Amazónia sa blíži k bodu zlomu, hrozí trvalá premena dažďového pralesa na savanu
Amazóniu postihlo štvrté veľké sucho za menej ako dve desaťročia.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Ak Amazónia prekročí bod zlomu, degradácia lesa na savanu potrvá 30 až 50 rokov a do atmosféry sa uvoľní viac ako 250 miliárd ton CO2, čo skomplikuje klimatické ciele stanovené Parížskou klimatickou dohodou, vraví brazílsky vedec Carlos Nobre.
- Prekročenie bodu zlomu a postupná premena pralesa na savanu by znamenala veľkú stratu biodiverzity. „To by zvýšilo riziko epidémií a pandémií“, tvrdí Nobre.
- Amazonský prales viaže v stromoch a pôde okolo 123 gigaton uhlíka. „Je v našom záujme túto sumu udržať alebo najlepšie zvýšiť,“ vysvetľuje vedec Martin Lukáč. V opačnom prípade sa uhlík z pralesa presunie do atmosféry, čo bude znamenať rýchlejšie otepľovanie planéty. „V súčasnosti z amazonského pralesa každý rok odtečie možno až miliarda ton uhlíka.“
Pri minulých výpravách do Amazónie videl ekológ Tomáš Derka na vlastné oči, ako v nej rieky takmer prestali tiecť a zmenili sa na oddelené bazény hlbočín so stojatou vodou. No nebolo to nič zvláštne, keďže taký jav je pre obdobie sucha typický. „Ale tohtoročné sucho je podľa správ, ktoré som zachytil, výnimočné,“ dodal vedec z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
V tomto období už malo v Amazónii nastupovať obdobie dažďov, no podľa vedca Carlosa Nobreho z univerzity v Sao Paolo bude suché obdobie pretrvávať až do roku 2024.
Nobre pre Denník N povedal, že v južnej časti Amazónie, ktorá siaha od Atlantiku až do Bolívie a zaberá plochu dva milióny kilometrov štvorcových, sa „obdobie sucha predĺžilo od roku 1979 o 4 až 5 týždňov“. Zároveň je tam o 2 až 3 stupne Celzia teplejšie a o 20 až 30 percent suchšie.
Nobre získal doktorát z meteorológie na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) a po celý profesionálny život sa zaoberá výskumom Amazónie. Vedec je členom americkej, brazílskej aj svetovej akadémie vied. V minulosti viedol projekt, ktorý podľa úvodníka z Nature „priniesol revolúciu do chápania amazonského dažďového pralesa a jeho úlohy v systéme Zeme“.
Body zlomu a premena na savanu
Amazónia sa rozprestiera na ploche takmer sedem miliónov kilometrov štvorcových (takmer 140-krát rozloha Slovenska), z nich väčšinu tvorí dažďový prales. Takmer 60 percent z neho sa nachádza v Brazílii, zvyšok sa rozprestiera v ďalších ôsmich juhoamerických štátoch.
Odhaduje sa, že v pralese rastie okolo 400 miliárd stromov a žije asi desatina zo všetkých známych rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi. Územím preteká pätina celosvetových zásob sladkej vody.
Hoci ide o vzácny ekosystém, ľudia pokračujú v jeho drancovaní
