Denník N

⭕ Krúžkovacia revolúcia: ako voliči postupne preberajú parlament zo straníckych do vlastných rúk

Zdá sa vám, že tento parlament je plný známych – či už pozitívnych alebo negatívnych – osobností? Zdá sa vám správne.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Posledná volebná noc priniesla viacero prekvapení. Jedno z nich nebolo veľmi analyzované, no zaslúži si pozornosť.

Nie je to návrat SNS do parlamentu, ale to, ako sa jej taktizovanie krúžkovaním vymklo spod kontroly.

Pre SNS ide o Pyrrhovo víťazstvo. Z 10 kresiel, ktoré strane pripadli, reálne straníci obsadili len jedno. Ich počet sa zvýšil na štyri až po tom, čo viacerí zvolení kandidáti odišli na posty ministrov a štátnych tajomníkov.

SNS nie je jedinou stranou, ktorá v posledných voľbách zažila krúžkovaciu revolúciu. Ak sa vám zdá, že parlament je plný populárnych osobností, vaše zdanie je správne.

Prekrúžkovaní sú všetci zvolení poslanci SaS, KDH aj OĽaNO. Za progresívcov sa prekrúžkovali 15, za Hlas 10 a za Smer deviati.

Celkove 83 riadne zvolených poslancov splnilo podmienky na prekrúžkovanie. Je to historicky najväčší počet.

Za prekrúžkovaného v tomto texte považujeme každého, kto splnil podmienky prekrúžkovania sa. Teda aj takého kandidáta, ktorý by sa do parlamentu dostal aj po poradí, ak by prekrúžkovaný nebol. V celom článku pre jednoduchosť pracujeme len s riadne zvolenými poslancami a na náhradníkov sa nepozeráme.

Ako vidieť na prvom grafe, voliči v týchto voľbách využili svoje právo udeľovať preferenčné hlasy v historicky najväčšej miere.

Kým v prvých voľbách v samostatnej republike využili voliči len 40 percent možných krúžkov, v týchto voľbách to bolo 66 percent.

V tomto texte sa ešte raz vrátime k posledným parlamentným voľbám a pozrieme sa na fenomén krúžkovania. Pokúsime sa vysvetliť:

  • ako funguje krúžkovanie;
  • ako sa v minulosti menilo;
  • ako sa mu strany a voliči prispôsobujú;
  • kde voliči najviac krúžkujú;
  • voliči ktorých strán krúžkujú najviac a najefektívnejšie;
  • čo znamená rastúci vplyv krúžkovania pre parlament, demokraciu a krajinu.

Tri percentá

Keď sme v Denníku N v nedeľu ráno po voľbách publikovali správu, že do parlamentu bolo zvolených len 33 žien, ozvali sa nám niekoľkí čitatelia, že to máme nesprávne, lebo za Smer vraj bolo zvolených šesť žien, nie tri, ako uvádzame.

Niektoré médiá totiž zoznam zvolených poslancov vytvárali tak, že len zoradili kandidátov danej strany podľa počtu krúžkov, ktoré dostali.

V takom prípade by Smer mal skutočne viac ako tri zvolené ženy. Do parlamentu by sa dostali aj Oľga Nachtmannová, Zuzana Plevíková a Bibiana Pánisová.

Takto jednoducho to však nefunguje. Na to, aby sa pri konkrétnom kandidátovi brali do úvahy krúžky, ktoré získal, musí splniť jednu podmienku. Inak sa kreslá obsadzujú podľa poradia na hlasovacom lístku.

Tou podmienkou je, že počet krúžkov kandidáta musí byť minimálne tri percentá z celkového počtu platných hlasov pre stranu.

Vyššie spomínané ženy túto podmienku nesplnili. Oľga Nachtmannová získala 2 767 krúžkov, Zuzana Plevíková 2 379 a Bibiana Pánisová 1 924. Na prekrúžkovanie by potrebovali aspoň 20 431 krúžkov, čo predstavuje tri percentá zo 681 017 platných hlasov pre Smer.

Z uvedenej podmienky vyplýva aj jedno zákonité pravidlo, ktoré si voliči veľmi málo uvedomujú a pre ktoré je krúžkovanie neférové.

Čím viac hlasov strana dostane, tým je nižšia šanca, že sa jej kandidát prekrúžkuje. Z toho vyplýva, že preferenčné hlasy voličov takej strany majú aj fakticky nižšiu váhu.

