Ruský spisovateľ Šiškin: Keď počujem výraz ruská duša, ruka mi siaha po zbrani
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Vo Švajčiarsku žijúci významný ruský spisovateľ Michail Šiškin je nebojácnym kritikom Putinovho režimu a jeho agresie proti Ukrajine. Na knižný veľtrh Bibliotéka prišiel predstaviť knihu Moje Rusko – Vojna či mier? (Slovart, 2023).
Šiškin rozvíja úvahy o ruskej histórii, o dejinách otroctva, kde vládla až na krátke obdobia slobody tyrania. Demokracia je tam vnímaná ako chaos a anarchia, jediným liekom proti nim je cár, dnes Putin.
„Jediná cesta premeny Ruska je jeho porážka v ukrajinskej vojne. V Rusku to tak bolo vždy, iba porážky vo vojne vedú k zmenám k lepšiemu. Mikuláš I. prehral Krymskú vojnu, nasledujúci cár Alexander II. zrušil nevoľníctvo, zaviedol slobody. Mikuláš II. prehral japonskú vojnu, ako aj Gorbačov prehral afganskú vojnu; v oboch prípadoch nastali demokratizačné zmeny,“ hovorí Šiškin.
V rozhovore sa dočítate:
- čo považuje za svoje osobné víťazstvo nad Putinom;
- kde sú dnes všetci tí skvelí mladí ľudia z protestov proti Putinovi v roku 2011;
- že v Rusku môže kultúra existovať len vtedy, keď existuje poriadok, a poriadok existuje iba vtedy, keď vládne diktatúra;
- ktoré sú dve Ruská a kto bude nový Putin.
Vitajte na Slovensku. Viete, že prichádzate do krajiny, kde polovica dospelej populácie podporuje Rusko a nie Ukrajinu?
Najprv poviem, že keď sa raz začne vojna, všetci sme porazení. Veľká ruská literatúra nemohla zabrániť gulagom, tak ako veľká nemecká literatúra nemohla zabrániť Auschwitzu. Ani vojne na Ukrajine sme ako spisovatelia nedokázali zabrániť. Mám pocit, že nikto nás nepotrebuje. Potom však prídem na prekrásny veľtrh do Bratislavy, kde množstvo ľudí hľadá knihy. Kým ľudstvo hľadá knihy, nádej ešte neumrela.
K vašej otázke: keď som zistil, že tak veľa Slovákov podporuje Putina, bol to pre mňa veľmi nepríjemný šok. Mnohí vo svete nenávidia Ameriku, nenávidia NATO. Ak je Putin proti Amerike, je dobrý, nepriatelia našich nepriateľov sú naši priatelia. No nechápem, že vy, ktorí máte skúsenosť s ruskou agresiou z augusta 1968, dnes putinovskú diktatúru podporujete. Môžete mi to objasniť? No ak mi to aj vysvetlíte, nechcem tomu rozumieť.
Príčin je viac. Veľký vplyv má u nás kremeľská propaganda a proruské postoje niektorých našich významných politikov. Ľudia ich postoje preberajú. K vašej knihe: na jej obálke je fotografia mladých ľudí s bielo-modro-bielymi vlajkami. O aké vlajky ide?
Pred tridsiatimi rokmi, keď bola v Rusku antikomunistická revolúcia, bielo-modro-červená vlajka bola vlajkou demokratického Ruska. Celá prodemokratická vrstva sa identifikovala s touto predrevolučnou ruskou vlajkou. Tak ako antický kráľ Midas všetko pretváral na zlato, aj ruská vláda všetko, čoho sa dotkne, premení na krv alebo hovno. A preto sa neskôr aj vlajka demokratického Ruska stala symbolom teroru, agresie, diktatúry.
Odkiaľ sa vzala táto bielo-modro-biela vlajka? Čestne poviem, neviem. No videl som vo Švajčiarsku, ako už pred rokom po vypuknutí plnoformátovej agresie na Ukrajine ňou mávali mladí Rusi v emigrácii, ktorí vystupovali proti vojne. A stala sa tak symbolom slobodného Ruska, ktoré bojuje proti Putinovmu Rusku. Z ruskej vlajky odtrhli červené pole, čím sa stala vlajkou slobodného Ruska.
Podľa vašich zistení sú Rusi v emigrácii, napríklad vo Švajčiarsku, skôr za Putina alebo proti nemu?
