Denník N

Miškov zo Skoku: S Radičovou sa hanbíme priznať k liberálom pre ľudí ako Sulík a Rusko

Juraj Miškov (42) podnikal v reklame, najprv v agentúre Burian & Wallner, neskôr založil agentúru Miškov - Uličný - Weber, ktorá sa premenovala na MUW Saatchi & Saatchi a dodnes patrí k najväčším reklamným agentúram u nás. V roku 2009 vstúpil do strany Sloboda solidarita, po voľbách v roku 2010 sa stal ministrom hospodárstva. V roku 2013 spolu s tretinou členov zo SaS odišiel, rok bol členom hnutia Nova, vlani založil stranu Slovenská občianska koalícia (Skok). Foto N – Vladimír Šimíček
Juraj Miškov (42) podnikal v reklame, najprv v agentúre Burian & Wallner, neskôr založil agentúru Miškov – Uličný – Weber, ktorá sa premenovala na MUW Saatchi & Saatchi a dodnes patrí k najväčším reklamným agentúram u nás. V roku 2009 vstúpil do strany Sloboda solidarita, po voľbách v roku 2010 sa stal ministrom hospodárstva. V roku 2013 spolu s tretinou členov zo SaS odišiel, rok bol členom hnutia Nova, vlani založil stranu Slovenská občianska koalícia (Skok). Foto N – Vladimír Šimíček

Líder strany Skok Juraj Miškov presviedča, že sa dostanú do parlamentu, aj keď majú preferencie okolo jedného percenta. Svojho bývalého šéfa kritizuje za rétoriku voči utečencom, no bol by s ním na jednej kandidátke.

Juraj Miškov hovorí aj o tom:

  • ako sa dohadoval s Richardom Sulíkom o spoločnej kandidátke;
  • o obvineniach, že má blízke vzťahy s prieskumnou agentúrou MVK;
  • prečo sa núka na spoluprácu Smeru;
  • prečo sa vraj s Ivetou Radičovou zhodli na tom, že sa boja označiť za liberálov;
  • či je ochotný z volieb odstúpiť a niekoho podporiť.

Čo sa podľa vás po roku činnosti ľuďom spája so značkou Skok?

Máme za sebou necelý rok, 5. marca 2015 sme mali ustanovujúci snem. Za ten necelý rok sa nám podarilo dotiahnuť do strany kopec šikovných ľudí s úspešným príbehom, na ktorých som mimoriadne hrdý. Máme okolo tristo členov, pokryli sme viac ako polovicu okresov, pol roka robil programový tím na programe, ktorý analytici vyhodnotili v niektorých oblastiach ako najlepší. Napríklad v oblasti štátu, školstva či vymožiteľnosti práva.

Rozumiem tomu, čo ste spravili, otázka však bola, ako vás vnímajú ľudia.

Komunikujeme s nimi, či už v regiónoch, alebo na sociálnych sieťach. V posledných dňoch dostávam veľa správ od ľudí, ktorí patrili dlho medzi nerozhodnutých, no teraz vravia, že ich Skok presvedčil. Napĺňa ma to optimizmom.

Čiže vy stále veríte, že sa dostanete do parlamentu?

Som o tom presvedčený.

Napriek vašim preferenciám?

Áno, napriek preferenciám. Preferencie odrážajú momentálny stav mysle voličov…

…no za posledný rok vám ten momentálny stav mysle voličov neprisudzoval viac ako jedno či dve percentá.

Alebo tri. Videl som rôzne prieskumy, hýbu sa okolo nejakého intervalu spoľahlivosti.

Nikdy to nevyzeralo na vstup do parlamentu.

Zatiaľ nie. Pevne verím, že sa nám to ešte podarí.

Avizovali ste, že na činnosť strany miniete zo svojich peňazí milión eur. To stále platí?

