Ako po voľbách žiť kultúru v malom meste (manuál pre Nebratislavákov)
Dostávame sa do hlbokého disentu, kde nás nespasia žiadne tisíce lajkov z nejakej super akcie v Bratislave.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Autor pôsobí v regionálnej kultúre
Ako žiť – to je asi jedna z najpálčivejších otázok pre každého človeka, ktorý miluje kultúru, slobodu, radosť z bezvýznamných vecí a stretnutí, po tom, čo sa udialo v parlamentných voľbách.
Iná odpoveď sa núka pre niekoho, kto žije vo veľkom meste (povedzme dokonca v Bratislave), a v niečom radikálne iná odpoveď sa vynára človeku z menšieho mesta.
Jedným z dôvodov je napríklad veľkosť spriaznenej komunity. Vo veľkých mestách sú silné, robustné komunity, tam ešte nedolieha silný pocit osamotenosti a prehlbujúcej sa menšiny, ktorý je už oveľa dlhšie prítomný v menších mestách, po 30. septembri už aj deklaratívne.
Osamelosť malého mesta
Tu v malom meste vnímame už dlho, ako sme čoraz viac sami, v mori „chcimírov“, absurdity a tuposti. My svojich Huliakov máme už dlho. Už dlho vidíme, ako sa znižuje počet tých, ktorí videli realitu tak ako my, ktorí milovali a ctili si slobodu, vkus, kultúru, knihy, hudbu… Teraz po nich zostal len permanentný hnev, pocit vendety a TKM (poľské teraz, kurwa, my). Teraz sú to konečne oni, ktorí majú „navrch“, vedomí si svojej sily a pocitu majority. V tomto svete teraz žijeme my, tí, ktorí si mysleli, že svet patrí nám.
