Prvý raz pozorovali menopauzu pri šimpanziciach. Prečo existujú babičky, ak sa nemôžu reprodukovať?
Menopauza je v živočíšnej ríši vzácnosť. Ako si vysvetliť záhadu, že ženy, prípadne samice niektorých iných živočíšnych druhov, žijú aj po konci reprodukčného obdobia?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Z evolučného hľadiska je menopauza záhadou. Ak prirodzený výber uprednostňuje gény, ktoré produkujú viac potomkov, prečo ženy nie sú plodné po celý svoj život? Aký evolučný význam má, ak žena žije aj viac ako 40 percent svojho života bez toho, aby mohla mať ďalšie deti?
Keďže v evolúcii ide o prežitie a rozmnoženie, dlhý život po menopauze je v živočíšnej ríši „veľká vzácnosť“, povedal ekológ Martin Hromada.
„Z evolučného hľadiska nie je nevyhnutné udržiavať organizmus pri živote po tom, ak nie je schopný reprodukcie,“ dodal vedec z katedry ekológie na Prešovskej univerzite v Prešove.
Podľa Hromadu sa menopauza v ostatných desaťročiach pozorovala len pri niektorých druhoch veľrýb a diskutuje sa, či sa vyskytuje aj pri sloniciach. „Podľa niektorých vedcov je vhodným adeptom slon indický, pri ktorom sa s vyšším vekom badá spomaľovanie reprodukcie,“ povedal ekológ a dodal: „Toto spomaľovanie je aj pri iných druhoch slonov, ale indické slony možno žijú aj po tom, ako sa už nereprodukujú.“
Zamotali celý príbeh
Článok, ktorý vyšiel pred pár týždňami v časopise Science, rozširuje živočíšne druhy s menopauzou o šimpanzy.
Predtým sa dlho myslelo, že tieto primáty umierajú tesne po poslednom pôrode, no vedci v novej štúdii zistili, že viaceré samice šimpanzov z národného parku Kibale v Ugande žijú aj 20 % svojho života po konci reprodukčného obdobia.
Rekordérom je samica Garbo, ktorá
