troch rokoch sa zneužívalo trestné právo; hovorí o „excesoch trestnej politiky“. Politici Smeru a Hlasu pritom čelili a čelia vážnym podozreniam z korupcie či zo zneužívania štátu, keď v minulosti vládli.

„V trestnoprávnej oblasti išlo o svojvoľné prejavy štátnej moci, ktoré pod heslom rozviazania rúk premenili najmä oblasť predsúdneho trestného konania na vojnovú zónu: v nej sa mal potom zviesť súboj s ‚nepriateľmi spoločnosti‘, za ktorých priamo vládni predstavitelia označili už vopred viaceré osoby a tie boli následne aj obvinené,“ konštatujú v návrhu vládneho programu.

V uplynulých rokoch bolo odsúdených vyše 40 zločincov z éry Smeru.

Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS o sebe v dokumente píše, že „súčasná vláda nebude vládou revanšu v obrátenom garde“.

Nevzdávajú sa ambície znížiť tresty za korupciu a majetkovú trestnú činnosť, čo by mohlo pomôcť aj súdeným oligarchom blízkym Smeru a SNS Norbertovi Bödörovi a Martinovi Kvietikovi. Koalícia ohlasuje „akútne novelizácie“ trestných kódexov.

V koalícii, ktorej viacerí predstavitelia vo vedení štátu sú dodnes vyšetrovaní, si do návrhu vládneho programu napísali aj vetu, že „vláda prijme pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa“.

Vláda prehodnotí aj novú súdnu mapu, ale zároveň prízvukuje, že nechce ohroziť naviazané peniaze z plánu obnovy. Zvážia zrušenie alebo podstatnú zmenu trestného činu ohýbania práva. Práve týmto paragrafom v piatok hrozil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu sudcovi, ktorý nariadil návrat spolupracovníka Štefana Hamrana Branka Kišša do funkcie prvého policajného viceprezidenta.

V kultúrno-etických otázkach chcú zachovať status quo, ak vláda „jednomyseľne neurčí inak“.

Verejné financie: Vyššie dane pre banky a za nehnuteľnosti, zmena daňového bonusu

Vláda chce v roku 2024 znížiť deficit rozpočtu o pol percenta hrubého domáceho produktu. Opatrenia sa majú týkať príjmov aj výdavkov štátu, ktoré nezasiahnu najzraniteľnejšie skupiny. Píše, že jej prioritou je návrat k udržateľným verejným financiám, taká konsolidácia však na to stačiť nebude.

Kabinet Roberta Fica plánuje čo najskôr navrhnúť bankovú daň. Zároveň sľubuje riešenie na zníženie úrokového zaťaženia ľudí s hypotékami. Konkrétny návrh pomoci s hypotékami vláda zatiaľ nepredstavila.

Pri zdaňovaní príjmov navrhne vyššiu progresivitu zdanenia; inak povedané, chcú viac zdaniť ľudí s vyššími príjmami. Daňový bonus na dieťa zmení tak, aby bol sociálne spravodlivejší. Ďalej chce zvýšiť zdanenie nehnuteľností, týkať sa to nemá ľudí s nízkymi príjmami. Ak niekto vlastní viac nehnuteľností, druhú a ďalšiu nehnuteľnosť mu štát zdaní „vo väčšom rozsahu“.

Cieľom vlády je viac zdaniť tabak aj lieh či prevádzkovanie hazardných hier, pričom viac by z týchto príjmov dostali mestá a obce. Zváži aj zavedenie dane zo sladených nápojov.

Vláda „vyvinie snahu“ o úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhovej brzdy. Matovičovej ani Hegerovej vláde sa ústavný zákon nepodarilo zmeniť, preto musela Ódorova vláda predložiť vyrovnaný rozpočet.

V návrhu programového vyhlásenia hovorí aj o zvyšovaní kvality verejných rozhodnutí a hodnoty za peniaze verejných zdrojov „so zreteľom na záujmy občanov Slovenska“. Investičné projekty chce financovať aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP), penzijných fondov či emitovaním štátnych dlhopisov pre občanov.

Aj terajšia vládna koalícia hovorí o dostupnom nájomnom bývaní. Vláda má identifikovať prebytočné nehnuteľnosti štátu, ktoré by boli vhodné na výstavbu alebo prestavbu na nájomné byty. Z dokumentu nie je zrejmé, čo urobia s „Holého“ nájomnými bytmi.

Dôchodky: Prehodnotia efektívnosť troch dôchodkových pilierov

Vláda chce zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok. Minister práce Erik Tomáš navrhol, aby sa prvýkrát vyplatil v decembri 2024.

Minimálna mzda má byť na úrovni 60 percent priemernej mzdy, ak sa sociálni partneri nedohodnú na jej výške.

V dokumente hovorí o novom koncepte životného minima a príspevku na bývanie ako samostatnej dávke pre širší okruh poberateľov.

Strednodobou prioritou je obmedzenie práce v neštandardných časoch a „poškodzujúcich formách“, myslí tým napríklad nedobrovoľné živnosti či „jednoosobové“ firmy. Hovorí o nových pravidlách, ktoré majú brániť zneužívaniu takzvaných agentúrnych pracovníkov, ale aj migrantov z tretích krajín.

Bez konkrétností hovorí o prehodnotení efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému. Cieľom má byť posilnenie jeho dlhodobej udržateľnosti a väčší úžitok pre poistencov. Hovorí aj o zreálnení dôchodkového veku podľa kondície a schopnosti ľudí pracovať. Pellegriniho vláda v roku 2019 presadila dôchodkový strop vo veku 64 rokov, nasledujúca vláda ho zrušila.

Zahraničná politika a obrana: Slovensko na prvom mieste a štyri svetové strany

Nová vláda v oblasti zahraničnej politiky zavádza heslo „Slovensko na prvom mieste“, čo podľa nej znamená byť „solidárni, zodpovední a predvídateľní v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky“.

Drží sa slov Roberta Fica o „suverénnej slovenskej zahraničnej politike“ a v návrhu programového vyhlásenia píše, že „bude dôsledne presadzovať suverénnu a aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy“.

Členstvo Slovenska v EÚ považuje za „nenahraditeľné“, no píše o práve na kritický názor na fungovanie Únie. Vláda v návrhu dokumentu odmieta oslabovanie postavenia členských krajín zrušením práva veta pri rozhodnutiach, ktoré si vyžadujú súhlas všetkých členov Únie.

Ide o rozhodovanie v oblasti zahraničnej politiky. Dnes sa v nej rozhoduje konsenzom a Fico aj pred odchodom na októbrový samit EÚ vyhlásil, že je proti tomu, aby sa to zmenilo. V minulosti sa o tom hovorilo viackrát, no vždy to bolo len v rovine diskusií.

Vláda v programovom vyhlásení spomína aj „neodôvodnené“ presúvanie kompetencií z členských štátov na EÚ. Za jednoznačné priority považujú zachovanie adekvátnej výšky kohéznych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vláda píše, že „dôrazne odmietne“ akékoľvek snahy o povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov alebo povinnosť platiť za migrantov akékoľvek represívne platby.

V dokumente sa píše aj o podpore plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v NATO, a kabinet Roberta Fica deklaruje, že Slovensko bude naďalej dôveryhodným a solidárnym spojencom. Slovensko sa podľa návrhu programu bude uchádzať o pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2028 až 2029.

Návrh píše aj o vojne na Ukrajine a o tom, že podporí „všetky zmysluplné mierové plány“. Vláda vraj bude aj naďalej podporovať humanitárnu pomoc Ukrajine, ale nebude pokračovať vo vojenskej pomoci „na vládnej úrovni“. Dokument tak nevylučuje dodávky zbraní na Ukrajinu od slovenských výrobcov.

V návrhu programu sa všeobecne píše aj o snahe podieľať sa na obnove Ukrajiny.

„Vláda so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu,“ píše sa v narážke na vzťahy s Ruskom.

V kapitole bezpečnosť sa uvádza, že pri modernizácii a rozvoji ozbrojených síl bude vláda klásť hlavný dôraz „na ochranu živej sily“. Zabránenie nelegálnej migrácie má byť podľa návrhu nielen otázkou civilnej bezpečnosti, ale musí byť aj súčasťou obrannej stratégie.

Vláda ďalej podľa dokumentu „zváži“ možnosti zmeny presunu lietadiel F-16 zo základne Sliač na základňu Kuchyňa.

Školstvo: Viac peňazí pre učiteľov a školy bez zákazu mimovládok

Nová vláda chce zvyšovať platy učiteľov, poslať viac peňazí do škôl a zabezpečiť miesta v materských školách. Sľubuje aj pokračovanie všetkých rozbehnutých reforiem v školstve.

V programovom vyhlásení vlády sa nespomína zákaz mimovládok v školách, po ktorom volal predseda SNS Andrej Danko. Na druhej strane vláda tvrdí, že „odmieta rozširovanie škodlivých ideológií vo vzdelávaní“.

V rámci toho sa chce vláda pozrieť aj na obsah sexuálnej výchovy. Dodáva, že má rešpektovať hodnotové presvedčenie rodičov a žiakov. „Vláda uznáva, že hlavnou autoritou pre hodnotovú výchovu dieťaťa je rodič,“ píše sa vo vyhlásení.

