Tomáš Čorej
Minuloročné výbuchy systému plynovodov Nord Stream boli také silné, že ich podľa mnohých odborníkov mohol spôsobiť len štátny aktér.
Spočiatku viacerí lídri naznačovali, že vinníkom bolo Rusko s motívom poukázať na zraniteľnosť Európy. Špekulovalo sa aj o možnosti, že plynovod nezničil Kremeľ, ale Spojené štáty americké s pomocou spojencov z NATO.
Žiadne dôkazy, že by bol za incident zodpovedný Kremeľ alebo Biely dom, sa však zatiaľ nenašli. V marci uniknuté dokumenty z USA ukázali, že za explóziami mohli byť ukrajinskí predstavitelia.
Túto verziu potvrdzuje aj nová investigatíva nemeckého časopisu Der Spiegel a denníka Washington Post. Americké noviny s odvolaním na zdroje na Ukrajine aj z iných európskych krajín píšu ako o hotovej veci, že Nord Stream odpálila ukrajinská skupina.
Na jej čele bol údajne plukovník Roman Červinskyj, ktorý to však popiera. Ukrajinské úrady sa k správe nevyjadrili.
Aj v tomto prípade napriek kategoricky znejúcim tvrdeniam Washington Postu treba byť s definitívnymi závermi opatrný a počkať si na oficiálne vyšetrovanie. Napríklad expert na ruskú propagandu Ian Gerner tvrdí, že verzii amerických novín nedôveruje.
Lenže aj napríklad bezpečnostný novinár časopisu The Economist Shashank Joshi v reakcii na zverejnený text tvrdí, že máme „dostatok dôkazov, ktoré naznačujú, že za útokom na Nord Stream bola naozaj Ukrajina“.
Pod falošnou identitou si vraj objednali plachetnicu
Kľúčové zistenie textu Washington Postu sa netýka samotného Nord Streamu, ale oveľa širšieho ukrajinského problému. Americké noviny tvrdia, že prípad poškodeného plynovodu poukazuje na „komplexnú dynamiku a súperenie“ medzi politickým vedením na jednej strane a vojenským velením a spravodajskými službami na strane druhej.
Americký denník vo svojom článku zdôrazňuje, že operácia s cieľom zničiť Nord Stream vznikala bez Zelenského vedomia. Viacerí diplomati boli od začiatku presvedčení, že ukrajinský prezident si bol dobre vedomý, že útok na Nord Stream môže oslabiť podporu Kyjiva v očiach zahraničných partnerov.
Ukrajinský prezident po tom, čo došlo k trom explóziám neďaleko dánskeho ostrova Bornholm blízko Švédska, zodpovednosť Kyjiva kategoricky odmietal. Aj jeho poradca Mychajlo Podoľak tvrdil, že Ukrajina to neurobila „v žiadnom prípade“, pretože neprofituje z odpútania pozornosti od brutálnej ruskej vojny.
Washington Post píše, že operáciu vykonala šesťčlenná skupina, ktorú viedol 48-ročný plukovník Červinskyj. Ten však „iba“ prijímal rozkazy od vyššie postavených predstaviteľov, ktorí údajne podliehali priamo vrchnému veliteľovi generálovi Valerijovi Zalužnému.
Skupina si podľa textu pod falošnou identitou prenajala plachetnicu a následne pomocou hlbinného potápačského zariadenia umiestnila na systém plynovodov výbušné nálože.
K samotným výbuchom došlo vlani 26. septembra, pričom jeden z nich mal silu 2,3 magnitúdy a druhý 2,1 magnitúdy. Na dánskej aj švédskej strane ostrova Bornholm hlásili úniky plynu. Nepoškodený zostal len jeden zo štyroch plynovodov nachádzajúcich sa 60 až 70 metrov pod hladinou mora.
Nord Stream spája Rusko a Nemecko po dne Baltického mora. Jeho prvú časť dobudovali v roku 2011, ale mesiac pred explóziami na ňom Rusi z politických dôvodov zatiahli kohútik. Ten druhý nikdy nespustili Nemci, hoci stál zhruba jedenásť miliárd eur a bol kompletne hotový.
Berlín to urobil po tom, čo Rusko oficiálne uznalo Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku.
Američania boli proti
V čase explózií bol ešte v Nord Streame plyn: podľa agentúry Reuters v ňom bolo napumpovaných zhruba 117 miliónov kubických metrov.
V Kyjive boli voči projektu Nord Stream 2 od začiatku mimoriadne kritickí, a to obzvlášť po tom, čo Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym a následne rozpútalo vojnu na Donbase. Ukrajina, ktorú systém plynovodov obchádzal, zdôrazňovala, že energetická závislosť robila Európu zraniteľnejšou.
Ukrajinské spravodajské služby vykonali počas vojny viacero úspešných operácií: okrem iného boli podľa všetkého aj za úspešným atentátom na Dariu Duginovú, dcéru známeho ruského fašisticky zmýšľajúceho nacionalistu Alexandra Dugina.