Platí. Zatiaľ sme pod tým miliónom a veľmi ho neprekročíme. Rozpočet sme mali urobený na rok do volieb a veľkú časť peňazí sme si šetrili až teraz na toto posledné obdobie.

Keď sa na tie minuté peniaze pozriete optikou vašich preferencií, nemáte niekedy pocit, že sa dali použiť aj lepšie?

Možno dali. Mnohí ľudia, ktorí poctivo zarobili peniaze, vám však povedia, že peniaze nerobia šťastným. Šťastie spočíva v iných veciach. Postaral som sa o seba aj svoju rodinu a nepotrebujem viac. Mohol by som mať päť áut či desať domov, ale hromadenie materiálnych vecí by ma nespravilo šťastnejším.

Kde sa vidíte o štyri roky? Z akej pozície sa podľa vás budete pozerať na voľby v roku 2020?

Mne vôbec nejde o pozície, ja som dokonca ani nechcel byť predsedom strany. Nie som človek pre pozície, som človek, ktorý chcel vždy niečo presadiť. Aj keď som založil reklamnú agentúru, nebolo mojím cieľom byť riaditeľom, ale robiť najlepšiu reklamu na Slovensku. Stal som sa ním prirodzene. Ak sa pýtate, kde sa osobne vidím o štyri roky, tak odpoviem, že pre mňa je podstatné v prvom rade to, aby sme presadili veci, s ktorými sme v roku 2010 išli do politiky. Nepodarilo sa to v autobuse, do ktorého som nastúpil, lebo šofér v polovici cesty zmenil smer, a tak som odtiaľ vystúpil. Pretože pre mňa je podstatné prísť do cieľa, nie sa viezť.

Tak sa spýtam inak – kde bude za štyri roky autobus s logom Skoku?

Pevne verím, že vo vláde a bude sa môcť pochváliť zrealizovaným programom.

Roky ste stáli na čele reklamnej agentúry. Odporučili by ste nejakému klientovi, aby vo svojom promo videu povedal, že „čúra“ v sprche, tak ako ste to spravili vy?

Áno.

Prečo? Čo to presne voličovi o politikovi má povedať?

Takto – mne to nikto neodporučil, bola to spontánna reakcia. Potom som rozmýšľal, či to nevypípať, ale mám okolo seba kopec mladých ľudí, ktorí ma presvedčili, že sa niet za čo hanbiť a že to robí každý.

Ale prečo má politik potrebu takéto niečo povedať vo svojej kampani voličom?

Chceli odo mňa vtipné odpovede, v danom momente a kontexte sa mi to zdalo vtipné.

Začiatkom roka ste vo svojom videu použili aj teroristov z Islamského štátu, ktorí sa vyhrážali Európe. Len ste to v titulkoch prerobili na poďakovanie Smeru za poslanca Jánoša či Paškovcov preto, že už týrajú ženy namiesto nich. Bol to dobrý nápad, prezentovať sa videom s džihádistami?

Dá sa diskutovať o tom, či forma, ktorú zvolili ľudia v tíme, bola vhodná. Každopádne, obsah bol pravdivý.

Prečo ste potom to video stiahli?

Pre komentáre v diskusii pod videom, lebo prekročili nejakú únosnú mieru.

Ako sa páčia reklamné videá Skoku vašim kolegom či kamarátom z reklamnej brandže?

Prišli sme s formátom, ktorý je svojím spôsobom inovatívny, to sú tie hrané videá s príbehom. Málo sa stretávam s bývalými kolegami z reklamy, ale tí, s ktorými som sa bavil, ocenili vtip.

Povedali ste, že pevne veríte, že sa Skok do parlamentu dostane. No ešte pred odovzdaním kandidátky ste oslovili Richarda Sulíka s návrhom na spoločný postup. Nebolo to priznaním vašej slabosti? Toho, že si v skutočnosti až tak neveríte?

V prvom rade, ja som túto informáciu nevytiahol verejne, lebo nešlo o žiadne oficiálne rokovanie…

…ale prišlo k nemu.

Áno, ale bolo to v súkromnom rozhovore s Richardom Sulíkom vo forme nejakej podanej ruky. Spýtal som sa ho, či má zmysel baviť sa o spoločnom postupe do volieb, napríklad na spoločnej kandidátke. Nediskutovali sme ani o nejakých pomeroch. O dva dni som dostal správu, že o spoločný postup nemajú záujem. Tým som to považoval za vybavené. Uvedomoval som si, že pokiaľ navrhujete spoluprácu z pozície strany, ktorá má dve alebo tri percentá, strane, ktorá má štyri alebo päť percent, tak to môže takto pôsobiť. No chcel som mať čisté svedomie, že som sa o spoluprácu aspoň pokúsil.

No, vašimi slovami, chceli ste spolupracovať s autobusom, ktorý má podľa vás zlý smer.

Skôr išlo o to, či vieme nájsť nejaké prieniky, to je celé. No oni sa rozhodli tak, ako sa rozhodli.

Oslovili ste ich z obavy o prepad hlasov liberálnych voličov? Lebo tak ste to potom vysvetľovali.

Áno. Príklad z minulosti – Slovenská národná strana sa rozdelila na SNS a Pravú SNS a voľby dopadli tak, že sa do parlamentu nedostala ani jedna z nich.

Neprotirečíte si potom, keď raz vravíte, že sa do parlamentu určite dostanete, a následne chcete skladať kandidátku s SaS, aby neprepadli hlasy?

Spoločne by sme pravdepodobne mohli uhrať lepší výsledok ako každý zvlášť.

Rozumeli by tomu voliči? Najprv sa rozdelíte, prejdete k Nove, potom založíte stranu a potom sa zase spojíte?

Myslím si, že toto by bola jediná uveriteľná spolupráca, ktorej by voliči verili. Vzhľadom na hodnotovú a programovú blízkosť našich strán. Signál pre voličov by bol, že sme rozumní ľudia, ktorí dokážu odložiť nabok rozdiely a animozity.

Nečítali by to voliči v skutočnosti tak, že sa bojíte o budúcnosť, tak ste ochotní sa spojiť aj s tými, s ktorými ste sa predtým rozhádali?

To je vaša interpretácia. Ja si myslím, že by to voliči dokázali oceniť.

Oslovili ste s ponukou na spojenie pred voľbami ešte nejakú inú stranu?

Nie.

Predseda strany Skok Juraj Miškov. Foto N – Vladimír Šimíček
Predseda strany Skok Juraj Miškov. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo si myslíte o tom, že Daniel Lipšic, ktorý o sebe na začiatku hovoril ako o lídrovi a ku ktorému ste sa na rok pridali v hnutí Nova, skončil s pár kolegami na kandidátke OĽaNO Igora Matoviča?

To, myslím, hovorí samo za seba.

Ako by ste dnes opísali svoj vzťah s Richardom Sulíkom?

Keď sme sa spolu stretli, dokázali sme dve hodiny diskutovať, či už o politike, alebo o súkromí. Nemám problém sa s Richardom stretnúť, napriek tomu, že nemusíme nájsť spoločnú dohodu.

V ktorej veci sa so Sulíkom vždy zhodnete?

V mnohých. Či už ide o znižovanie daní, alebo odvodov, zlepšovanie podnikateľského prostredia a podobne. Líšime sa v drobnostiach. Máme v programe licencie pre drobných živnostníkov, aby mali jeden paušál s daňami a odvodmi a nemuseli si viesť účtovníctvo. No Richard to považuje za nesystémovú záležitosť. Alebo tam máme vec, ktorú on považuje za ľavicovú, no ja si, naopak, myslím, že je dobrá, a to je jedno percento dane, ktoré by sa rozdelilo medzi zamestnancov. To vychádza z toho, že chceme zatvárať nožnice medzi bohatými a chudobnými.

