Denník N

Španielski socialisti sľubujú katalánskym separatistom amnestiu, ak podporia ich vládu. Španieli v uliciach sa búria

Demonštrácia proti zákonu o amnestii pre katalánskych separatistov zorganizovaná španielskou pravicovou opozíciou v Madride 12. novembra 2023. Foto – TASR/AP
Demonštrácia proti zákonu o amnestii pre katalánskych separatistov zorganizovaná španielskou pravicovou opozíciou v Madride 12. novembra 2023. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Katalánski separatisti ešte nikdy neboli tak blízko k tomu, aby sa zbavili obvinení z organizácie nelegálneho referenda. Ich líder Carles Puidgemont môže vyriešiť patovú situáciu, v ktorej sa ocitla španielska politika po júlových parlamentných voľbách.

Má sedem kresiel v parlamente, bez ktorých nikto nebude mať väčšinu potrebnú na to, aby zostavil vládu.

Za svoju podporu žiadal Puidgemont amnestiu pre svojich ľudí. Celkovo by sa to mohlo týkať maximálne 700 ľudí vrátane lídra, ktorý žije v Belgicku.

Hoci súčasný premiér a líder socialistov (PSOE) Pedro Sánchez pred voľbami tvrdil, že k takej možnosti nepristúpi, po voľbách názor zmenil. Amnestie Puidgemontovi za podporu vlády ponúkol aj napriek tomu, že až 70 percent Španielov je proti.

Aj tak mu vzal vietor z plachiet

V roku 2017 bolo hnutie za nezávislosť Katalánska na vrchole. Regionálnym premiérom bol bývalý novinár Carles Puidgemont. Na národný deň Katalánska 11. septembra Barcelonou za samostatnosť pochodoval rekordný milión ľudí.

Na balkónoch domácností viali katalánske vlajky, väčšinou vo verzii separatistov s modrou hviezdou, ktorá je známa ako estelada.

Referendum o nezávislosti naplánované na 1. októbra toho roka španielsky ústavný súd vopred vyhlásil za nelegálne, ale aj tak sa konalo. Vtedajšia pravicová vláda Ľudovej strany (PP) na čele s Marianom Rajoyom do regiónu vyslala políciu, aby ľuďom zabránila voliť. Došlo aj k násiliu.

Rajoy nechal rozpustiť regionálny katalánsky parlament. Puidgemont sadol do auta a v tajnosti ušiel do zahraničia. Jeho dvanástich kolegov súd poslal do väzenia. A na balkónoch katalánskych domácností stále viali separatistické vlajky.

O rok neskôr sa premiérom stal socialista Pedro Sánchez, ktorý chcel katalánsku otázku chce riešiť pokojne.

Jeho priateľskejší prístup vzal separatistom vietor z plachiet. Zrazu už ministri školstva netvrdili, že treba „hispanizovať“ katalánske deti, ako v roku 2012 vtedajší minister José Ignacio Wert zo strany PP. Rétorika separatistických lídrov, že Madrid chce zakázať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie