Denník N

Zrobíme tak, žeby dobre bolo. Sociálno-ekonomický vývoj vo volebných programoch

Ekonomické programy strán sú často nekonkrétne a povrchné. Ten najdôležitejší ani nevznikol. Smer žiadny nenapísal.

Autor je analytik INESS,
text je súčasťou seriálu o programoch strán,
ktorý vznikol v spolupráci s IVO

Volebné programy asi nepatria medzi hlavné činitele volebných preferencií, no i tak väčšina kandidujúcich strán obetovala peniaze, čas a šikovné ruky sadzačov a zalamovačov na niekedy až prekvapujúco rozsiahle dokumenty.

Ekonomika bola väčšinou zaradená ak nie na prvé, tak vždy na popredné miesto. V programoch oproti minulosti čiastočne ustúpila prázdna deklaratívnosť a strach menovať konkrétne kroky. Znižovanie daní a odvodov v rôznej forme, rušenie daňových licencií, či podpora vyrovnaného rozpočtu sa vyskytujú so železnou pravidelnosťou. Hneď na úvod prezradíme, že uchopiť niektoré zložité problémy systematicky (napríklad byrokraciu, konsolidáciu verejných financií) sa podarilo len máloktorej strane.

Často chýbali aj dôležité témy s veľkými fiškálnymi dôsledkami pre budúcnosť, ktoré by zodpovedný hospodár nemal prehliadať a bez ktorých komplexný ekonomický program jednoducho nemôže byť – typicky to bol dôchodkový systém, kde si niekoľko strán vystačilo s prihlásením sa k druhému pilieru. Niektoré do programu aspoň zaradili zvýšenie solidárnosti  I. piliera, ale do riešenia súčasného deficitu prvého piliera sa nechce nikomu.

Máloktorá strana sa pustila hlbšie aj do zložitej témy energetiky. V programoch veľmi trpela aj oblasť konsolidácie rozpočtu. Samozrejme, veľká časť strán by chcela vidieť znižovanie dlhu a vyrovnaný, či dokonca prebytkový rozpočet. No konkrétne opatrenia (a v dostatočných rozmeroch) na dlhodobú konsolidáciu rozpočtu vykúkali z programov veľmi bojazlivo. Aj z toho dôvodu neprekvapí, že programy, v ktorých sú aspoň niektoré úsporné opatrenia konkrétne vyčíslené, by ste spočítali na prstoch jednej ruky neskúsenej obsluhy cirkulárky.

Až zarážajúce je takmer dokonalé mlčanie v európskych ekonomických témach. Harmonizácia daní, Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP), banková únia, fiškálna únia, sociálna únia, brexit…  – tém na budúce roky bude v Európe viac ako dosť. Napriek vyše desaťročnému členstvu slovenské politické strany poznajú len jednu európsku tému – eurofondy. Len raz alebo dvakrát sme ešte zahliadli nejaké nesmelé vyjadrenie k TTIP, občas prázdna formulka o potrebe rovnosti členských krajín v Únii (najmä v oblasti poľnohospodárstva) a koniec.

Viacerými programami sa tiahne nechuť voči „veľkým“ podnikom (monopoly, obchodné reťazce), reprezentovaná napríklad špeciálnymi daňami, ktorá je však zdôvodnená skôr emocionálne ako racionálne.

Väčšina strán program štrukturovala do tematických blokov (dane, podnikanie). Sympatický bol krok Siete, ktorá programu dala aj časovú dimenziu (prvých sto dní, dva roky, celé volebné obdobie).

Vládnuca strana sa pri príprave programu asi riadila heslom „Kde je láska, slová sú zbytočné!“. Na oficiálnych stránkach nájdeme len „Priority programu strany SMER-SD pre roky 2016 – 2020“, ktoré obsahujú presne päť viet v piatich bodoch. Ešte aj tie sa objavili až 18. januára. Ak sa im podarilo skutočný program niekde ukryť, radi si ho pozrieme. Podobnú výhradu máme aj k OĽaNO-Nova. Nevedno, či je to len marketingová stratégia, alebo aj dôsledok neľahkého formovania tohto zoskupenia, ale do momentu písania tohto hodnotenia zverejnili len „Zmluvu so Slovenskom“, kde sa nachádza 23 síce konkrétnych, ale veľmi stručných opatrení. Podľa predstaviteľov strany by však mal byť kompletný program čoskoro k dispozícii.

