Denník N

Cukrovka nebolí a to je problém. Podceňujeme ju, liečime až následky, vraví diabetológ

Martin Prázný, predseda Českej diabetologickej spoločnosti. Foto: archív Martina Prázneho
Martin Prázný, predseda Českej diabetologickej spoločnosti. Foto: archív Martina Prázneho

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento rok uplynulo sto rokov od chvíle, ako sa do vtedajšieho Československa začal dovážať inzulín. Liečba cukrovky sa odvtedy zásadne posunula.

Martin Prázný, ktorý vedie Diabetologické centrum Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe a je aj predsedom Českej diabetologickej spoločnosti, vysvetľuje, kadiaľ by v budúcnosti mohla viesť cesta k úplnému vyliečeniu cukrovky aj aký potenciál v tom má napríklad umelá inteligencia.

Diabetikov pribúda, v Česku má už toto ochorenie viac ako milión ľudí. Predtým sa odhadovalo, že v roku 2023 bude mať cukrovku každý desiaty Čech. Nie je zvyšujúci sa počet chorých skreslený presnejšou diagnostikou alebo faktom, že sa ľudia oproti minulosti dožívajú vyššieho veku, a tým pádom sa dožijú aj cukrovky?

Prvé údaje o počte diabetikov máme asi od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Odvtedy sa pôvodný počet asi 250 000 pacientov zoštvornásobil na dnešných približne 1 090 000. Takže už dnes máme v populácii takmer desať percent diabetikov. Nepozorujeme však žiadny skokový nárast spôsobený napríklad lepšou diagnostikou.

Skôr si myslíme, že reálne stúpa počet liečených pacientov, takže ide o populačný jav. V populácii máme ešte skupinu ľudí s cukrovkou, ktorá o svojom diabete nevie a nie je do toho jedného milióna započítaná. Jej presnú veľkosť však nepoznáme, pretože k lekárovi títo ľudia zrejme vôbec nechodia.

V porovnaní so zahraničím však nie sme výnimoční.

Áno, s väčšinou krajín totiž stojíme na rovnakej čiare. V Európe máme aj štáty s väčším počtom diabetikov, napríklad Turecko s trinástimi percentami.

A napríklad Pakistan má až tridsať percent cukrovkárov.

To už sme úplne inde a je to dané aj kultúrou. Tieto národy milujú sladké jedlá, keď k nim majú prístup. A pre nepriaznivé podmienky, teda vinou horúčav, sa potom nehýbu.

Keď budú rozvíjajúce sa štáty postupne bohatnúť, budú sa s týmto javom stretávať rovnako ako my, pokiaľ sa medzitým nenájde účinná preventívna stratégia alebo liečba.

Čaká to napríklad Indiu, tikajúcou bombou je aj Afrika. Záleží aj na zdrojoch, z ktorých čerpáme údaje o výskyte cukrovky. Nie vždy sú presné.

Rozvíjajúce sa štáty v tom však nebudú samy, stále je tu problém obezity, ktorá súvisí s príčinami cukrovky.

Samozrejme. Dá sa povedať, že obezita globálne narastá. Podľa niektorých prognóz by populácia v Spojených štátoch mohla mať v roku 2045 kompletne nadváhu či obezitu. Celá populácia, zdôrazňujem.

Nedávno sme sa v Prahe stretli s diabetológom zo Spojených štátov a tvrdil nám, že zdravie jeho pacientov sa zázračne zlepšuje, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zdravotníctvo

Zdravie

Teraz najčítanejšie