Jedna z vecí, na ktorej sa so Sulíkom nezhodnete, je pohľad na pád vlády Ivety Radičovej. Prečo si myslíte, že dnes ešte voličov zaujíma, kto môže a kto nemôže za pád vlády?

Myslím si, že ich to nezaujíma. No my sme túto tému už neotvárali. Boli sme ticho, nerobili sme tlačovú konferenciu, ja som nenapísal jediný blog, v ktorom by som hľadal, kto má akú mieru zodpovednosti. Akurát som bol jediný, kto sa ospravedlnil za pád Radičovej vlády, i keď som osobne zaň nehlasoval (Juraj Miškov bol v tom čase minister, nie poslanec, o vyslovení nedôvery vláde sa rozhodovalo v parlamente, pozn. redakcie). Ale nepáčilo sa nám, ako Richard Sulík túto tému opäť vytiahol a začal útočiť na Radičovú. Všetko sa snažil hodiť na ňu. My sme boli naozaj veľmi blízko toho, čo sa stalo, a vieme, že to tak nebolo. Chceli sme sa jej preto zastať, povedať mu – Richard, prestaň.

V čom sa teraz Richard Sulík zachoval voči Ivete Radičovej nefér?

Neviem, ako to bolo, či Iveta Radičová súhlasila so zverejnením všetkých esemesiek, alebo len jednej. Mne tvrdila, že dala súhlas iba na zverejnenie jednej esemesky. Richard zverejnil celú komunikáciu. No zverejňovanie súkromnej komunikácie mne osobne príde neštandardné. Mohol by som vám ukázať svoje esemesky s Richardom Sulíkom, ale neurobím to.

Súhlasíte s tým, že v okamihu, keď sa na internete objaví video s Mackom Uškom a Chrobákom Truhlíkom, sa to celé už zdá byť len ako fraška?

Mohol by som utrúsiť nejakú štipľavú poznámku…

…utrúste.

Ale aký to má zmysel? Mne je z toho smutno. Takú vážnu vec, ktorá dodnes traumatizuje spoločnosť, je nenáležité takto zľahčovať.

Video: Reakcia Richarda Sulíka na tlačovku Juraja Miškova o páde Radičovej vlády

Bavili sme sa o prieskumoch. Vyššie čísla ako v iných agentúrach vám zvykne prisudzovať agentúra MVK. Sledujete, ako tieto vaše preferencie komentuje podpredseda SaS Ľubomír Galko?

Nemám potrebu komentovať pána Galka. Nijako.

Napriek tomu budem citovať jeho status zo 4. februára: „Normálne mi bude za tým Miškovom, Krajcerom a Haulíkom z MVK po marci 2016 ľúto…“ Naznačuje, že s touto agentúrou máte nejaký typ dohody, vďaka ktorej máte vyššie preferencie. Máte?

Absolútne nie. Poznám všetky výskumné agentúry, v reklamke som s mnohými z nich spolupracoval, ale nemám žiadny typ dohody. Celé toto prekáranie mi pripadá smiešne.

Pred voľbami sa pravidelne debatuje o sile prieskumov. Keď v župných voľbách kandidoval váš kolega Daniel Krajcer, vtedy ešte ako člen Novy, mal v MVK 25 percent a šancu na druhé kolo, no vo Focuse 10. K výsledku bol výrazne bližšie Focus.

Pokiaľ sa prieskum politikovi páči, hovorí, že je v poriadku, ak tam má percentá nižšie, tak ich kritizuje. Podľa mňa ich netreba preceňovať ani podceňovať. Prieskumy sú odrazom aktuálnych nálad spoločnosti. Takisto sa môže stať, že vzorka, ktorú v tom danom momente zasiahne, je iná ako populácia, čo príde k voľbám. Nehľadajme v tom podvody a alchýmiu. A zopakujem, nikdy nejde o konkrétne číslo, vždy sa strany hýbu v nejakom intervale spoľahlivosti. Pre odborníka je 4,5 percenta a 5,5 percenta fakticky rovnaké číslo. Pre médiá nie. Tie zverejnia, že ste buď pod čiarou, alebo nad. Je to o interpretácii výsledkov.

Predvolebný bilbord strany Skok. Foto N – Tomáš Benedikovič
Predvolebný bilbord strany Skok. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ten Galkov status inak pokračoval vetou: „Ale nič to, chalanom Smeráci evidentne nejaké lukratívne fleky už zabezpečili.“ Narážal zrejme najmä na Jozefa Kollára, ktorého Peter Kažimír nominoval na post podpredsedu Medzinárodnej investičnej banky. Prečo si podľa vás Smer vyberá ľudí na takéto posty v opozičnej strane?

To sa musíte opýtať ich. Podľa mňa je to dôkazom, že Skok má ľudí, za ktorých sa nemusí hanbiť a ktorí sú skutočnými odborníkmi. Jožo Kollár bol naším kandidátom na guvernéra Národnej banky Slovenska, lebo má dlhoročné skúsenosti z oblasti bankovníctva a finančného sektora. Je to vynikajúci makroekonóm.

Čiže ministerstvo financií si ho vybralo preto, lebo v minulosti šéfoval Ľudovej banke, a nie preto, že by existovala nejaká dohoda medzi Smerom a Skokom?

Kompetentnosť Jozefa Kollára je nespochybniteľná.

Prečo ste mali potrebu povedať, že po voľbách nemáte problém vládnuť so Smerom?

Pretože som presvedčený o tom, že ľudia si zaslúžia počuť pravdu. Vy si myslíte, že ak Smer vyhrá voľby, tak žiadna z pravicových strán s ním do vlády nepôjde?

Ja tu nie som na to, aby som robil prognostiku.

Ktorákoľvek zo strán, ktoré tú spoluprácu nevylúčili, či už je to Most-Híd, Sieť, alebo KDH, takúto vládu zostaviť môže. My sme len povedali, že nevidíme problém v tom, že sa veci hovoria otvorene. Ide nám o realizáciu nášho programu, preto nemôžeme vylučovať nikoho zo spolupráce. Nevravím, že je to najšťastnejšie riešenie, ale ja nie som ten, kto robí Smeru volebný výsledok. Dosiahne ho sám. Potom dostane mandát na zostavenie vlády. Ukážte mi jeden prieskum, ktorý by dával aspoň teoretickú šancu na vytvorenie inej alternatívy, ako je vláda so Smerom.

Keby som chcel byť uštipačný, poviem, že sa neobjavil ani jeden prieskum, ktorý by dával aspoň teoretickú šancu Skoku, že by sa mohol o takú vládu uchádzať, lebo nebudete v parlamente. Ale inak. Predstavme si, že sa to stane. Čo by vám Smer v takejto vláde dovolil presadiť?

Neviem, nechcem špekulovať. Ľudí na Slovensku najviac trápi nezamestnanosť. Pracovné miesta, ktorými sa Smer chváli v kampani, sú nezmysel. Nevytvoril žiadne pracovné miesta. A on to veľmi dobre vie, preto o tom nechce hovoriť. Vybavili to tým, že počas štyroch rokov zmenili metodiku a do počtu nových miest započítavajú aj ľudí na aktivačných prácach, a čo je naozaj perverzné, aj ľudí, ktorí si našli prácu v zahraničí. Toto vykazujú vo svojich štatistikách. A my to vieme riešiť. Za našej vlády preukázateľne vzniklo 54-tisíc nových pracovných miest. To je to, čo vieme a chceme robiť.

Myslíte si, že to budete vedieť robiť vo vláde vedľa Smeru?

Bolo by chybou sa o to nepokúsiť. Toto je cieľ, ktorý chcem dosiahnuť. Nie sedieť v parlamente. Ja naozaj nepotrebujem poslanecký plat. Na to sa môžem vykašľať.

Dali by ste prednosť Smeru aj vtedy, ak by sa dala vytvoriť pravicová vláda?

Záleží na tom, či budeme môcť presadzovať náš program. To je celé.

So Smerom spolupracovať len chcete alebo už reálne spolupracujete? V Bratislave sa otvorene hovorí, že poslanci z klubu Bratislava inak, kde sú aj zastupitelia za stranu Skok, majú k Smeru blízko.

O ničom takomto neviem. Pokiaľ viem, v Bratislave existuje širšia spolupráca, aj s pravicovými poslancami. Došlo k utvoreniu väčšiny, aby mestské zastupiteľstvo dokázalo vôbec pracovať. Mimo zostali nejakí poslanci, najmä z klubu Jána Budaja.

Na téme (ne)spolupráce so Smerom ste sa pustili do lídra Siete Rada Procházku. V minulosti ste hovorili, že by mohol byť lídrom pravice. To už neplatí?

Dôležitejšie je, čo hovoria ľudia. Ak Procházka a strana Sieť dostanú najviac hlasov, tak o tom, že je líder pravice, rozhodnú oni. Lídrom sa človek stane voľbami, nie tým, že sa zaňho niekto pasuje.

Vy ste o ňom ako o lídrovi hovorili.

Ako o potenciálnom lídrovi. Uvidíme, potenciálnych lídrov v čase, keď som to vravel, bolo viac, veď to bolo ešte pred prezidentskými voľbami. Ukazuje sa, že ten môj odhad nebol až tak mimo.

Predseda strany Skok Juraj Miškov. Foto N – Vladimír Šimíček
Predseda strany Skok Juraj Miškov. Foto N – Vladimír Šimíček

Existujú okolnosti, za ktorých by ste sa – tak ako vás vyzval Sulík – ešte predsa len stiahli z volieb a podporili jeho alebo inú pravicovú stranu?

To je absurdné, na to nevidím dôvod. Richardovi Sulíkovi som spoluprácu ponúkol, vysvetlil som vám, ako to prebiehalo. Oni odmietli. Teraz žobrať alebo si vynucovať odstúpenie iných strán z volieb len preto, že máte obavu o vlastný volebný výsledok, to je úplne mimo.

Na jeseň ste vyhlásili, že sa postaráte o jednu utečeneckú rodinu, budete za nich všetko platiť a postaráte sa o ich integráciu. Ak, samozrejme, prejdú azylovým procesom. Už sa niekto našiel?

Stále to platí, no ešte nie. Mňa veľmi hnevalo, že sa niektorí z politikov rozhodli urobiť si z utečeneckej témy kampaň. Bol som ešte pred letom na Sicílii, osobne som videl, aký je to problém, a zistil som, že táto téma je zneužívaná. Bol som v mestečku Pozallo na juhu, kde malo byť podľa správ na Facebooku 30-tisíc utečencov a mali ho celé zaplaviť. Prešiel som celú Sicíliu a videl som ich pár desiatok. Vrátil som sa rozčarovaný, s vlastným názorom. Hovoril som, že to nie je tak, ako situáciu opisujú hoaxy na sociálnych sieťach, a často mi ľudia písali – tak si ich vezmi domov. Nakoniec som povedal, dobre, tak si ich vezmem, a o jednu rodinu sa postarám. Ak dostane azyl a bude rešpektovať podmienky nášho štátu. List so žiadosťou o pridelenie takejto rodiny som poslal na Medzinárodný úrad pre migráciu, dodnes mi neprišla odpoveď.

Povedali ste, že z utečeneckej témy si niektorí politici robia kampaň. Platí to aj pre Richarda Sulíka? Nie je to tak, že jednoducho má autentickú obavu o bezpečnosť Slovenska?