Ide o nesystémový prvok vo volebnom systéme, lebo dobrý volebný výsledok strany nie je veľmi v záujme kandidátov, ktorí nie sú umiestnení na popredných miestach.

Každý volič disponuje okrem hlasu pre stranu aj štyrmi krúžkami, ktoré môže a nemusí využiť. Takisto nemusí využiť všetky štyri krúžky.

Mieru využívania preferenčných hlasov a jej vývoj v čase sme zobrazili v grafe na začiatku článku. Počítali sme ho ako podiel reálne zužitkovaných krúžkov k celkovému teoretickému počtu krúžkov, ktoré voliči mohli udeliť.

V posledných voľbách odovzdali voliči 2 967 896 platných hlasov. Teoreticky tak mohli udeliť až 11 871 584 preferenčných hlasov, no v realite zužitkovali 7 843 329 krúžkov, teda 66,1 percenta.

No to, že sa do parlamentu prekrúžkovalo historicky najviac poslancov, nesúvisí len s tým, že voliči krúžkovali viac ako inokedy. Podiel na tom má aj pomerne fragmentovaný stranícky systém, v ktorom malé strany znižujú hranicu na prekrúžkovanie.

Na grafe vyššie sú zobrazené počty prekrúžkovaných poslancov od prvých volieb v ére samostatnosti. Farebne sú odlíšené počty za jednotlivé strany.

„Mečiarov“ volebný obvod

Zodpovedanie otázky, prečo sa vo voľbách 1998 a 2002 prekrúžkovalo tak málo poslancov, je dobrou príležitosťou priblížiť si históriu krúžkovania na Slovensku.

Vertikálny element – teda tá časť volieb, kde si voliči vyberajú v rámci strany a nie medzi stranami – sa do slovenských volieb dostal až po novembri 1989.

Za prvej a tretej republiky neostávalo voličom nič iné, než akceptovať poradie kandidátov, ktoré navrhli politické strany.

V prvých ponovembrových voľbách v roku 1990, keď mohli voliči aj prvýkrát krúžkovať, bola hranica na prekrúžkovanie nastavená na 50 percent hlasov, ktoré strana získala vo volebnom kraji.

Koľko kandidátov dokázalo túto hranicu pokoriť, nevedno. Podrobné dáta z týchto volieb už nie sú k dispozícii. Pravdepodobne nie veľa, keďže pred voľbami 1992 sa táto hranica znížila na 10 percent.

V ďalších voľbách – predčasných v roku 1994 – sa prekrúžkovalo 75 kandidátov.

V roku 1998 však prišla volebná reforma. Tá percentuálnu hranicu pre prekrúžkovanie nemenila, no zrušili sa volebné kraje a zaviedol sa takzvaný jeden volebný obvod.

Kandidáti tak museli na prekrúžkovanie získať 10 percent z počtu hlasov, ktoré strana získala nie vo volebnom kraji, ale v celej republike.

To viedlo k citeľnému prepadu počtu prekrúžkovaných kandidátov a fakticky sa prekrúžkovať dokázali len stranícke esá. Politické strany tak získali väčšiu kontrolu nad svojimi poslancami.

Situáciu znova zmenila Dzurindova reforma v roku 2004, ktorá naprávala niektoré veci z Mečiarovej volebnej reformy a modernizovala volebnú legislatívu.

Hranica na prekrúžkovanie sa znížila z desať na tri percentá, čo platí dodnes. Posilnenie váhy preferenčného hlasovania mala Dzurindova vláda vo svojom programovom vyhlásení. Odvtedy má počet prekrúžkovaných kandidátov rastúci trend.

Danko skopíroval Matoviča

Jednou z typických čŕt voličského nakladania s preferenčnými hlasmi je krúžkovanie prvých štyroch kandidátov na hlasovacom lístku. Vidieť to aj na volebných dátach.

Je to pochopiteľné, no nestrategické zároveň.

Pochopiteľné preto, že veľká masa voličov pozná a dôveruje najmä straníckym lídrom, a tak im, prirodzene, dáva svoje preferenčné hlasy. Nestrategické je to preto, že títo lídri dostávajú zbytočne veľa hlasov. Omnoho viac, než potrebujú na to, aby si zabezpečili zvolenie.

Voliči tak spotrebúvajú svoje hlasy neefektívne. Na kandidátov, ktorí budú tak či onak zvolení, a nevyužívajú ich na tých, ktorým by reálne mohli pomôcť k zvoleniu.

Na to, aby voliči mohli svoje krúžky využívať efektívne, by sa museli do istej miery koordinovať, čo je pomerne zložité, ba až nepredstaviteľné.

