Tomáš Čorej
Dva týždne po spustení pozemnej operácie Hamas „stratil kontrolu“ nad severnou časťou Pásmom Gazy. V utorok večer to vyhlásil izraelský minister obrany Joav Gallant, podľa ktorého Izraelčania obsadili viacero kľúčových budov teroristického hnutia.
Vojaci sa okrem iného odfotili v parlamente a operačnom stredisku vojenských a spravodajských divízií Hamasu. Nie je jasné, kedy tieto zábery vznikli.
israeli troops seemingly inside gaza’s parliament building, gaza city. pic.twitter.com/QS7fnVw0O7
— ian bremmer (@ianbremmer) November 14, 2023
Denník Haarec v analýze píše, že izraelskí vojaci ešte nikdy neboli takí odhodlaní. Zároveň tvrdí, že z vojenského hľadiska je prekvapením dobrý výkon pechoty a tankových brigád, ktoré nemajú veľké skúsenosti. Chváli spoluprácu letectva a spravodajských služieb.
Ľavicové noviny však zároveň zdôrazňujú, že Izrael je aj naďalej ďaleko od svojho hlavného cieľa – zničiť Hamas. Vo svojom texte z izraelského pohľadu identifikujú tri kľúčové problémy v Pásme Gazy.
Od začiatku vojny podľa úradov v Gaze, ktoré má pod kontrolou Hamas, zomrelo najmenej 11-tisíc Palestínčanov, z toho vyše 4500 detí. Útoky na Izrael si vyžiadali 1200 obetí a najmenej 200 rukojemníkov.
Podľa amerických predstaviteľov je počet mŕtvych v Gaze pravdepodobne „vyšší ako udávané číslo“, hoci prezident Joe Biden spočiatku údaje Hamasu spochybnil.
Čo píše Haarec
Postupne si rozoberme problémy, ktoré spomína Haarec. Po prvé, píše, že Izrael napriek zjavnej vojenskej výhode nebol schopný prinútiť Hamas kapitulovať. Zrejme sa mu to tak skoro ani nepodarí: kľúčové slovo bude mať na strane militantov líder hnutia v Pásme Gazy Jahjá Sinvár.
Ten sa s najväčšou pravdepodobnosťou schováva v bezpečnom úkryte. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa chcel vzdať: Hamas aj v utorok pokračoval v ostreľovaní Izraela vrátane centrálnych častí a Tel Avivu, kde boli po útoku zranení dvaja ľudia.
Izrael má v Pásme Gazy štyri divízie zhruba po 10-tisíc vojakov. Od vstupu na územie sa mu podarilo odrezať hlavné mesto na severe od zvyšku regiónu.
Po druhé, Haarec pripomína, že izraelské vojsko nevykonáva takmer žiadne operácie na juhu, kam ušli státisíce palestínskych civilistov. Izraelčania ich v posledných týždňoch opakovane vyzývali, aby sa tam evakuovali do bezpečia, hoci aj tam podnikajú limitované útoky.
Haarec tvrdí, že Izrael na juhu bude musieť byť aktívnejší vzhľadom na rapídne sa zhoršujúcu humanitárnu situáciu. „Očakáva sa pritom, že v zime sa ešte zhorší, a zrejme tak prinesie aj nárast infekčných chorôb,“ píše.
O humanitárnej situácii v Pásme Gazy písala detailne agentúra AP. Tá pripomína, že na juh od začiatku vojny síce cez hraničný priechod s Egyptom prišli stovky kamiónov s pomocou, ale podľa humanitárnych organizácií ide o „kvapku v mori“.
AP opisuje, že supermarkety v Pásme Gazy sú takmer prázdne a mnohé pekárne vzhľadom na nedostatok múky a elektriny museli zatvoriť. Mnohí Palestínčania žijú z jedného jedla denne.
Svedkovia opisujú, že rodiny posielajú každý deň „najasertívnejšieho príbuzného“, aby vystál rad v posledných otvorených pekárňach. Niektorí sú vyzbrojenými nožmi: tvrdia, že sa musia brániť.
Jedna žena agentúre opísala, že jej synovca niekto bodol do chrbta kuchynským nožom, pretože sa vraj predbehol v rade.
AP dokonca píše, že uprostred humanitárnej katastrofy sa niektorí Palestínčania začínajú hnevať na Hamas. „Verejne na nich nadávali alebo bili policajtov, čo bolo ešte pred mesiacom nepredstaviteľné,“ tvrdia svedkovia.