Súrodenci

Do tejto skupiny môžeme zaradiť „klasickú“ opozíciu: Sieť, Most-Híd, SaS, KDH, SKOK a nováčika Šancu (program OĽaNO-Nova spomíname vyššie a SDKÚ-DS program už asi považovala za zbytočnú investíciu).

Tieto programy sú si v mnohom podobné formou, rozsahom aj obsahom. V oblasti daní či podnikateľského prostredia sa dramatické rozdiely nenachádzajú ani medzi kresťanskými demokratmi a liberálmi zo SaS či SKOK-u. Rozdiely nájdeme skôr v kvalite spracovania jednotlivých opatrení, v ich logickom (ne)prepojení a odvahe dotiahnuť ich do konca.

Tvorbu programov týmto stranám dosť uľahčila súčasná vláda zavedením podnikateľsky nie práve najlepších opatrení. Povinnou jazdou tak je ich rušenie (daňové licencie, zrušenie registračného poplatku na motorové vozidlá), zníženie zvýšených príjmových daní, v mnohých aj rozšírenie zníženej DPH. Niektoré nesystémové a škodlivé opatrenia však ostali tabu – napríklad k zrušeniu „vlakov zadarmo“ sa prihlásila len SaS (SKOK ich kritizuje, zrušenie však explicitne napísané nebolo, môžeme ho len tipovať). Často sa objavuje aj zrušenie koncesionárskych poplatkov aj zrušenie zdravotných odvodov z dividend. Pochválime, že skoro všetky strany chcú v nejakej forme zaviesť živnostnícke licencie (jedna ročná platba namiesto daní a odvodov).

Zdá sa, že tvorcovia programov si dali nejakú prácu a pozbierali rôzne drobné, ale dobré nápady, ktoré cielia na množstvo byrokratických povinností, ktoré sa za ostatné roky ponalepovali na podnikateľské prostredie. Vo viacerých prípadoch nájdeme zrušenie gastrolístkov, zrušenie povinnej pracovnej zdravotnej služby pre nízkorizikové povolania, zrušenie preškoľovania profesionálnych vodičov, zjednodušenie potravinárskych hygienických pravidiel a ďalšie.

Výpočet opatrení nechýba nikomu, komplexný program boja proti byrokracii viacerým. Našťastie sa už objavujú prvé lastovičky plošného prístupu, nástroje ako „1 dnu, 1 (alebo niekedy aj viac) von“ (opatrenie, podľa ktorého predkladateľ novej regulácie musí nájsť starú reguláciu na zrušenie) či „sunset clause“ (každý zákon má danú lehotu trvanlivosti, po ktorej prestane regulácia automaticky platiť, ak ju vláda/parlament znova neschváli). Tie sa objavujú napríklad v programoch KDH či Mostu-Híd.

Znižovanie daní a byrokracie je tak kombináciou zrušenia „Ficových“ opatrení a rekultivácie „Radičovej“ programu. Ako sme však už spomínali, s témou konsolidácie verejného rozpočtu je to už horšie. Pochlapil sa najmä SKOK s taxatívnym vymenovaním, popisom a vyčíslením úsporných opatrení za viac ako miliardu eur. Pochvalu si zaslúži aj potrebné, ale opomínané zavedenie medzirezortného a medzištátneho porovnávania výdavkov (KDH), aby jedno ministerstvo nekupovalo to isté auto za trikrát vyššiu cenu ako iné.

Za zmienku stojí (aspoň programová) odvaha odštátniť podniky ako železnice, SEPS, či Eustream (Most-Híd), preskúmanie zmysluplnosti dostavby dvoch blokov Mochoviec (Sieť), návrh „nulového“ rozpočtu, keď sa pri zostavovaní rozpočtu nevychádza z prostého navýšenia minuloročného, ale začína sa na nule (Šanca), zrušenie definície závislej činnosti (SaS), liberalizácia rozhlasového trhu (Sieť). Sieť má v programe malú bombu, avšak asi sa jej sama zľakla a venovala revolučnému návrhu jednu vetu – rozdelenie financovania zdravotníctva na solidárne a individuálne a zrušenie povinných zdravotných odvodov.

