Déjà vu
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je psychiater
Je večer, štvrť na sedem. Už som na odchode z ambulancie, keď zazvoní telefón. Volá mi manželka. Dúfam, že si nezabudol, že dnes večer ideme do divadla. Ponáhľaj sa, čakám ťa pri vchode.
Zabudol som. Skočím do auta, tlačím plynový pedál, ale do divadla dorazím až o štvrť na osem. Vestibul je už prázdny. Vkradnem sa do sály, sadnem si na prvé voľné miesto a sledujem predstavenie.
Bože, manželky som sa nespýtal ani na jeho názov. Už je to jedno. Rozhodnem sa pozorne sledovať dianie na javisku, aby som prišiel na to, o čom je reč. Neubehnú ani tri minúty a zrazu ma osvieti.
Túto hru som už niekde videl. Čoby videl, sám som ju režíroval. Pred päťdesiatimi rokmi sme v Šahách naštudovali hru Harolda Pintera Mechanický čašník.
xxx
V roku 1973 som bol poslucháčom druhého ročníka, ale víkendy som vždy trávil doma. Mali sme totiž ochotnícky súbor, ktorý skúšal len cez víkendy.
Zrazu sme si však uvedomili, že hru by sme mali niekde aj uviesť. Nebolo to jednoduché. V Československu päť rokov po roku 1968 prebiehali previerky, ich cieľom bolo odhaliť nespoľahlivé živly, ktoré sa po auguste 1968 správali „nezodpovedne“. Napríklad príchod vojsk Varšavskej zmluvy nepovažovali za bratskú pomoc, ale za okupáciu.
Spomínam si na otca a zopár jeho priateľov. V tých dňoch boli dosť nervózni. My