Podľa OSN k utrpeniu Palestínčanov prispievajú mimoriadne silné dažde. Mnohí obyvatelia Gazy spia v stanoch či preplnených domoch: v jednom z nich sa podľa správ BBC schováva až 90 ľudí.
Tretí problém v Pásme Gazy, ktorý identifikuje Haarec, je situácia s rukojemníkmi. Hamasu to dáva výhodu, pričom podľa denníka „plánuje uzavrieť o prepustení zajatcov dve dohody, čo potom môže prezentovať ako svoje strategické víťazstvo“.
V posledných dňoch sa o rukojemníkoch intenzívne diskutovalo. Dokonca sa objavili správy, že Hamas by mohol prepustiť až sto Izraelčanov. Niektorých zajatcov však držia aj iné organizácie vrátane Islamského džihádu.
Ozbrojené krídlo Hamasu potvrdilo, že o tejto téme s Izraelčanmi prostredníctvom katarských diplomatov diskutovalo. Na stole vraj bola možnosť vymeniť 70 žien a detí za päťdňové prímerie. Izrael nateraz akékoľvek prímerie odmieta, kým Hamas neprepustí všetkých zajatcov.
Podľa zdrojov CNN rokovania komplikuje proces verifikácie mien rukojemníkov na izraelskej strane a palestínskych väzňov na strane druhej, ktorí by mohli byť súčasťou dohody.
Izraelské jednotky na dosah nemocníc
Časopis The Economist v tejto súvislosti píše, že dva izraelské ciele – oslabiť vojenské schopnosti Hamasu a oslobodiť rukojemníkov – pôsobia čoraz menej kompatibilne.
Podľa portálu The War Zone by rokovanie o rukojemníkoch mohli skomplikovať izraelské útoky na nemocnice. Práve tie sú v tejto chvíli v centre pozornosti.
Hamasom kontrolované úrady tvrdia, že v celom Pásme Gazy funguje už iba desať z 35 nemocníc. Izraelčania sa zaviazali na územie poslať 37 inkubátorov.
V severnej časti Pásma Gazy podľa OSN funguje iba jedna nemocnica. Humanitárni pracovníci tvrdia, že o 500 ľudí sa starajú traja chirurgovia v dvoch operačných sálach.
Izraelské jednotky sa dostali do bezprostrednej blízkosti viacerých nemocníc vrátane tej najväčšej, a to al-Šifa. V noci z utorka na stredu, zhruba o druhej ráno, armáda vydala stanovisko, podľa ktorého doň vstúpila a vykonáva tam „limitované operácie“. Súčasťou izraelskej operácie sú vraj aj arabsky hovoriaci lekári a „civilisti, ktorých Hamas využíva ako ľudské štíty, neutrpia žiadne škody“.
Svedkovia vravia, že v nej zomierajú pacienti bez prístupu k liekom a hromadia sa tam mŕtvoly. Lekár z nemocnice povedal BBC, že tam museli vykopať masový hrob a pochovať v ňom 200 tiel. Tieto informácie sa nedajú nezávisle overiť.
Lekári bez hraníc tvrdia, že civilisti, ktorí sa z nemocnice snažili ujsť, boli terčom ostreľovačov alebo izraelského bombardovania. Niektorí z nich podľa charitatívnej organizácie zomreli.
Izraelská armáda dlho odmietala, že by al-Šifu obliehala. Hovorila, že jej vojaci spolupracujú so zdravotníckym personálom, aby minimalizovali civilné obete. Zároveň jej hovorca vyhlásil, že vojaci mierili na militantov Hamasu, ktorí sa infiltrovali medzi civilistov a strieľali na izraelských vojakov.
Izraelčania tvrdia, že sa do nemocnice snažili dodať 300 litrov paliva, no Hamas ho zdravotníkom zakázal prijať. Ako dôkaz zverejnili údajný telefonát medzi izraelským veliteľom a zástupcom ministra zdravotníctva z Pásma Gazy. Palestínčania zdôrazňujú, že 300 litrov nie je dostatočné množstvo.
Biden: Nemocnica al-Šifa musí byť chránená
Izrael dlhodobo upozorňuje, že Hamas využíva nemocnice na vojenské účely. V utorok toto tvrdenie podporila americká vláda, ktorá vyhlásila, že Hamas aj pod al-Šifou vybudoval tunely na podnikanie vojenských operácií a zadržiavanie rukojemníkov.
Biely dom vyhlásil, že Hamas a Islamský džihád umiestnili do al-Šify svoje veliteľstvo, kam zároveň uložili zbrane.
Izrael v utorok informoval, že Hamas skrýva svoje zbrane aj pod nemocnicou al-Rantisi. Podľa hovorcov armády pod nemocnicou našiel veliteľské centrum Hamasu, kde sa nachádzali samovražedné vesty, granáty, pušky AK-47 a ďalšie zbrane.
Už minulý týždeň z jej okolia unikli videá, na ktorých sa nachádzajú izraelské tanky Merkava.
Israeli armored forces continue to push into the dense urban part of the northern Gaza Strip, reaching the Rantisi hospital in Rimal, Gaza City.
Seen here, a pair of IDF Merkava Mk.4 MBTs operate outside of the hospital. pic.twitter.com/EANERoQPao
— OSINTtechnical (@Osinttechnical) November 10, 2023
Lekár z tejto nemocnice pre New York Times povedal, že v nej liečili deti s rakovinou. Lenže keď ju Izrael minulý týždeň zasiahol a spôsobil výpadok vody aj elektriny, museli v nej ukončiť operácie.
New York Times pritom analyzovali piatkové útoky aj na al-Šifu, ktoré pôvodne podľa Izraelčanov spôsobili omylom vypálené palestínske projektily. Zistili, že za niektoré zásahy bolo zrejme naozaj zodpovedné izraelské vojsko.
Zároveň dospeli k záveru, že podľa všetkého necielilo na podzemnú infraštruktúru. Dva zo zásahov smerovali na vrchné poschodia, kde sa nachádza pôrodnica. Izraelská armáda sa k týmto konkrétnym zisteniam odmietla vyjadriť.
Ako pre Denník N vysvetlil odborník na medzinárodné právo Lukáš Mareček, civilné objekty nesmú byť cieľom útoku. „Iné to však je, ak sa civilisti zapoja do ozbrojeného konfliktu alebo ak sú civilné objekty využívané na vojenské účely,“ povedal.
Lenže aj v prípade, že útok na civilný objekt je opodstatnený, útočiaca strana musí dbať na bezpečnosť nevinných ľudí. Izraelčanov na to upozorňujú aj Američania: hovorca pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že USA nepodporujú nálety na nemocnicu al-Šifa, hoci v nich je veliteľstvo Hamasu.
Aj prezident Joe Biden vyhlásil, že táto nemocnica musí byť chránená.
Američanov frustruje Netanjahu
Portál The War Zone pripomína, že Bidenova administratíva „kráča po mimoriadne tenkom ľade“. Na jednej strane je najväčším izraelským spojencom a od začiatku vojny mu preukazuje výraznú slovnú aj materiálnu podporu. Aj väčšina americkej populácie je na strane Izraela.
Na strane druhej si Bidenov kabinet uvedomuje tlak medzinárodného spoločenstva a v posledných dňoch zrejme aj preto verejne zdôrazňuje potrebu chrániť civilistov.
Navonok sa zdá, že USA sa čoraz viac názorovo rozchádzajú s izraelskými predstaviteľmi. Portál The Times of Israel otvorene napísal, že diplomatov vo Washingtone frustrujú Netanjahuove postoje: okrem iného aj vyhlásenia, že v Pásme Gazy po vojne nebude vládnuť umiernenejšia Palestínska samospráva.
Američania sú presvedčení, že tým podkopáva ich diplomatické snahy s arabskými krajinami.
Od viacerých izraelských predstaviteľov navyše zaznievajú radikálne výroky. Minister pre kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu pripustil jadrový útok na Gazu, aby ho následne Netanjahu suspendoval z rokovaní vlády.
Minister pôdohospodárstva z Netanjahuovej strany Likud Avi Dichter zase hovoril o novej „nakbe“, teda masívnom vysídlení Palestínčanov.
Podľa Economistu však viacerí americkí aj izraelskí predstavitelia rátajú s tým, že o budúcnosti Pásma Gazy už Netanjahuova vláda nebude rozhodovať. Podľa čerstvého prieskumu len štyri percentá židovských obyvateľov Izraela označujú izraelského premiéra za najdôveryhodnejší zdroj informácií o vojne.
Ako uzatvára portál Politico, pre väčšinu Izraelčanov nie je otázkou, či by mal Netanjahu odísť, ale kedy by to mal urobiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
