Trpí ojedinelým syndrómom a prekonala rakovinu: Keď som skolabovala, učiteľky to kamuflovali

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Michal Břetenář je známym českým kondičným trénerom, pripravuje aj slovenského reprezentanta Juraja Slafkovského.
Trpí ojedinelým syndrómom dlhého QT intervalu a žije s defibrilátorom. Keď sme s ním robili rozhovor naposledy, hneď na prvú otázku odpovedal takto: „Sestra mi zrejme zachránila život. V krátkom časovom úseku prešla tromi zástavami srdca a ako rodina sme preto museli ísť na vyšetrenie.“
Keď sme sa teraz rozprávali so Zuzanou Břetenářovou, videla to inak. „Určite nie. Dvakrát nastala situácia, že som sa s Michalom musela rozprávať o jeho návšteve kardiológa. A v oboch prípadoch som to vnímala úplne opačne, než čo povedal. Cítila som totiž, že som mu dvakrát zničila život,“ tvrdí v rozhovore pre Denník N.
Na rozdiel od svojho brata, Zuzana Břetenářová prežila veľmi silnú zástavu srdca, a to vďaka duchaprítomnosti svojho manžela. Teraz absolvovala 10-kilometrový beh v Prahe a pripravuje sa na polmaratón, aj keď žije s defibrilátorom a má za sebou aj náročný boj s agresívnou rakovinou.
„Chcem žiť, chcem tu byť a aj budem. Mám skrátka mnoho plánov,“ vysvetľuje. Keď sme jej poslali text na autorizáciu, napísala: „Keď ho teraz vidím na papieri, skutočne mi to vyrazilo dych.“
O čom v rozhovore rozpráva Zuzana Břetenářová:
- ako učiteľky na základnej škole kamuflovali jej kolaps a prečo jej zakázali povedať o ňom rodičom;
- za akých okolností prišlo k najťažšej zástave srdca a čo sa dialo s jej telom;
- ako sa duchaprítomne zachoval jej manžel;
- prečo musela plánovať a diskutovať tehotenstvo s kardiogenetičkou a ako vyšli testy jej dcéry;
- prečo sa rozhodla pre beh, aj keď ho v mladosti nenávidela, a ako vyzerala jej príprava s bratom na 10-kilometrové preteky;
- vysvetľuje, že zo všetkých diagnóz, ktoré prekonala, je jej najväčšou katastrofou čosi iné.
Váš brat Michal mi v rozhovore povedal, že ste mu v podstate zachránili život vy, keďže ste mali so srdcom problémy ako prvá a na základe toho zistil, že má syndróm predĺženého QT rytmu aj on. Beriete to tak, že ste mu zachránili život?
Určite nie. Dvakrát nastala situácia, že som sa s Michalom musela rozprávať o jeho návšteve kardiológa. A v oboch prípadoch som to vnímala úplne opačne, než čo povedal. Cítila som totiž, že som mu dvakrát zničila život. Prvýkrát to bolo v čase, keď som sa dostala do starostlivosti pani doktorky, ktorá sa zaoberá kardiogenetikou. So svojím tímom chcela skúmať, odkiaľ sa ten syndróm ku mne vôbec dostal. Keď som teda Michala požiadala, aby išiel na vyšetrenie, a následne som sa dozvedela, že má rovnakú diagnózu, bolo to pre mňa nesmierne náročné. V tom čase sa totiž venoval boxu na profesionálnej úrovni, takže som musela neustále myslieť na to, že som mu tým skazila život. Dovtedy problém nemal a ja som mu musela povedať, brácho…
Kedy to bolo druhýkrát?
Po prvých testoch musel ukončiť kariéru, ale stále to mal v akejsi norme, v rámci hraničného QT, keď sa to ešte dá dobre sledovať a kontrolovať. Druhýkrát sa to stalo o niekoľko rokov neskôr. To mal Michal práve rozbehnutú hokejovú kariéru a mnohé ďalšie koníčky, čo som mu zase prekazila svojimi problémami, pretože po nich musel ísť na implantáciu defibrilátora rovnako ako ja.
Syndróm, ktorý máte obaja s bratom, je známy tým, že sa nemusí objaviť až do momentu, keď postihnutý zažije srdcovú zástavu či iné, podobné problémy. Bol toto aj váš prípad? Do konkrétnych srdcových problémov ste netušili, že niečím takým môžete trpieť?
U mňa to bolo ešte trochu inak. Netušila som, že mám toto ochorenie, prvý kolaps som však zažila v šiestej triede na základnej škole. Boli sme so školou v tábore, kde som odpadla po behu. Muselo to byť pomerne vážne, nemohli ma totiž vôbec prebrať. Učiteľky sa preto pravdepodobne vystrašili, a tak to zakamuflovali a rodičom ani nezavolali. Ďalej sme to neriešili.
Ako sa im to podarilo zakamuflovať?
Zviedli to na