Neviem, nevidím Richardovi Sulíkovi do hlavy. Každopádne je pre mňa neprijateľné, aby sa predseda, ktorý o sebe vraví, že vedie liberálnu stranu, vyjadroval slovníkom, ktorý pripomína slovník neonacistu.

To už u nás povedal Alojz Hlina, Sulík sa neskôr ohradil tým, že Hlina mu nedokázal povedať jediný príklad takéhoto výroku. Povedzte teda príklad vy.

Richard taký slovník jednoducho má.

Tak potom povedzte konkrétny výrok, ktorý za súčasť takéhoto slovníka považujete.

Napríklad jeho veta o tom, že nechce žiť v krajine, kde by sa rodilo viac moslimov ako nemoslimov. To je slovník, ktorý sa blíži slovníku neonacistu. Prepáčte, ale predseda liberálnej strany nemá čo hodnotiť rasu, vierovyznanie ani sexuálnu orientáciu. Je to neprípustné. Ja som kresťan-katolík, ale nepotrebujem si to dávať na plagáty. Viera je intímna vec. Neposudzujem ľudí na základe viery. V každom vidím v prvom rade človeka a je pre mňa nepodstatné, či je čierny, biely alebo fialový, aké má vyznanie či akú má sexuálnu orientáciu. Ak predseda liberálnej strany posudzuje ľudí na základe týchto znakov, nemá si čo hovoriť predseda liberálnej strany. To sa jednoducho nezlučuje. Liberalizmus má psiu hlavu na Slovensku práve pre ľudí, ako je Richard Sulík. Keď som sa nedávno bavil s Ivetou Radičovou, zhodli sme sa, že sa už hanbíme povedať, že sme liberáli, lebo obraz liberalizmu u nás vytvárali ľudia ako Pavol Rusko či Richard Sulík.

Ale nedá mi potom vám nepripomenúť, že so Sulíkom ste sa chceli spojiť a ísť do volieb na jednej kandidátke.

SaS nie je len Richard Sulík. Tam je aj Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Juraj Droba, ľudia, ktorých si mimoriadne vážim. A ktorí sami majú problém so slovníkom, čo si osvojil predseda SaS.

Ako dopadla vaša petícia za odluku cirkvi od štátu? Malo to nejaké reálne výsledky alebo to bol skôr pokus o zviditeľnenie Skoku?

V petícii sme vyzbierali pätnásť- až dvadsaťtisíc hlasov. Jej účelom bolo získanie mandátu od verejnosti, aby sme predložili zákon o odluke cirkvi od štátu vlani na jeseň.

Ktorý však neprešiel.

Neprešiel, ale historicky sme boli prví, ktorí to do parlamentu predložili. Dovtedy o tom všetci len rozprávali, tvárili sa, že nie sú proti. Ukázalo sa, že to tak nie je. Ak sa nemýlim, zákon podporilo len šestnásť poslancov.

Je pre voličov pochopiteľný názov vášho ekonomického programu s názvom Singapur?

Snažíme sa to v kampani vysvetľovať. Singapur je štát s najlepším podnikateľským prostredím na svete. Štát s vysokou životnou úrovňou, dvojpercentnou nezamestnanosťou a platmi, ktoré sú päťnásobné oproti Slovensku. Pritom tam žije päť a pol milióna ľudí, podobne ako na Slovensku. Je to symbol, názov plánu, ako k takejto životnej úrovni postupne dospieť.

Na svoje najnovšie bilbordy ste si dali slogan Makáme. Podobný dlho v Česku používal Andrej Babiš. Je v niečom pre vás inšpiratívny?

Nie, nie. Hlavným odkazom tohto sloganu je, že sme ľudia, ktorí sa nepotrebujú živiť politikou, máme za sebou úspešné príbehy. Nie sme 25-ročné parlamentné krysy. Každý z nás niečo v živote dokázal. A to nás definuje.

Rozhovory

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie