Nenažraní sa vracajú
Voliči smerohlasu by mali byť spokojní, majú vo vláde svojich, no napriek tomu napätie v spoločnosti neslabne, naopak, silnie a prešlo do trvalej nenávisti.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je dramatik
Nepoznajú žart, chcú iba žrať. Ale dosť prešmyčiek, teraz fakty.
Dnes je osemdesiatpäť rokov aj pár dní odvtedy, ako bola v roku 1938 odňatá licencia Osvobozenému divadlu, asi najslávnejšiemu divadlu medzivojnového Československa, ktoré stvorili, tvorili a naostatok priviedli do umeleckých výšin a popularity, o akej sa dnes môže divadlám u nás iba snívať, dvaja bývalí študenti práva Jiří Voskovec a Jan Werich.
Kto aspoň trochu pozná dejiny tohto kúska strednej Európy, na ktorom žijeme, a ktorý odvtedy viackrát zmenil meno, vie, že v roku 1938 Čechy ešte neobsadili nacisti, pretože Protektorát vznikol až o pol roka. Ergo: najslávnejšie divadlo zrušili českí úradníci sami od seba, presne podľa hesla „národ sobě naruby“.
Tie posledné mesiace pred nástupom nacizmu v Československu sa nebezpečne začínajú podobať dnešnému Slovensku, ktoré tiež nepozná žarty. Voskovec a Werich určite nepokladali za žartovné útoky nacionalistickej tlače, ktoré si užili už pár rokov pred uzavretím svojho divadla. „Žid Vachsmann a boľševik Werich…“ tak začínala väčšina nacionalistických článkov.