V poslednom čase si vytvorili blízke vzťahy s kolegami z americkej CIA, ktorá do nich investovala desiatky miliónov dolárov. Viacerí tvrdili, že sme svedkami zrodu skupiny bezpečnostných zložiek na úrovni izraelského Mosadu zo 70. rokov.
Z textu Washington Postu však vyplýva, že Američania s odpálením Nord Streamu nesúhlasili. Hoci väčšinu systému plynovodov vlastnil ruský Gazprom, miliardy doň investovali aj spoločnosti zo západných krajín vrátane Francúzska, Nemecka a Holandska.
Útok na Nord Stream na Západe vnímali ako útok na civilnú infraštruktúru. Aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bezprostredne po explózii vyzvala na dôkladné vyšetrenie a zdôraznila, že explózie „povedú k najsilnejšej možnej reakcii“.
Stopy vyšetrovania ARD viedli na Ukrajinu
Intenzívne diskusie o tom, kto bol za výbuchmi, prebiehajú od minulého septembra. Už vlani sa spomínalo, že situácia pripomínala klasickú detektívku od Agathy Christie: všetci podozriví mali motív čin spáchať, ale aj nespáchať.
Prvé závery nezávislých vyšetrovaní začali unikať na jar tohto roka: napríklad švédsky prokurátor povedal, že za incidentom pravdepodobne bola štátom sponzorovaná skupina. Konkrétnu krajinu nešpecifikoval.
Stopy vyšetrovania nemeckej ARD, ktorá do Baltského mora poslala šesťčlenný investigatívny tím, však vedú na Ukrajinu.
Aj holandský verejnoprávny rozhlas priniesol informáciu, že holandská vojenská rozviedka už vlani v lete oznámila americkej CIA, že Ukrajinci plánujú útok na Nord Stream. Je možné, že ho pôvodne chceli uskutočniť bezprostredne po námornom cvičení BALTOPS v polovici júna 2022. CIA následne naliehala na Kyjiv, aby od plánu upustil.
Zdá sa však, že namiesto úplného zrušenia operácie ju Ukrajinci iba odložili. Washington Post tvrdí, že vrchnému veliteľovi vojska Zalužnému bezprostredne po výbuchoch telefonoval predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. Zalužnyj akúkoľvek zodpovednosť za incident poprel.
Prezident Zelenskyj vo viacerých rozhovoroch zdôraznil, že on sám by na podobný útok nikdy nedal rozkaz.
Kto je Červinskyj
V celom prípade je pritom mimoriadne zaujímavé aj meno Červinského, ktorý zrejme bol na čele šesťčlennej skupiny zodpovednej za výbuchy.
Červinskyj sa momentálne nachádza vo vyšetrovacej väzbe, avšak v súvislosti s iným prípadom. Minulý rok v júli sa snažil na ukrajinskú stranu získať Romana Nosenka, ruského pilota bombardérov Su-24 a Su-34. Poskytol mu súradnice ukrajinského letiska Kanatovo, kam mal podľa dohody priletieť a prevziať si peňažnú odmenu aj nové dokumenty.
Lenže ukázalo sa, že Nosenko blafoval a celý čas komunikoval s ruskou FSB. Namiesto príchodu na letisko poslal sériu rakiet Kalibr a Ch-22, ktoré tam zabili veliteľa a zranili sedemnástich vojakov.
Predstavitelia ukrajinských spravodajských služieb tvrdia, že Červinskyj konal na vlastnú päsť a operáciu nekonzultoval s nadriadenými. Preto mu teraz hrozí osem až dvanásť rokov väzenia.
Samotný Červinskyj to však odmieta a tvrdí, že v skutočnosti všetko koordinoval s armádou aj bezpečnostnými zložkami. K tejto verzii sa prikláňa aj viacero zdrojov z ukrajinských tajných služieb, s ktorými sa rozprávala ukrajinská pobočka Rádia Svoboda.
Červinskyj tvrdí, že jeho stíhanie je politické, pričom má ísť o pomstu od vlády Volodymyra Zelenského. Plukovník ju opakovane kritizoval, a to predovšetkým prezidentovho poradca Andrija Jermaka, ktorého dokonca označil za ruského agenta.
Ich spor podľa neho siaha ešte do operácie spred niekoľkých rokov, keď sa Červinskyj usiloval prilákať na Ukrajinu žoldnierov z Vagnerovej skupiny, aby ich následne mohol Kyjiv stíhať. Operácia však zlyhala.
Plukovník tvrdil, že naňho ukrajinské úrady naliehali, aby o neúspechu nehovoril pravdu.
Keď ho v máji za zatvorenými dverami vypočúvali, pred súdom sa zhromaždilo niekoľko desiatok demonštrantov, ktorí požadovali jeho prepustenie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