K istému rozkladaniu krúžkov medzi viacerých kandidátov však môžu nabádať rôznymi taktikami samotné politické strany. To však nemusí byť v ich záujme, lebo by si tým oslabovali kontrolu nad zložením poslaneckého klubu.

S jednou výnimkou. Ak nabádanie na rozkladanie krúžkov naprieč hlasovacím lístkom vedie k lepšiemu volebnému zisku strany.

S touto praxou začal Igor Matovič v roku 2012.

Ten sa sám umiestnil na 150. miesto a na ostatné miesta rozmiestnil rôzne známe aj menej známe osobnosti, pričom – zjednodušene – voličom povedal, nech si vyberajú, koho chcú.

Nevedno, do akej miery šlo skutočne o taktické uvažovanie Igora Matoviča a do akej miery to bolo len plátanie personálnej vyprázdnenosti novovznikajúcej strany.

Matovičova taktika však mala dva problémy. Prvý – voliči a pravdepodobne aj kandidáti si málo uvedomovali, akú kľúčovú rolu v krúžkovaní hrá trojpercentné kvórum.

Hlasy, ktoré Matovičovej strane získali osobnosti, ktoré nedokázali prekročiť trojpercentné kvórum, priniesli OĽaNO nejaké mandáty navyše. Tie však potom obsadzovali kandidáti podľa poradia na hlasovacom lístku.

Takto voliči hlasujúci za osobnosti na kandidátke OĽaNO nevedomky naštartovali politickú kariéru ľudí ako Helena Mezenská.

Druhým problémom je, že takáto taktika vedie k vzniku heterogénnych poslaneckých klubov. So silnými egami a rozličnými záujmami. Od takého klubu sa ťažko vyžaduje jednota a stranícka disciplína. Nie náhodou sa Igorovi Matovičovi doposiaľ rozpadali všetky kluby.

Mimochodom, v roku 2011 štvorica poslancov okolo Igora Matoviča, vtedy ešte zvolených na kandidátke SaS, predložila do parlamentu návrh volebnej reformy, ktorá by zaviedla väčšinovú (resp. semiproporčnú) zložku a zmenila by volebný systém na zmiešaný. Svetovo unikátny zmiešaný systém.

Matovič a Sulík v roku 2010. Foto – TASR

Mala existovať akási celoštátna nezávislá listina, na ktorej by kandidoval každý, kto chce, ak vyzbiera aspoň päťtisíc podpisov. Tejto väčšinovej zložke by sa pridelil taký počet mandátov, ktorý by jej pomerne pripadal podľa počtu voličov, ktorí by nevolili stranu, ale túto nezávislú listinu.

Matovičov návrh vtedy neprešiel ani prvým čítaním. Rozhodol sa teda založiť si stranu a tento model v obmedzenej miere uplatňovať na svojej kandidátnej listine.

Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi sa ohýbanie volebného zákona a zákona o politických stranách Igorom Matovičom znepáčilo natoľko, že presadil v týchto zákonoch úpravy, ktoré mali prinútiť Matoviča urobiť vo svojej strane zmeny.

Matovič obišiel aj tie, ale paradoxom doby je to, že keď si Andrej Danko pred poslednými voľbami uvedomil, že preferencie SNS sú stále pod piatimi percentami, začal robiť to, čo Igor Matovič.

Na kandidátku Slovenskej národnej strany vzal osobnosti dezinfoscény. Pravdepodobne predpokladal, že strane prinesú dodatočný kritický počet hlasov, ktoré ju vytiahnu do parlamentu.

To sa aj stalo.

Danko sa však pravdepodobne prepočítal v miere, akou budú noví voliči SNS využívať aj vertikálny rozmer volebnej súťaže.

Ako vidieť na grafe nižšie (zvislá os), podiel využitých krúžkov pri SNS je druhý najvyšší.

Strana Andreja Danka bola v porovnaní s výtlakom osobností dezinfoscény príliš slabá. Tento taktický krok sa jej tak vymkol spod kontroly.

Do budúcna môže byť táto taktika lákavá pre malé „biznisové“ strany bez straníckych štruktúr a vnútrostraníckej demokracie.

To môže viesť k ďalšej fragmentácii straníckeho systému na Slovensku.

Karikázás

Vráťme sa ešte ku grafu vyššie. Okrem podielu využitých krúžkov, ktorý je zobrazený na zvislej osi, sme sa pozreli aj na ďalší pomerne dôležitý ukazovateľ vypovedajúci o tom, ako voliči s krúžkami nakladali.