Národniari a „Maďari“

Slovenská národná strana sa snaží o nový imidž a pripravila formálne pekný program. Pri náhodnom zalistovaní môže nepripravený čitateľ zažiť menší šok – SNS navrhuje zníženie sadzieb príjmových daní na 19 percent, rozšírenie 10-percentnej DPH na viaceré tovary a služby, zrušenie odvodov z dividend, zrušenie daňových licencií, zrušenie prenášania zodpovednosti za DPH, zrušenie povinného preškoľovania vodičov. Pozitívnym prekvapením je uvoľnenie limitu hotovostných platieb pre podnikateľov na 10-tisíc eur a najmä zrušenie minimálnych odvodov pre živnostníkov.

No zvyšok programu sa nesie už v tradičnejšom duchu – strana chce vyššie dane pre banky, monopoly či daň z obratu obchodných reťazcov (prečo len tých? Prečo nie daň z obratu reštaurácií, či benzínok?). Systémových riešení sa tu veľa nenachádza. Strana sa hlási k prebytkovému rozpočtu, ale ako cestu k nemu zmieňuje centralizáciu výberu daní a jednotný informačný systém, čo je zúfalo málo. Program deklaruje, že „prijmeme stratégiu nového financovania sociálnej sféry“ či „zriadime nový doplnkový penzijný systém,“ no nič bližšie sa o týchto zásadne znejúcich krokoch nedočítame. Celkovo sa program na svojich päťdesiatich stranách kĺže po povrchu a to často nie práve smerom k ekonomickému blahobytu a ku kvalitnému podnikateľskému prostrediu.

Jedinou zaujímavou charakteristikou ekonomického programu SMK je prekombinovanosť ich daňových návrhov. Dokumentom sa tiahne nechuť voči „nadpriemerne zarábajúcim“ zahraničným firmám. SMK navrhuje „špeciálne rezortné dane“ pre „vysoko ziskové obchodné činnosti“ a „trojsadzbový systém dane z príjmu právnických osôb“.  Systém by sa ďalej komplikoval troma sadzbami dane pre fyzické osoby, ktoré by boli navyše ešte rozčlenené podľa počtu detí. Špeciálne sadzby by boli aj pre živnostníkov, sadzby DPH majú byť až štyri. Strana okrem toho podporuje rozširovanie odvodov na ďalšie príjmy (hoci ich bližšie nešpecifikuje). Jediným svetlým bodom je návrat k deväťpercentnému odvodu do II. piliera.

Strany a straničky

Volebné programy čítajú najmä analytici a väčšina strán si to uvedomuje. Hlavne tie menšie venujú vzácny čas a peniaze iným činnostiam. Strana zelených ponúka pár ekologických hesiel, program TIP-u je veľmi stručný, každej téme je venovaných 4-5 viet. Pri takomto rozsahu sa miešajú detaily bez kontextu a deklaratórne vyhlásenia. Program komunistov je minimalistický čo do formy a maximalistický čo do obsahu. Ale hlavne očakávateľný. Opatrenia ako vybudovanie štátnych podnikov, vytvorenie štátnej banky, či podpora družstiev sú vybavené jednou vetou, prinajlepšom súvetím. Podpora podnikateľov, boj s byrokraciou či plán konsolidácie verejných financií absentujú. Ten by tam však asi nikto ani neočakával.

Nad obsahom všetkých programov však vytŕča neexistencia toho hlavného programu, od Smeru-SD. Keď vyhráš voľby, môžeš všetko – a hlavne na to nepotrebuješ plán. Preto uzavrime túto analýzu citátom priority č. 1 z Priorít programu strany Smer-SD pre roky 2016-2020: „Ekonomika, ktorá je vyvážená, podporujúca hospodársky rast a zachovávajúca zdravé verejné financie, ako aj férové a dôstojné podmienky zamestnancov v pracovných vzťahoch.“ Prenesené do zrozumiteľnej reči občana: Zrobíme tak, žeby dobre bolo.

Komplexné hodnotenie ekonomických častí volebných programov nájdete na stránke www.top20.sk.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie