Denník N

Zelenského sveter, únava aj vyhodenie generála. Desať vecí, ktoré rozhodujú o budúcnosti Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto - TASR/AP
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Tá rola sa ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému veľmi hodila a vydržala mu oveľa dlhšie, ako predpovedali mnohí analytici a politológovia: „ukrajinský Churchill“, ktorý je s národom v jeho najťažších chvíľach, berie na seba zodpovednosť aj ťarchu rozhodovania, statočne kráča na čele šíku a neuhne, ani keď mu okolo hlavy lietajú guľky.

Keď ostatní začnú pochybovať o vytúženom a neustále proklamovanom víťazstve, on je konzistentný a drží sa svojho predsavzatia: kaki svetre a polovojenské nohavice vymení za oblek, až keď sa Ukrajine vrátia hranice z roku 1991.

Donedávna vzbudzoval prakticky výhradne obdiv a sympatie. Podobne ako celý ukrajinský národ.

Kedy a prečo nastal bod zlomu a Zelenskyj musel začať čeliť výzvam, ktoré mu predkladajú príslušníci vlastného aj spojeneckého tábora?

V poslednom čase sa odohralo najmenej desať udalostí, ktoré síce nič nezmenili v pohľade na ruskú agresiu, ale rozkolísali ukrajinskú spoločnosť, doteraz takú demonštratívne homogénnu. Zároveň pochovali jednotu politickej a vojenskej elity krajiny. Zradcovia sa objavili dokonca aj vo vlastných radoch.

Aj vnímanie Ukrajiny na medzinárodnom poli sa zmenilo. Zelenskyj, ktorý bol zvyknutý výhradne na hlavnú úlohu, sa teraz musí uspokojiť nielen s vedľajším partom, ale aj s kritikou, ochladnutím záujmu, vlažným potleskom, iným názorom a rastúcou nedôverou v konečné ukrajinské víťazstvo.

Udalosť č. 1: Útok Hamasu na Izrael ukončil ukrajinský mediálny monopol

Konflikt na Blízkom východe zbavil Ukrajinu vlády nad obsahom spravodajských médií a odsunul ju minimálne na druhé miesto.

To by samo osebe pre Ukrajinu nemuselo nič znamenať. Spolu s novinármi sa však od nej odkláňa pozornosť čitateľov, voličov – a tým pádom aj politikov. Tri týždne po teroristickom útoku na Izrael New York Times písali o „únave Ukrajinou“. Dnes sa z toho termínu stáva klišé.

A čo je pre Kyjiv ešte horšie: v nedohľadne mizne Zelenského nádej na propagovaný svetový mierový samit, na ktorý chcel dostať lídrov aj tých krajín, ktoré zastávajú viac-menej neutrálnu pozíciu, ako sú napríklad India a štáty globálneho Juhu.

Lenže Západ jednoznačne podporil Izrael a mnohí, ktorí boli ochotní zasadnúť za spoločný stôl, teraz nebudú s „nepriateľmi Palestíny“ rokovať o mieri na Ukrajine.

Udalosť č. 2: Nepodarená návšteva USA

Asi žiadny článok v zahraničnej tlači nevyvolal na Ukrajine a hlavne v sídle prezidenta Zelenského taký ohlas ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Izraelsko-palestínsky konflikt

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Volodymyr Zelenskyj

Svet

Teraz najčítanejšie