Denník N

Bieloruský denník: O dva roky budú v Bielorusku voľby. A budú naozaj?

Ilustrácia – Felipe Blasco/Pixabay
Ilustrácia – Felipe Blasco/Pixabay

Poďme zistiť, čo čaká bieloruský ľud v rokoch 2024 – 2025.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Bielorusko očakáva v rokoch 2024 – 2025 veľa dôležitých udalostí.

Najskôr sa budú začiatkom roka 2024 konať voľby poslancov na všetkých úrovniach – od miestnych až po poslancov bieloruského parlamentu.

Následne po voľbách v roku 2024 začne svoju činnosť Celobieloruské ľudové zhromaždenie (VNS). Ak ste zabudli, ide o nového „kolektívneho Lukašenka“ pod rúškom demokracie. Kolektívny orgán, ktorý vraj bude pozostávať zo zástupcov všetkých spoločenských vrstiev a ktorý bude podľa novej ústavy nad všetkými zložkami štátnej správy, a to aj nad prezidentom. Lukašenko sa, samozrejme, bude chcieť stať predsedom. Dokonca sa konkrétne uvádza, že funkcie (prezident a predseda Celobieloruského ľudového zhromaždenia) smie do roku 2035 kombinovať iba prvý prezident Bieloruska. Príhodné.

Len pre každý prípad pripomínam, že Lukašenko nie je legitímnym prezidentom, v roku 2020 sfalšoval voľby a násilím sa uchopil moci v krajine.

A nakoniec sa budú v roku 2025 konať prezidentské voľby.

Môže sa to zdať ako šanca na zmenu a v istom zmysle aj je. Nie však v bežnom chápaní zmeny prostredníctvom volieb. To znamená, že nikto nemôže očakávať, že Lukašenko sa po desaťročiach falšovania a po šoku z roku 2020 rozhodne, že je čas poctivo spočítať hlasy. Práve naopak: v nadchádzajúcich kampaniach, pokiaľ nedôjde k neočakávaným udalostiam, ktoré dramaticky zmenia kontext, by malo byť všetko pre Lukašenkov režim čo najbezpečnejšie.

Voľby poslancov nikdy neboli medzi voličmi v Bielorusku nadmerne populárne, a to z jednoduchého dôvodu, že bieloruskí poslanci sa tak nazývajú čisto formálne. V skutočnosti nemajú žiadnu moc, a ak je to z nejakého dôvodu nevyhnutné, jednoducho súhlasia s Lukašenkovými rozhodnutiami. A skutočné voľby poslancov už dlhé roky neexistujú – menujú sa len provládni kandidáti, všetci nezávislí nie sú povolení. Maximálne je možné povoliť zopár ľudí z opozície na celú krajinu.

Tentoraz určite nebude ani formálna súťaž. Žiadni nezávislí pozorovatelia, kandidáti, nič. Pre Lukašenka je dôležité prejaviť maximálnu jednotu a sterilitu vo všetkých zložkách vlády. Najmä vo volených (aj keď formálnych) funkciách. Ako môžu Bielorusi voliť niekoho, kto nepodporuje Lukašenkovo smerovanie? Samozrejme, že nemôžu.

Pri prezidentských voľbách sa Lukašenko predtým snažil vytvoriť zdanie aspoň formálnej demokracie. Bolo preňho dôležité poraziť ostatných kandidátov, len aby potvrdil, že ho bieloruský ľud stále jednomyseľne zvolil.

Zatiaľ nevieme s istotou, či Lukašenko plánuje kandidovať v roku 2025, ale niečo nám hovorí, že áno. A je nepravdepodobné, že počas týchto volieb bude chcieť niekomu niečo dokazovať. Ak budú povolení iní kandidáti, tak jedine zo systému. Nejaký guvernér alebo poslanec. Ale čo najbezpečnejšie, aby sa, nedajbože, nerozhodol využiť šancu a pokúsiť sa vyhrať.

Bielorusko teda na jednej strane skutočne čakajú veľké volebné udalosti. Na druhej strane sa Lukašenko bude snažiť urobiť všetko pre to, aby tieto udalosti prebehli čo najpokojnejšie.

Pokojnejšie než zvyčajne. „Netreba rozhojdať loď.“

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Počet politických väzňov v Bielorusku

K 8. novembru 2023 bolo v Bielorusku 1462 politických väzňov. Tieto údaje poskytlo centrum pre ľudské práva Viasna. Väzni sa prepúšťajú, no bieloruské bezpečnostné sily zadržiavajú z politických dôvodov každým dňom viac a viac ľudí. A nie všetci sú uznaní za politických väzňov, keďže príbuzní sú často proti takému označeniu zo strachu z ďalšieho tlaku a represálií zo strany bezpečnostných síl.

Bývalý bieloruský minister vnútra zopakoval Hitlerove slová a obvinil Bielorusov

Jurij Karajev, bývalý bieloruský minister vnútra a teraz Lukašenkov asistent pre Hrodniansku oblasť, poskytol rozhovor štátnym novinám. Pripomenul protesty v roku 2020 po podvodných prezidentských voľbách. Obvinil Bielorusov z prílišnej dôvery v to, čo hovorila opozícia: „Títo páni [opozícia] vychádzali zo správneho výpočtu, že čím obludnejšie klamete, tým skôr vám uveria. Obyčajní ľudia skôr uveria veľkej lži než menšej. To zodpovedá ich primitívnej duši.“

Problémom týchto slov je, že ich originál sa nachádza v knihe Adolfa Hitlera Mein Kampf. Týmito slovami obviňoval Židov a komunistov z porážky Nemecka v prvej svetovej vojne.

Vedľa ruského veľvyslanectva v Bielorusku postavia pomník ruského kniežaťa (čože?)

V Minsku postavia pomník ruskému kniežaťu Alexandrovi Nevskému. Nová socha bude stáť neďaleko ruského veľvyslanectva v Minsku. 14. novembra uplynie 760 rokov od smrti kniežaťa, čiže práca je načasovaná tak, aby sa zhodovala s dátumom.

Myslíte si, že existuje nejaké spojenie medzi Nevským a Bieloruskom? Ale nie. Jediné, čo spája ruské knieža s bieloruskou krajinou, je jeho manželka Alexandra Briačislavovna, ktorá bola polockou kňažnou. To je všetko.

Prečo bude v Bielorusku pomník osoby, ktorá s ním nemá nič spoločné? To zostáva záhadou. Zrejme na počesť vrúcnych vzťahov medzi Lukašenkom a Putinom.

Bielorusko je jediná krajina sveta, ktorá oslavuje Deň októbrovej revolúcie

7. november je v kalendári červeným dňom! Sovietske deti tento výrok poznali už od útleho veku. V tento deň ZSSR oslavoval Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu – prevrat a nastolenie sovietskej moci v Rusku v roku 1917.

Vo všeobecnosti sviatok zomrel s rozpadom Sovietskeho zväzu. Alexandr Lukašenko ho však oživil v Bielorusku v roku 1995, keď v krajine vládla veľká nostalgia po ZSSR. Postupom času však začal sviatok strácať aktuálnosť. Nostalgia Bielorusov sa vyparila a sviatok pre Bielorusko nemá veľký význam: krajina v dôsledku revolúcie nezískala nezávislosť, navyše obdobie počas ZSSR bolo do značnej miery tragické. Politické represie, totálna rusifikácia, tradície diktatúry a nedostatok rozvoja sú len prvé veci, ktoré prídu na myseľ.

Lukašenko však nemôže opustiť tradíciu, ktorú sám zaviedol.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie