Na Ukrajine je v stávke dôveryhodnosť Európy aj Spojených štátov

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Počas samitu lídrov svetových superveľmocí – USA a Číny – v San Franciscu sa mnohí pozorovatelia vracajú k veľkým bipolárnym zjednodušujúcim heslám. Nová studená vojna! Západ verzus zvyšok sveta! Demokracia verzus autokracia! Prilákajme globálny Juh! Ale veľký švajčiarsky historik Jacob Burckhardt nás vždy varoval, aby sme si dávali pozor na „strašné zjednodušenia“ veľkých zjednodušovateľov. Na začiatok musíme pochopiť, že v súčasnosti žijeme vo svete roztrieštenom medzi viaceré veľké a stredne veľké mocnosti, ktoré sa nedelia len na dva tábory.

Výhra Ruska a rozpad EÚ

Tento nový svetový neporiadok nám pomôžu pochopiť výsledky jedného ambiciózneho globálneho prieskumu verejnej mienky. Je to druhýkrát, čo sme uskutočnili prieskum pre Európsku radu pre zahraničné vzťahy a výskumný projekt Oxfordskej univerzity o Európe v meniacom sa svete, ktorý mám tú česť spoluriadiť. Venuje sa tomu, čo skrátene nazývame krajinami CITRUS, teda Číne, Indii, Turecku, Rusku a Spojeným štátom. Túto jeseň sme k nim pridali ďalších päť veľkých mimoeurópskych krajín – Saudskú Arábiu, Indonéziu, Južnú Afriku, Brazíliu a Južnú Kóreu – a pokryli sme aj jedenásť európskych krajín.

Tu je niekoľko zistení, pre ktoré nebudete v noci spať. Viac ako polovica respondentov v Číne, Saudskej Arábii a Turecku uviedla, že Spojené štáty sú vo vojne s Ruskom. Jasná väčšina v týchto krajinách, ale aj v Indii a Indonézii verí, že Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Viac ako polovica respondentov v Číne, Saudskej Arábii a Rusku uviedla, že si myslí, že je pravdepodobné, že sa Európska únia v najbližších dvadsiatich rokoch rozpadne. To bol aj názor 45 percent opýtaných v Turecku, teoreticky stále kandidátovi na členstvo v tejto údajne sa rozpadajúcej Únii. A čo je dosť šokujúce, to isté si myslí viac ako tretina oslovených Európanov. Je zaujímavé, že existuje korelácia medzi presvedčením, že EÚ sa pravdepodobne rozpadne, a presvedčením, že Rusko pravdepodobne vyhrá vojnu na Ukrajine. Dajte si to všetko dokopy a uvidíte, ako veľmi je na Ukrajine v stávke dôveryhodnosť Európy aj Spojených štátov.

Prieskum sme dokončili pred vypuknutím ďalšej vojny medzi Izraelom a Hamasom, ktorá ešte viac prehlbuje nový svetový neporiadok, ale pýtali sme sa aspoň na to, aká je pravdepodobnosť, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov Spojené štáty a Čína vstúpia do priamej vojenskej konfrontácie o Taiwan. 52 percent opýtaných v Číne a 39 percent v USA uviedlo, že je to pravdepodobné. Toto sa môže ľahko stať samonaplňujúcim sa proroctvom.

Ďalšia vec, ktorá naruší váš spánok: Spomedzi krajín, ktoré ešte nemajú jadrové zbrane, 62 percent respondentov v Saudskej Arábii, 56 percent v Južnej Kórei, 48 v Turecku a 41 percent v Južnej Afrike uprednostňuje prístup svojich krajín k jadrovým zbraniam.

Mäkká a tvrdá sila

Ale pre Západ mám aj dobré správy. Európa a USA vyhrávajú súťaž v mäkkej sile. Na otázku, kde by ste chceli žiť, ak nie vo vlastnej krajine, jasná väčšina v Brazílii, Saudskej Arábii, Južnej Afrike, Južnej Kórei a Turecku uviedla Európu alebo Spojené štáty. Len v Južnej Afrike prekročil podiel respondentov, ktorí si vybrali Čínu, desať percent. A v Rusku by nechcel žiť takmer nikto. Ale príťažlivosť Západu presahuje tento rámec. S výnimkou Ruska si ľudia vo väčšine skúmaných krajín vyberajú „Spojené štáty a ich partnerov“ pred „Čínou a jej partnermi“ aj v oblasti ľudských práv a regulácie internetu. Hovoria tiež, že „pokiaľ ide o jeho súčasné politické hodnoty“, Rusko nie je súčasťou Európy, čím jasne naznačujú, že Európu spájajú so súborom politických hodnôt.

Európska tvrdá sila respondentom veľmi neimponuje, tvrdá sila USA však áno. Pokiaľ ide o obchod, preferovaným partnerom je Čína, ale pokiaľ ide o bezpečnostnú spoluprácu, takmer vo všetkých krajinách uprednostňujú pred Čínou Spojené štáty. Potom sme položili náročnejšiu otázku: Ak by bola vaša krajina nútená vybrať si medzi americkým a čínskym blokom krajín, v ktorej by ste radšej skončili? Aj tu vyhrali USA. To jasne tvrdia ľudia v Brazílii, Indii, Saudskej Arábii, Južnej Afrike, Južnej Kórei i Turecku. V Indonézii je to vyrovnanejšie a jedinou výnimkou, ktorá by bola radšej v Čínskej sfére, je Rusko.

Znamená to, že zvyšok sveta dáva prednosť Západu? Možno – v prípade, ak bude nútený vybrať si. Z našich dvoch kôl prieskumu verejnej mienky spolu s ďalšími dôkazmi však v skutočnosti vyplýva, že väčšina respondentov z týchto krajín si myslí, že sa môžu rozhodnúť nevybrať si. Môžu mať užšie ekonomické vzťahy s Čínou, bezpečnostnú spoluprácu s USA a zároveň si užívať všetky pôžitky, ktoré ponúka mäkká sila Európy. Svet s mnohými konkurenčnými silami im dáva možnosť kombinovať.

Raz s tým, raz s tým

Multipolárny svet v tejto podobe neumožňuje multilateralizmus, dokonca ani nezúčastnenosť, ako to bolo chápané v studenej vojne, ale skôr to, čo indický vodca Narendra Modi nazval „multialignment“, teda niečo ako zúčastnenosť vo viacerých smeroch. Ako veľmoc medzi ostatnými veľmocami presadzujete svoje vlastné národné záujmy, kamkoľvek vás vedú, v rôznych otázkach sa spájate s rôznymi partnermi. Ja a moji spoluautori Ivan Krastev a Mark Leonard to charakterizujeme ako svet à la carte a staviame ho do kontrastu so starými jedálničkami z čias studenej vojny, ku ktorým sa prezident Joe Biden odvoláva svojím binárnym konceptom demokracia verzus autokracia.

Mnoho ľudí pozná stolovú hru Diplomacia. Zastupujete v nej európske veľmoci zo začiatku 20. storočia, ktoré nadväzujú posvätné, večné spojenectvá – a potom zradne meníte strany, pričom svojho najlepšieho priateľa nechávate napospas. Na začiatku 21. storočia však skutočná diplomacia pokrýva celý svet a ide o štvorrozmernú hru. Môžete byť v súlade s USA v oblasti bezpečnosti a zároveň sa prispôsobiť Rusku v oblasti energetiky a Číne v oblasti obchodu. V tejto hre nie sú len veľké mimoeurópske mocnosti. Srbsko pod vedením Aleksandara Vučića ju hrá tiež a Viktor Orbán z Maďarska je najvyšší cynik v hre.

Poučením pre Západ nie je, že by sme sa preto mali vzdať svojich hodnôt. Ide o to, že by sme sa mali stať oveľa múdrejšími, vidieť svet taký, aký je, nie taký, aký si želáme, aby bol. Musíme sa vyhnúť všetkým tým zjednodušeným binárnym rámcom a namiesto toho vytvoriť cielené stratégie pre konkrétne veľké a stredne veľké mocnosti, ako sú India, Južná Afrika alebo Turecko. Pokiaľ nepochopíme nové pravidlá hry, nikdy nevyhráme.