Denisa Ballová
Dokonalého muža hľadala už v troch zoznamovacích aplikáciách. Stanovila si niekoľko základných podmienok – vysokoškolský titul, výška aspoň 173 centimetrov a vek do 33 rokov. Keď dotyčný pochádza z lepšej rodiny a má dobrú povahu, jeho šance sa len zvyšujú.
Aspoň tak premýšľa 52-ročná Wang Siang-mej, ktorá vzhľadného a dobrého muža hľadá už deväť mesiacov. Vhodného partnera však nezháňa pre seba, ale pre svoju 28-ročnú dcéru, ktorá sa „ešte stále“ nevydala.
Bývalá pracovníčka továrne vo východočínskej provincii Če-ťiang si zúfa nad osudom svojej dcéry. Bojí sa, že vhodní partneri sa minú a jej dcéra zostane sama, slobodná a hlavne bez detí.
Bez súhlasu detí
Wang by chcela vnúčatá, s ktorých výchovou túži dcére pomáhať. Zdá sa však, že od tohto životného obdobia má jej dcéra ešte veľmi ďaleko.
Nemá partnera a o randenie nejaví záujem. Preto jej mama prevzala iniciatívu a prihlásila sa za ňu do zoznamovacích aplikácií, aby tam našla svojho budúceho zaťa.
A nie je jediná. Medzi čínskymi rodičmi sa rozšírilo využívanie internetových platforiem na dohovorenie si stretnutí pre ich slobodné deti. Tie o tejto aktivite rodičov často nevedia. Bez ich súhlasu sa potom na online zoznamkách objavujú ich fotky a osobné údaje.
Do niektorých platforiem musia rodičia dokonca investovať a zaplatiť poplatok, aby sa mohli dostať k ďalším profilom a ich kontaktným údajom.
Nie je jasné, koľko rodičov využíva aplikácie na dohodnutie si vzťahov, no spoločnosti, ktoré takéto aplikácie prevádzkujú, tvrdia, že majú úspech.
Napríklad zoznamka, ktorú vlastní spoločnosť Perfect World, uvádza, že od svojho spustenia v roku 2020 má viac ako dva milióny používateľov, a chváli sa aj tým, že vďaka nej došlo k uzavretiu 53-tisíc manželstiev.
Pred vyše pol rokom spustili podľa denníka Guardian testovaciu zoznamovaciu aplikáciu v meste Kuej-si so 640-tisíc obyvateľmi. Platforma organizuje rande naslepo s cieľom zvýšiť počet sobášov. Aký má úspech, zatiaľ nie je jasné.
Snaživí rodičia
V Číne sa zároveň rozšíril fenomén, že rodičia sa medzi sebou dohovárajú o vydaji svojich detí. Nie je to rozšírené ako v Indii, kde sa takto bežne uzatvárajú celoživotné zväzky.
No čoraz viac sa ukazuje, že staršia generácia v Číne má zúfalú potrebu riešiť vzťahy svojich potomkov, ktorí sú v dôsledku čínskej politiky jedného dieťaťa jedinými pokračovateľmi rodiny.
Rodičia prostredníctvom aplikácií komunikujú s inými rodičmi a zisťujú, či stretnutia ich detí majú vôbec nejakú šancu na úspech vo forme sobáša. Na online platformách hodnotia svoje deti, diskutujú o ďalších plánoch, posielajú si fotky.
Aplikácie na vytváranie kontaktov medzi rodičmi pritom kladú väčší dôraz na financie používateľov. Na profiloch sa zobrazujú informácie týkajúce sa ich platov a majetku, ako je napríklad to, či vlastnia auto.
Okrem online zoznamiek sa v Číne stále využívajú profesionálni dohadzovači, ktorí sprostredkúvajú stretnutia a vydaj osôb.
„Pre predošlé generácie boli láska a manželstvo skôr kolektívnou záležitosťou než osobnou voľbou,“ vysvetľuje pre al-Džazíru Pan Wang, autorka knihy Láska a manželstvo v globalizovanej Číne, a zdôrazňuje, že v minulosti sa do plánovania zväzkov zapájala aj širšia komunita, napríklad kolegovia na pracovisku alebo iné inštitúcie.
Medzi mladými však už prevláda iné vnímanie, čo mnohí rodičia nedokážu akceptovať, a čoraz častejšie sa utiekajú k zoznamovacím platformám, kde hľadajú vhodných partnerov či partnerky pre svoje dieťa. „Chcela som zistiť, či (tam) nájdem niekoho vhodného,“ povedala Wang.
Čo si o tom myslí Wangovej dcéra, nie je jasné, no objavujú sa svedectvá iných Číňaniek, ktoré otvorene hovoria, ako ich otravuje a vyčerpáva snaha ich rodičov dotlačiť ich do manželstva.
Život bez detí
Čen, ktorá má už po dvadsiatke, by si síce rada našla životného partnera, ale zatiaľ sa jej to nepodarilo. Absolvovala niekoľko stretnutí, no väčšina z nich nedopadla najlepšie. Na rande prichádza vždy s rovnakou podmienkou – nechce deti.
„Mať deti je veľmi únavné a nemám deti rada,“ hovorí pre BBC. „Je však nemožné nájsť si muža, ktorý deti nechce.“
Jej prípad poukazuje na meniace sa trendy v Číne. Mnohí mladí ľudia odmietajú sobáše a nechcú si zakladať rodinu.
Môže za to predovšetkým ekonomická situácia – pomalý rast a vysoká nezamestnanosť mladých od 16 do 24 rokov (posledné zverejnené júnové dáta uvádzajú 21,3 percent). A takisto rozdiel medzi vnímaním spokojnosti medzi mladou generáciou a ich rodičmi.
Pre nich bol sobáš a založenie si rodiny cieľom, pre mnohých mladých Číňanov zostáva už len nežiaducim očakávaním väčšinovej spoločnosti.
„Záležitosti detí sú zároveň záležitosťou rodičov, pretože sú často vnímané ako jediná nádej rodiny,“ uviedla Kailing Xie z Univerzity v Birminghame, ktorá sa venuje témam manželstva a rodu v Číne.
Vysvetlila, že mladí Číňania sa často spoliehajú na pomoc rodičov napríklad pri kúpe nehnuteľnosti a výchove detí, a preto chcú rodičia zabezpečiť svoje deti aj tak, že ich oženia či vydajú.
Za podporu manželstva a rodiny
Minulý rok klesla populácia Číny prvýkrát za 60 rokov a miera pôrodnosti dosiahla rekordne nízku úroveň (1,09 dieťaťa na ženu).
Takisto svoje historické minimum dosiahol počet registrovaných sobášov. Vlani sa v Číne uskutočnilo 6,83 milióna uzavretí manželstva, čo je najmenej od roku 1986 (v roku 2020 si svoje „áno“ povedalo osem miliónov párov, v roku 2013 viac ako 13 miliónov).
„Samozrejme, úroveň plodnosti a uzavretých sobášov klesá po celom svete. No tieto poklesy bývajú zvyčajne postupné a nastávajú v priebehu desaťročí. Čínu však zasiahli seizmické demografické otrasy,“ píše denník Washington Post.
Čínska komunistická strana už zrealizovala viaceré opatrenia, aby tieto trendy zvrátila. Vo vyše 20 čínskych mestách sa spustili pilotné programy na podporu manželstva. V rámci nich úradníci povzbudzujú mladých ľudí do manželstva a založenia si rodiny.
V niektorých provinciách sa objavili oznámenia, že páry, ktoré sa zosobášia, dostanú odmenu tisíc juanov (128 eur), ak bude nevesta mladšia ako 25 rokov. To vyvolalo kritiku, že ide o veľmi nízku sumu za také dôležité rozhodnutie.
V televízii medzitým začali vysielať programy na podporu manželstva a dlhodobých zväzkov.
Ďalší úradníci podľa BBC vyhľadávali páry, ktoré sa chceli rozísť alebo rozviesť. Títo zamestnanci štátu trvali na tom, aby si ľudia v takýchto vzťahoch zobrali 30-dňovú lehotu na rozmyslenie si tohto kroku.
Odborníci poukazovali, že takáto lehota len zvyšuje riziko pre ženy, ktoré čelia domácemu násiliu. Medzitým sa objavili série brutálnych prípadov, v ktorých boli ženy zranené alebo dokonca zabité svojimi manželmi, pretože plánovali rozvod alebo oň žiadali.
Ďalší pozorovatelia hovoria, že úradníci s tlačením do 30-dňovej lehoty zasahujú do osobného rozhodnutia ľudí a snažia sa ich takto ovplyvniť.
Z manželstva a plodenia detí sa v Číne stala dôležitá téma, na ktorú poukázal aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Ten vo svojom dávnejšom prejave zdôraznil potrebu „kultivovať novú kultúru manželstva a plodenia detí“ a volal po „omladení národa“.
V dôsledku toho vyzval na „posilnenie poradenstva“ s cieľom formovať názory mladých ľudí na manželstvo, deti a rodinu.
Cena za nevestu
Nemusí to však byť také jednoduché. Podľa pozorovateľov tvoria čínsku populáciu dve skupiny ľudí, ktorí zostávajú single. Ide o ženy v mestách a mužov na vidieku.
Pracujúci muži na vidieku si musia poradiť s ekonomickými očakávaniami, akými sú vysoké ceny za nevestu.
Podľa občianskeho zákonníka je vymáhanie peňazí alebo darov v súvislosti s manželstvom zakázané, no táto tradícia sa udržuje najmä vo vidieckych oblastiach, kde ženích a jeho rodina musia za nevestu zaplatiť jej rodine, aby tak potvrdili mužovo rozhodnutie zobrať si danú ženu za manželku.
Napríklad vlani sa v oblasti Ťiang-si „priemerná cena nevesty“ pohybovala na sume 380-tisíc juanov (49-tisíc eur).
Čínske úrady sa snažia v boji proti poklesu sobášov zasahovať aj do tejto tradície a vydali pokyny, aby rodiny na vidieku nežiadali také vysoké sumy za sobáš s ich dcérami.
