Pavol Štrba
Pre znalcov konfliktu medzi Izraelom a Hamasom je to dobre známe miesto a bolo ním dávno pred aktuálnou vojnou v Gaze.
Keď v roku 2014 vypukla posledná vojna medzi oboma stranami, nemocnica al-Šifa sa stala miestom, kde Hamas popravil viac ako dve desiatky svojich „zradcov“ prevažne z konkurenčného palestínskeho hnutia Fatah.
Svedectvá o popravách rok po skončení vojny zdokumentovala aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International. Mimosúdne popravy, ale aj kruté vypočúvanie či mučenie údajne Hamas vykonával v areáli nemocnice nachádzajúcej sa na severe Gazy.
Práve al-Šifa, najväčšia nemocnica v Gaze, je už dlho terčom Izraela, ktorý tvrdí, že v jej útrobách má Hamas v skutočnosti jedno zo svojich veliteľstiev. Pred pár dňami ju Izraelské ozbrojené sily (IDF) obkľúčili a cez víkend tam mali prebiehať aj prestrelky, ktoré si podľa viacerých zdrojov vyžiadali aj civilné obete.
Al-Šifa, ktorú postavili ešte koncom 40. rokov Briti, má „smolu“ aj v tom, že sa nachádza neďaleko strategickej a prakticky jedinej hlavnej cesty vedúcej zo severu Pásma Gazy až na juh.
Nemocnica sa definitívne premenila na bojisko aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). podľa ktorej „už viac nefunguje ako nemocnica“. „Svet nemôže mlčať, keď sa nemocnice, ktoré by mali byť bezpečným útočiskom, menia na miesta smrti, devastácie a zúfalstva,“ reagoval šéf WHO Tedros Ghebreyesus.
Príklad izraelského útoku na zdravotnícke zariadenie al-Šifa je v centre pozornosti aj preto, lebo experti na medzinárodné právo sa spoločne s ľudskoprávnymi organizáciami opäť pýtajú: môže Izrael útočiť na civilné ciele, tobôž nemocnice? A nepácha tým vojnové zločiny?
Kratšia odpoveď odborníkov na medzinárodné právo znie takto: áno, môže. No je to zložitejšie, všetko závisí od kontextu a opäť sa celá debata točí okolo jedného slova: proporcionalita, teda akási „primeranosť“.
Odborník: Na civilov sa nesmie útočiť. Má to však jedno „ale“
Civilné objekty nesmú byť cieľom útoku, vysvetľuje pre Denník N odborník na medzinárodné právo Lukáš Mareček, ktorý pôsobí ako zástupca katedry medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského. „Iné je to však, ak sa civilisti zapoja do ozbrojeného konfliktu alebo ak sú civilné objekty využívané na vojenské účely.“
To, že je útok na civilný objekt „vylúčený,“ však podľa neho zároveň neznamená, že útoky na akýchkoľvek civilistov je automaticky možné považovať za porušenie medzinárodného humanitárneho práva.
"Medzinárodné humanitárne právo odráža skutočnosť, že realita ozbrojeného konfliktu, žiaľ, vedie aj k nevyhnutným civilným stratám. Civilisti alebo civilné objekty nemajú byť cieľom útoku, nemožno však vylúčiť, že pri útoku na vojenský cieľ dôjde aj k vedľajším, kolaterálnym, škodám. Tieto však musia byť primerané predpokladanej vojenskej výhode, ktorú útočník chcel dosiahnuť. Posudzovanie primeranosti vedľajších civilných strát líši od situácie k situácii," dodáva Mareček.
Ženevské konvencie a snaha chrániť civilistov
Medzinárodné právo v tejto oblasti možno rozdeliť na dve kategórie – prvá hovorí o tom, či má daná strana konfliktu vôbec právo použiť silu, a je známa pod latinským výrazom ius ad bellum.
Patrí tam aj právo na sebaobranu, od ktorého je potrebné odlíšiť primeranosť konkrétnych vojenských akcií, ktorá zase spadá do oblasti tzv. ius in bello - teda práva regulujúceho vedenie ozbrojeného konfliktu.
„Prvé odvetvie nám hovorí, či a kedy môžem vôbec viesť ozbrojený konflikt, použiť silu, druhé nám hovorí, ako sa mám počas ozbrojeného konfliktu správať. Môžeme mať legálnu vojnu vedenú nelegálnymi prostriedkami a, naopak, môžeme viesť ilegálnu vojnu, ale legálnymi prostriedkami,“ dodáva Mareček.
"No čiara medzi primeranosťou a neprimeranosťou vojenského útoku nie je jasne nakreslená práve z dôvodu, že v realite ozbrojeného konfliktu dochádza k mnohým veľmi komplexným situáciám, ktoré nie je možné riešiť nejakým presne definovaným pravidlom," dodáva.
Čo hovoria medzinárodné zmluvy
O primeranosti odpovede na vojenskú agresiu či o tom, ako je možné viesť legálnu vojnu, hovoria viaceré medzinárodné konvencie, z nich jedna z prvých vznikla ešte začiatkom 20. storočia a je známa ako Haagske konvencie.
Po druhej svetovej vojne sa zase svet dohodol na schválení Ženevských konvencií, ktorých hlavným cieľom bolo, aby na vojenské konflikty čo najmenej doplácali nevinní civilisti.
Ženevské právo sa sústredilo na reguláciu ochrany obetí vojny a haagske právo zase na reguláciu metód boja. Dnes sú tieto dve odvetvia medzinárodného humanitárneho práva značne prepletené, pripomína Mareček.
Keď sa z nemocnice stane bojisko
Späť však k nemocnici al-Šifa a tomu, prečo Izrael tvrdí, že je to legitímny vojenský cieľ. Medzinárodné právo myslí aj na prípad, keď sa civilné objekty vrátane zdravotníckych zariadení skutočne môžu stať terčom vojenských útokov. Je to vtedy, ak sa tieto objekty „premenia“ napríklad na základne jednej zo strán ozbrojeného konfliktu.
Izrael tvrdí, že v prípade nemocnice al-Šifa sa práve toto stalo, dokonca jeho predstavitelia obviňujú Hamas, že z al-Šify si spravil stanovište ešte v roku 2007, keď militantné hnutie vojensky aj politicky ovládlo celé Pásmo Gazy.
Izraelskí bezpečnostní predstavitelia tvrdia, že militanti strávili posledných 16 rokov budovaním rozsiahleho veliteľského komplexu pod nemocnicou a podobné základne si zriadili aj pod inými zdravotníckymi zariadeniami v enkláve. Americkí predstavitelia s tým súhlasia a odvolávajú sa na vlastné spravodajské informácie, cituje ich New York Times.
Hamas popiera, že by niečo také robil, a predstavitelia nemocnice tvrdia, že v zariadení sa nachádzajú len chorí a zranení a zdravotnícki pracovníci, ktorí im pomáhajú.
„Ak bol útok úmyselne cielený na civilistov, ktorí sa priamo nezúčastňujú na nepriateľských akciách, alebo na civilný objekt, ktorý nestratil svoju ochranu pre to, že sa využíva na vojenské účely, tak takýto útok je absolútne zakázaný, je to vojnový zločin,“ hovorí odborník na medzinárodné právo Mareček.
"Ak však ide o straty, ktoré boli spôsobené popri útoku na vojensky významné ciele, tak posúdenie primeranosti je možné len na individuálnej báze. Je potrebné posudzovať primeranosť dôvodov, pre ktoré sa konkrétny útočník (kto nariadil alebo vykonal bojovú akciu) domnieval, že na mieste útoku sa nachádza vojensky významný objekt, a či mohol predpokladať vznik a rozsah civilných škôd alebo bol v závislosti od kontextu dostatočne opatrný pri útoku," dodáva.
Povedané inak: keď na vás strieľajú s kalašnikovom, nemôžete tam poslať bombardér a zhodiť na útočníka stotonovú bombu. Zároveň platí, že aj keď na vás útočník páli z civilného objektu, trebárs z nemocnice, máte právo brániť sa.
Prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan vo vyhlásení koncom októbra vyzval Izrael, aby "preukázal správne uplatnenie zásad rozlišovania, opatrnosti a proporcionality".
Pripomenul tiež, že „dôkazné bremeno straty ochranného štatútu nesie ten, kto vypáli danú zbraň, strelu alebo raketu“.
Kto bude vyšetrovať (prípadné) vojnové zločiny?
Otázkou však je, kto vlastne bude prípadné vojnové zločiny páchané Hamasom či Izraelom vlastne vyšetrovať. Izrael totiž nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý je základom vzniku Medzinárodného trestného súdu (ICC).
Palestínska samospráva však Rímske štatúty podpísala. Mareček si myslí, že medzinárodná jurisdikcia sa preto vzťahuje aj na palestínske územia vrátane Gazy.
„Z pohľadu OSN je Palestíne priznaný status 'nečlenského štátu pozorovateľa', teda je považovaná za štát. Medzinárodný súdny dvor už v minulosti vyslovil, že prítomnosť Izraela na palestínskych územiach je potrebné považovať za okupáciu. Rovnako sa Palestína za štát považuje aj z pohľadu Medzinárodného trestného súdu, keďže je zmluvnou stranou jeho Rímskeho štatútu,“ pripomína expert Univerzity Komenského.
„Jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu je založená na vzťahu k zločinom, ku ktorým by došlo na území zmluvnej strany alebo ktoré by boli spáchané jej príslušníkmi. Jurisdikcia ICC sa tak vzťahuje na útoky Hamasu na území Izraela a zároveň aj na bojové akcie Izraela uskutočňované na území Gazy,“ uzatvára.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