Je ním miera koncentrácie krúžkov. Keď je koncentrácia vysoká, znamená to, že voliči onej strany krúžkovali malý počet populárnych kandidátov. Naopak, ak je nízka, voliči viac svoje krúžky rozkladali medzi väčší počet kandidátov.

Platí, že vysoká miera koncentrácie je z hľadiska elektorátu nestrategická. Spotrebúvajú svoje krúžky na kandidátov, ktorí by sa do parlamentu tak či onak dostali. No nestrategická môže byť teoreticky aj prílišná dekoncentrácia, keď voliči rozložia svoje krúžky medzi veľký počet kandidátov a potom minimum z nich splní trojpercentné kvórum.

Na grafe vyššie je miera koncentrácie zobrazená na vodorovnej osi. Čím je strana viac vľavo, tým koncentrovanejšie mala krúžky, čím viac vpravo, tým dekoncentrovanejšie.

Ako vidíme, najviac a možno povedať, že aj najlepšie s krúžkami pracovali voliči Aliancie.

Aliancia sa do parlamentu síce nedostala, ale jej volebný výsledok bol prekvapivý. Môže za ním byť aj rozptýlenie krúžkov. Aliancia bola koalíciou viacerých maďarských strán a voliči si na nej ako z bonboniéry vyberali to, čo chceli.

Že voliči Aliancie najviac krúžkovali, vidieť aj na kartograme nižšie. Ten ukazuje mieru krúžkovania v rôznych oblastiach Slovenska.

Miera využitia preferenčných hlasov. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Keďže v mestách je obvykle vyššia volebná účasť, a teda mestskí voliči lepšie nakladajú so svojimi hlasmi, mohli by sme si intuitívne myslieť, že najväčšia miera využitia preferenčných hlasov bude práve tam.

Nie je to tak. Vyššiu mieru využitia krúžkov vidíme skôr na juhu Slovenska.

Rovnako je zaujímavé, že spomedzi relevantných strán najmenej krúžkovali voliči Progresívneho Slovenska.

K Progresívnemu Slovensku ešte jedna zaujímavosť. Kým strana presadzuje rovnosť mužov a žien aj v politike a kandidátku vyskladala zipsovým spôsobom, voliči už boli menej rovnostárski.

Do parlamentu za PS bol síce zvolený rovnaký počet mužov ako žien, no zvolené poslankyne dostávali v priemere o 11-tisíc krúžkov menej ako ich mužskí kolegovia.

Vo štvorici sa ťahá ľahšie

Niekoho možno po voľbách prekvapila aj štvorica prekrúžkovaných rómskych kandidátov OĽaNO.

Ide nepochybne o revolúciu vo volebnej a politickej emancipácii rómskej menšiny na Slovensku. No zároveň ide o príklad veľmi vydarenej volebnej taktiky, ktorú vertikálny element volebnej súťaže ponúka.

Hovoríme jej vote pooling. Po slovensky spájanie hlasov. Politológ Peter Spáč ju vo svojej knihe Tichý hlas voličov nazýva paralelná kandidátna listina.

Pointou tejto taktiky je, že v rámci kandidátnej listiny vytvoríte pomyselnú koalíciu práve štyroch kandidátov. Štyroch preto, lebo volič môže dať štyri krúžky.

Táto štvorica následne spoločne kandiduje a propaguje sa ako štvorica. Voličov vyzýva, aby krúžkovali kombináciu práve ich štyroch.

Princíp je jednoduchý. Predstavme si, že máme štyroch kandidátov. Každý z nich má výtlak približne 10-tisíc krúžkov. Ak by kampaňovali samostatne, každý získa približne 10-tisíc krúžkov.

Ak kampaňujú koordinovane, dokáže každý kandidát získavať krúžky nielen pre seba, ale aj pre zvyšok partie. Dokopy tak každý z nich môže získať až 40-tisíc krúžkov.

V posledných eurovoľbách sa takto do europarlamentu navzájom potiahla dvojica Wiezik a Hojsík.

V posledných parlamentných voľbách túto disciplínu najlepšie zvládli rómski poslanci Peter Pollák, Lukáš Bužo, Viliam Tankó a Anežka Škopová.

Žiadna iná kombinácia kandidátov nemá vo volebných výsledkoch takú výraznú súvislosť.

Na diagrame nižšie sme zobrazili korelácie volebnej podpory zvolených poslancov OĽaNO. Hrúbka spojujúcej čiary vyjadruje veľkosť korelačného koeficientu. Inými slovami – do akej miery títo kandidáti získavali hlasy spoločne.