Ďalším problémom pre mužov na čínskom vidieku zostáva práca, ktorou musia zabezpečiť svoju budúcu rodinu. Úplne iná situácia je v tomto ohľade u žien.
„Nepotrebujem mať nič, ale muž potrebuje mať dom, auto, musí zabezpečiť zásnubný obrad a takisto zaplatiť cenu za nevestu. Cítila som sa, akoby som mala v rámci manželského trhu navrch,“ povedala pre BBC Cathy Tian, ktorá pracuje v Šanghaji.
Ako 28-ročná si už pomaly pripadala stará na vydaj, keď však prišla na čínsky vidiek, kde sa dievčatá bežne vydávajú okolo 22. roku, zistila, že časy sa aj tam zmenili.
V období rokov 2010 až 2020 sa priemerný vek vydaja žien zvýšil z 24 na takmer 30 rokov, pričom minimálny zákonný vek na uzavretie manželstva v Číne je 22 rokov pre mužov a 20 rokov pre ženy.
Bez sobáša
Mestské ženy sú na tom podstatne inak ako ženy na vidieku. Podľa britskej stanice ich čoraz viac trápi zväčšujúci sa rozdiel medzi tým, ako vnímajú manželstvo ony a ako ich vníma generácia pred nimi.
„Necítim žiadnu úzkosť,“ hovorí Čen, ktorej podmienka nemať deti sa javí ako nesplniteľná. Napriek tomu sa tlak z jej okolia na založenie rodiny len zvyšuje. Jej rodičia sa nevzdávajú a silou-mocou chcú, aby sa vydala a mala deti.
Podľa prieskumu Komunistického zväzu mládeže spred dvoch rokov okolo 44 percent žien (vo veku 18 až 26 rokov) žijúcich v meste uviedlo, že neplánujú vstúpiť do manželstva. Mnohé ako dôvod uviedli obavy z finančných nákladov na rodinu.
Čen svoju budúcnosť vidí inak ako jej rodičia. Uvedomuje si možnosti, ktoré má vďaka svojej práci a ktoré mohli ženy predošlej generácie dosiahnuť len prostredníctvom sobáša. „Naša predstava je teraz taká, že je úplne v poriadku nemať deti a už to nie je úloha, ktorú musíme splniť,“ povedala s tým, že v rodičovstve sa úplne opomína úloha mužov a partnerov.
Rodové roly
Kampane za vyššiu pôrodnosť a rodinu sa pritom v Číne nezameriavajú na povinnosti otcov. Nerovnomerné očakávania sa potom odrážajú aj v spoločnosti a tradičné rozdelenie úloh ovplyvňuje ochotu žien vstúpiť do manželstva.
„Keď sa ženy dlhší čas vzdelávajú, prirodzene oddeľujú vek vstupu do manželstva a rodičovstva,“ povedala pre Deutsche Welle odborníčka na rodovú rovnosť Je Liu z londýnskej King’s College.
Takisto vysvetlila, že mnohé mladé ženy sa musia rozhodnúť medzi svojou kariérou a založením rodiny.
Podľa Čen sú práve rodové roly ďalší dôvod, prečo súčasné mladé ženy nechcú mať deti. Na svojich vydatých rovesníčkach vidia, že ich partner a manžel im s výchovou ani domácimi prácami nepomáha.
„Všetci ženatí muži, ktorých poznám, si myslia, že ich zodpovednosť v rodine je len zarábať peniaze,“ uviedla mladá Číňanka pre BBC. „Matky sa cítia vinné za to, že nie sú so svojimi deťmi, dokonca si myslia, že nie je v poriadku, keď zostanú vonku do neskorého večera. Otcovia však takúto vinu nikdy necítia.“
Mladí Číňania prostredníctvom svojich rodičov takisto vnímajú, že rozvody sú v spoločnosti považované za zahanbujúce, a aj preto sa mnohí sobášom vyhýbajú.
Miera rozvodovosti v Číne klesá od roku 2019, keď dosiahla svoj vrchol. V roku 2022 bol počet rozvodov 2,1 milióna, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu. Čiastočne to však môže vysvetľovať menší počet manželstiev.
Muži vo vedení
Čínska komunistická strana však tieto obavy a zmeny vo vnímaní žien nereflektuje. Na zvýšenie sobášov a pôrodnosti sa snaží tlačiť prostredníctvom finančných odmien, na ktoré však mladých Číňanov nedokáže nalákať.
Odborníci tvrdia, že prevažne mužské vedenie čínskej strany nemôže pochopiť motiváciu ani premýšľanie mladých žien nevydať sa a nemať deti.
Najvyššie čínske vedenie, sedemčlenný Stály výbor Politbyro, pozostáva výlučne z mužov. Vo vedení strany, ktoré má 20 členov, bola za posledných 20 rokov len jedna žena. Aj tá tam pôsobila do vlaňajšieho októbra.
V súčasnosti vo vedení sedia len muži, z ktorých sú všetci ženatí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