Nie je jasné, čo pod tým vláda myslí a či chce napríklad zaviesť to, aby pred vyučovaním sexuálnej výchovy museli rodičia podpísať informovaný súhlas.

Vláda sľubuje, že bude bojovať proti hybridným hrozbám vo vzdelávaní, a hneď v úvode za prioritu považuje aj zastavenie odlivu mozgov. Spomína aj boj proti generačnej chudobe či vytvorenie moderného odborného programu ochrany duševného zdravia.

Vláda takisto chce aj viac peňazí pre učiteľov a školy. Hovorí o každoročnom raste „reálnych miezd pedagógov a odborných zamestnancov“. Zároveň sa chystá upraviť normatívy – to je suma, ktorú dostáva každá základná aj stredná škola na jedného žiaka. Vláda plánuje každoročné zvyšovanie tejto sumy „na úrovni vyššej ako miera inflácie“.

Pre vysoké školy aj vedu a výskum sľubuje vláda rast financovania o 10 percent ročne. Zaviesť chce aj normatívne financovanie pre materské školy, čo je dôležitá reforma z plánu obnovy.

V školstve prebieha veľká reforma učebných osnov, vláda tvrdí, že ju úspešne privedie z papiera do praxe. V programovom vyhlásení vlády si však necháva aj takú formuláciu, ktorá umožňuje robiť v nastavenej reforme aj zásadnejšie zmeny. Hovorí o „premyslenom dolaďovaní“ na základe „spätnej väzby od učiteľov a odbornej verejnosti“.

Ministerstvo školstva sľubuje do praxe zaviesť aj inkluzívnu reformu. Štát by mal od roku 2026 povinne zaplatiť podporu pre každé dieťa, ktoré ju bude potrebovať – od psychológa až po doučovanie. To však bude krajinu stáť niekoľko sto miliónov eur. Vláda sa však nezaväzuje, že to od roku 2026 urobí. Píše iba to, že nevyhnutnou súčasťou inklúzie bude udržateľný systém financovania podporných opatrení.

Zdravotníctvo: Vláda nesľubuje Rázsochy, ale elektronické objednávanie

Vláda nesľubuje žiadne nové nemocnice a ani to, že začne v Bratislave stavať nemocnicu Rázsochy. V programovom vyhlásení vlády rezort zdravotníctva iba neurčito tvrdí, že medzi priority patrí „prijatie rozhodnutia“ o tejto nemocnici.

Jasné nie je ani to, aké plány má vláda s optimalizáciou siete nemocníc. Tvrdí iba to, že k nej pristúpi „s plnou zodpovednosťou“.

Predošlá úradnícka vláda naštartovala výstavbu nemocníc v Martine a Banskej Bystrici z plánu obnovy. Nová vláda vraví, že chce plnenie míľnikov v tejto oblasti kontrolovať, aby sa peniaze v čo najväčšom rozsahu použili na nové nemocnice.

Vláda ďalej sľubuje, že uprace vo financovaní zdravotníctva či vyrieši nedostatok sestier a lekárov. Financovanie vzdelávania medikov chce nastaviť tak, aby „lekárske fakulty boli motivované prijímať viac slovenských študentov“.

Chce takisto zaviesť skríningy pľúc, žalúdka a prostaty. Ide o plošné preventívne vyšetrenia, ktoré môžu zistiť napríklad nádorové ochorenia v ranom štádiu.

Ambulancie dostaneme aj do oblastí, kde ich je nedostatok, sľubuje vláda. Chce zaviesť do praxe dlhoočakávaný katalóg zdravotných výkonov, ktorý by mal naceniť jednotlivé úkony.

Ministerstvo zdravotníctvo avizuje, že už čoskoro zverejní zoznam projektov, ktorým sa chce venovať najbližšie štyri roky, aj s časovým plánom.

Doprava: Rýchlejšia výstavba a zmena stavebných zákonov

Koalícia chce zlepšiť cestnú a železničnú infraštruktúru, ktorá je v zlom stave, a budovať novú – aj s ohľadom na medzinárodné prepojenia.

V programovom vyhlásení spomína konkrétne úseky – chce progres pri výstavbe D1, D3 (na Kysuciach) a R4 (prepojenie na Poľsko na východe od Prešova).

Výstavbu plánuje vláda zrýchliť, no píše, že zmeny v stavebných zákonoch, ktoré prijala predchádzajúca koalícia a mali by začať platiť zhruba o pol roka, sú nevykonateľné. Navrhuje preto posunúť ich účinnosť, aby získala čas na ich „potrebnú úpravu“ a implementáciu.

Na prechodné obdobie sa má urobiť zmena platného stavebného zákona.

Okrem toho sa chce koalícia zamerať na znižovanie počtu mostov vo veľmi zlom či v havarijnom technickom stave.

Na železnici sa chcú sústrediť na modernizáciu a rekonštrukciu tratí. Konkrétnejšie koalícia spomína zvýšenie rýchlosti na 160 km/h na vybraných úsekoch trate Žilina – Košice.

Energetika: Kompenzácie domácnostiam aj podnikom či možnosť výstavby nových spaľovní

Jednou z prvých úloh ministerky hospodárstva Denisy Sakovej budú ceny energií na budúci rok. Zatiaľ jedinou istotou je, že elektrinu pre domácnosti dodajú Slovenské elektrárne za rovnaké ceny ako tento rok. Vláda však bude musieť riešiť hroziaci nárast cien plynu a tepla pre domácnosti a od začiatku roka 2024 sa skončia aj kompenzácie energií pre podniky.

V programovom vyhlásení nie sú konkrétne opatrenia, ktoré chce vláda podniknúť, píše iba, že „ceny energií pre domácnosti zostanú na primeranej úrovni“, a sľubuje „komplexný a efektívny systém kompenzácií cien elektrickej energie, zemného plynu a tepla pre domácnosti a ostatných zraniteľných odberateľov,“ čo môže znamenať, že sa vyberie skôr cestou plošných kompenzácií.

Zhruba desiatke priemyselných podnikov s vysokou spotrebou energií by malo ísť viac peňazí z takzvaného envirofondu. Dokument hovorí, že im z neho má ísť 20 percent. Doteraz im vláda bez pevnejších pravidiel vracala iba pár percent z výnosov z predaja emisných kvót, čo je hlavný zdroj príjmov envirofondu.

Ako dlhodobé priority vidí dostavbu štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach, ktorý by mal byť hotový začiatkom roka 2025. No vracia sa aj k téme výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

Vo vyhlásení sa objavilo aj to, čo už dlhšie deklaruje najmä strana Smer, a to je posilnenie úlohy štátu v strategických podnikoch. Dokument však nešpecifikuje, v ktorých a ako konkrétne chce štát získať kontrolu.

Médiá a kultúra: Vláda rozdelí RTVS a podporí ľudovú kultúru

Vláda plánuje rozdeliť RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne „zváži iné riešenie, ako posilniť verejnoprávnosť RTVS“. Odôvodňuje to zvyšovaním nezávislosti a objektívnosti verejnoprávneho média.

Jednou z priorít má byť aj ochrana osobnosti a osobnej integrity človeka pred „neprimeraným zásahom“ médií. Vláda teda chce docieliť, „aby sa právo na slobodu informovať a slobodu slova nezneužívalo na osobný revanš alebo účelové ponižovanie akéhokoľvek občana“.

Vláda nespresňuje, akým spôsobom to chce docieliť – či chcú politici posilniť nástroje reagovania na nepravdivé informácie alebo je v hre aj sprísňovanie trestov pre novinárov a médiá.

Nová vláda vo svojom programe ocenila „príspevok alternatívnych médií k poskytovaniu objektívnych informácií“. Sľubuje, že zamedzí zasahovaniu do slobody slova.

Nevylučuje ani reguláciu sociálnych sietí, pokiaľ nebude zneužitá na obmedzovanie slobody slova a plurality názorov. Plánuje zvýšiť ochranu detí na internete.

Vláda zároveň zváži obmedzenie krížového vlastníctva médií.

V časti o kultúre sa v programovom vyhlásení píše, že vláda bude ochraňovať a rozvíjať úroveň slovenčiny ako štátneho jazyka a má záujem, aby sa „národnej kultúre venovala patričná pozornosť“. Väčší priestor venuje oceneniu tradičnej ľudovej kultúry a avizuje, že zabezpečí jej systémovú a dlhodobú podporu.

„Za týmto účelom vláda pristúpi k legislatívnej úprave systému verejnoprávnych fondov na podporu kultúry. Tradičné ľudové umenie je cesta k poznaniu národných osobitostí slovenského národa a cesta k posilneniu vlastenectva.“

Regióny: Viac eurofondov pre samosprávy

Ficova vláda chce vo väčšej miere presunúť do regiónov eurofondy, ktoré majú samosprávy využiť na financovanie vlastných investičných potrieb. Okrem toho chce meniť Operačný program Slovensko a nastavenia plánu obnovy. Z dokumentu zatiaľ nevyplýva ako. Takisto má v pláne vytvoriť transparentnú mapu verejných investícií.

Nepotrebné štátne budovy by mali po novom bezodplatne dostať samosprávy na verejnoprospešné účely. Zodpovedať za to bude nová Agentúra pre správu štátneho prebytočného majetku.

Dokument ďalej kritizuje predošlú vládu za to, že sa po roku 2020 prestala venovať budovaniu verejných vodovodov a kanalizácií, k čomu sa chce terajšia vláda vrátiť. Plánuje legislatívne zadefinovať, čo je vidiek, a v zákone upraviť aj dostupnosť potravín na vidieku ako službu vo verejnom záujme.

Ďalej uvádza, že sa nebude brániť zriadeniu expertnej skupiny, ktorá prehodnotí zmenu počtu volebných obvodov pre budúce voľby do Národnej rady.

Menšiny: Budú sledovať, či Rómovia pracujú, a LGBTI ľuďom sľubujú riešenie praktických otázok

Nová vláda venuje národnostným menšinám a marginalizovaným skupinám veľmi všeobecnú stranu a pol. Úvod patrí konštatovaniu, že sa im, teda stranám, ktoré vládli aj vo volebnom období 2016 – 2020, podarilo zlepšiť vzťahy medzi väčšinovým obyvateľstvom a menšinami. Ako dôvod uvádza, že súčasťou koalície vtedy bola aj strana Most-Híd.

Okrem toho sa na prvej strane dozvedáme len to, že vláda chce podporovať národnostné menšiny vo všetkých smeroch. Konkrétne spôsoby neuvádza.

Časť, ktorá sa má venovať marginalizovaným komunitám, hovorí iba o rómskej. V jednej vete odsudzuje nenávistné prejavy, ktorým títo občania čelia. Vláda dôrazne upozorňuje na to, že bude kontrolovať účinnosť vynaložených zdrojov na pomoc rómskej komunite.

Obzvlášť ju bude zaujímať zapojenie Rómov do pracovného trhu. Ani v tomto bode však neponúka konkrétne riešenia.

Vláda sa v programe nevenuje špecificky LGBTI ľuďom. Iba v časti sociálna politika píše, že „rešpektuje spolužitie osôb opačného pohlavia mimo inštitútu manželstva definovaného ústavou, ako aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia a je pripravená riešiť praktické otázky súvisiace s ich životom v spoločnej domácnosti“.

Zároveň pripomína, že manželstvo je chránené v ústave ako „jedinečný zväzok muža a ženy“ a že „rodinu považuje za základnú bunku spoločnosti“.

Životné prostredie a pôdohospodárstvo: Viac strieľania medveďov a prehodnotenie národných parkov

Vláda plánuje urobiť revíziu platných zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v tom zmysle, či nedochádza k uplatňovaniu prísnejších noriem, ako je štandard schválený Európskou úniou.

Vláda chce ďalej prehodnotiť celú sústavu chránených území Slovenska aj z pohľadu sociálnych a ekonomických vplyvov na obyvateľov vidieka a ich samosprávy. Môže to znamenať zmenšovanie národných parkov.

Aj pri ochrane životného prostredia koalícia dáva dôraz na výstavbu – zvažuje celonárodný stavebný úrad pre strategické investície a nadúrovňovú infraštruktúru, ako aj zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ten už pritom výrazne okresala predošlá vláda.

Hovorí aj o tom, že chce s Európskou komisiou diskutovať o preklasifikovaní stupňa ochrany medveďa, ak sa preukáže jeho premnoženie. „Vláda zároveň bude uplatňovať princíp nulovej tolerancie výskytu medveďa hnedého v blízkosti intravilánov miest a obcí a bude vydávať pre zásahové tímy včasné povolania na jeho reguláciu.“

Z kapitoly o pôdohospodárstve vyplýva, že vláda bude venovať zvýšenú pozornosť lesnému hospodárstvu, poľovníctvu a problematike spracovania dreva.

Zásadné zmeny by sa mali udiať vo fungovaní Slovenského pozemkového fondu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tá by mala administrovať všetky agrodotácie. Fond by sa mal zase „ozdraviť“ a „transformovať“.

Koalícia v návrhu uznáva, že ľudstvo čelí klimatickej zmene, a hlási sa k cieľu zastaviť globálne otepľovanie tak, ako určuje Parížska dohoda – teda pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou, ideálne na úrovni 1,5 stupňa Celzia. Vláda je pripravená prijať aj nový zákon o klimatickej zmene a nízkouhlíkovej transformácii.

V dokumente sa vôbec nespomína otváranie ukončenia predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035.