Pokusy o isté koalície, či už vedomé alebo nevedomé, vidíme aj pri iných stranách. Na popularite Šimkovičovej sa napríklad mohol zviesť jej spolupracovník z TV Slovan Peter Kotlár.

Opačným príkladom – neúspešnej taktiky spájania hlasov – je OKS na kandidátke SaS. Z partie štyroch sa podarilo prekrúžkovať sa do parlamentu len Ondrejovi Dostálovi.

Napriek tomu, že viedli koordinovanú taktickú kampaň, Dostálova popularita sa nedostatočne preniesla do podpory ostatných troch kandidátov OKS.

Širším problémom takejto volebnej taktiky prelievajúcej sa do fungovania parlamentu a strán je to, že ak v rámci strán vznikajú akési vnútorné koalície alebo paralelné kandidátne listiny, môže to vytvárať podhubie pre potenciálne odčleňovanie od strany, a teda ďalšiu fragmentáciu straníckeho systému.

Mimochodom, ak si strana chce prizvať na svoju kandidátku inú stranu alebo hnutie, je pre ňu takticky výhodnejšie vyčleniť jej viac ako štyri miesta na kandidátke. Strana si tak zníži riziko, že jej prizvaná skupinka „ukradne“ práve štyri mandáty.

Vo voľbách v roku 2010 tak nestrategicky SaS vyčlenila práve štyri miesta na svojej kandidátke pre Obyčajných ľudí Igora Matoviča.

Sused za suseda

Krúžkovacie správanie voličov na Slovensku má dve typické črty.

Prvou je, že voliči majú tendenciu krúžkovať niekoho, kto je z ich okolia. Vo volebnej geografii sa tento jav označuje ako efekt kandidáta (niekedy aj nie úplne presne ako susedský efekt).

Je to kombinácia viacerých dôvodov. Psychologických, sociologických, ale aj ekonomických. Voliči majú tendenciu viac dôverovať niekomu, kto sa svojimi charakteristikami podobá na nich, zároveň niekoho zo svojho susedstva môžu považovať za súčasť ich komunity.

V neposlednom rade pravdepodobne racionálne očakávajú, že politik z ich okolia môže priniesť susedstvu nejaké benefity.

Na ilustráciu efektu kandidáta sme vybrali troch kandidátov, ktorí neboli umiestnení na vysokých pozíciách, pochádzajú z regiónov a dostali veľký počet krúžkov.

Do kartogramov sme vyznačili aj ich bydlisko.

Efekt kandidáta. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Efekt kandidáta. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Efekt kandidáta. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Ďalším efektom, na ktorý upozorňuje politológ Peter Spáč, je, že voliči krúžkujú zhora nadol.

A to nielen prvých štyroch kandidátov. „Celoštátny obvod, teda 150-menné listiny, silne favorizuje skupinu kandidátov na prvých 10 až 15 miestach,“ objasňuje Spáč.

Rovnako populárny kandidát dostane viac preferenčných hlasov, ak ho strana umiestni vyššie (s nižším poradovým číslom).

Toto, samozrejme, neplatí o pozícii číslo 150, ktorá sa stala veľmi populárna a krúžkovateľná. Dokonca sa tento efekt čoraz viac prejavuje nielen na pozícii číslo 150, ale celkovo na posledných štyroch miestach.

A hoci názov tohto článku hovorí o preberaní parlamentu zo straníckych rúk do rúk voličov, Peter Spáč správne poukazuje na to, že pre iracionálne nakladanie voličov s krúžkami, o tom, kto sa prekrúžkuje, stále do veľkej miery rozhodujú politické strany udeľovaním pozícií na kandidátnej listine.

Krúžky nepočítame

Problémovým aspektom vertikálnej zložky parlamentných volieb je náchylnosť k chybovosti a nepoctivosti volebných komisií.

Takmer so železnou pravidelnosťou sa objavujú prípady, keď niekto krúžkoval konkrétneho kandidáta na druhej strane hlasovacieho lístka, no ak sa následne pozrel do podrobných volebných výsledkov, jeho kandidát mal v danom okrsku nula hlasov.

Počítanie krúžkov je náročná vec. Sú štyri, farba pera je modrá, textu na hlasovacom lístku je príliš veľa a krúžky môžu byť rozhodené po celom hlasovacom lístku.

Navyše krúžky sa počítajú po tom, čo komisia už spočítala hlasy pre strany. Je to spravidla neskoro v noci, po náročnom dni. Nečudo, že členovia komisie robia chyby.

Nehovoriac o tom, že hľadať a počítať krúžky na hlasovacích lístkoch pre strany, ktoré sa takmer určite nedostanú do parlamentu, niekedy v nedeľu nadránom, môže byť vcelku demotivujúce.

Po českých voľbách do poslaneckej snemovne v roku 2017 zistil jeden volič, že kandidát Martin Kupka, dnes český minister dopravy, ktorý kandidoval v Stredočeskom kraji, má podozrivo zvláštne volebné výsledky.

Niekde získaval pomerne veľa krúžkov, inde zase nula krúžkov. Napriek jeho vysokej popularite sa do snemovne neprekrúžkoval. Volič sa preto obrátil na súd, ktorý sa nakoniec rozhodol hlasy skontrolovať.

Toto súdne konanie je veľmi ojedinelý prípad, keď niekto zmapoval a opísal chybovosť pri krúžkovaní. Ide síce o český prípad, no krúžkovanie v Česku funguje veľmi podobne.

Súd zistil, že až 200 volebných komisií urobilo nejakú chybu. Najčastejšou chybou bolo, že komisie nepočítali krúžky z druhej strany hlasovacieho lístka. Kupka takto prišiel o 158 hlasov, ktoré mu následne stačili na to, aby sa do snemovne prekrúžkoval.

Ďalšou častou chybou, ktorú český Najvyšší správny súd zmapoval, je, že komisie pri hlasovacích lístkoch bez krúžkov automaticky pripočítali preferenčné hlasy prvým štyrom kandidátom.

Nie je dôvod si myslieť, že podobné chyby v podobnej miere sa nevyskytujú aj na Slovensku. Zatiaľ však o tom nemáme presvedčivé dôkazy.

Analýza podrobných volebných výsledkov dokáže identifikovať len zlomok týchto chýb.

Príklady chýb

  • Hlohovec, okrsok č. 6 – PS získalo 140 hlasov, ale ani na jednom nebol údajne udelený krúžok;
  • Bidovce, okrsok č. 1 – PS získalo 88 hlasov, ale ani na jednom nebol údajne udelený krúžok;
  • Bratislava – Ružinov, okrsok č. 14 – SaS získala 167 hlasov, ale ani na jednom nebol údajne udelený krúžok;
  • Nové Mesto nad Váhom, okrsok č. 1 – SNS získala 48 hlasov, ale ani na jednom nebol údajne udelený krúžok;
  • Bratislava – Rača, okrsok č. 9 – údajne krúžkovali všetci voliči SaS, SNS, Smeru a Hlasu;
  • Bratislava – Rača, okrsok č. 14 – údajne nekrúžkoval žiaden volič SNS a KDH (v tomto okrsku sú výsledky prednostného hlasovania veľmi netypické).

To, že voliči majú – do istej miery zdanlivo – čoraz väčšiu kontrolu nad zložením parlamentu, sa môže zdať ako pozitívna vec. Demokracia a voľby sú priamejšie a o čosi bližšie k ľuďom.

Niekto by povedal, že sa oslabuje aj pomyselná partokracia.

To však môže mať aj negatívne dôsledky. Ak sa do parlamentu budú dostávať predovšetkým populárne osobnosti, môže to zhoršiť kvalitu parlamentnej práce.

Strany potrebujú do snemovne dostať aj nevýrazné osobnosti napríklad s expertnými znalosťami.

Posilňovanie personalizácie a vertikálnej volebnej súťaže môže ďalej desintegrovať stranícky systém, čo následne môže zhoršiť stabilitu vládnutia a presadzovania záujmov.

Ako sme spomínali vyššie, pravidlá krúžkovania sú nastavené nesystémovo. Kandidátom môže za istých okolností záležať na tom, aby strana nemala dobrý volebný výsledok.

Už niekoľko rokov sa diskutuje o tom, že tento prvok by si zaslúžil zmenu.

Jeden variant hovorí, že by sa trojpercentné kvórum malo ďalej znížiť, eventuálne až zrušiť, druhý variant zase, že kvórum by nemalo byť nastavené relatívne k výsledku strany, ale napríklad na cenu mandátu.

Cena mandátu sa v slovenských voľbách pohybuje okolo 15-tisíc hlasov.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Demokrati

Hlas

KDH

Maďarská aliancia

OĽaNO

Progresívne Slovensko

Republika

SaS

Sme rodina

Smer

SNS

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie