Polícia v belgických Antverpách našla 3. júna 1992 v rieke Schijn telo mŕtvej ženy. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že zomrela násilnou smrťou, no jej identita zostávala dlhé roky záhadou.
Nevedeli zistiť, kto to je. Belgická polícia ju označovala len ako „ženu s tetovaním kvetu“.
Teraz, 31 rokov po objavení tela, má žena s tetovaním kvetu svoje meno. Volala sa Rita Robertsová, v čase smrti mala 31 rokov a pochádzala z waleského Cardiffu.
Do Antverp pricestovala vo februári 1992 a svojej rodine sa naposledy ozvala pohľadnicou v máji toho istého roka. Potom o nej desaťročia nikto nič nevedel.
Jej identitu sa podarilo zistiť vďaka operácii Identify Me (Identifikuj ma), ktorú spustil Interpol v máji tohto roka. Ide o verejnú výzvu zistiť mená 22 žien, ktoré boli za posledných 40 rokov zavraždené v Belgicku, Holandsku a Nemecku.
Tamojšie úrady ich napriek značnému úsiliu nedokázali identifikovať a vyšetriť ich vraždy, z ktorých sa stali zamrznuté prípady.
„Ak nemáte meno, nemáte príbeh a ste len číslo. Číslo, ktoré nikomu nepatrí,“ vravela po spustení operácie pre BBC holandská forenzná detektívka Carina Van Leeuwenová, ktorá sa špecializuje na odložené prípady a identifikáciu mŕtvych ľudí.
Van Leeuwenová sa od roku 2005 snaží vyriešiť prípad, ktorý podnietil vznik operácie Identify Me. Ide o vraždu ženy, ktorú v roku 1999 našli v Amsterdame zastrelenú v kontajneri na priemyselný odpad, plávajúcom na rieke Gaasp.
Prípad z Belgicka je prvým, ktorý sa vďaka výzve Interpolu posunul. Rodina Rity Robertsovej po 31 rokoch konečne vie, čo sa s ňou stalo.
„Aj keď sa tieto správy ťažko spracovávali, sme neuveriteľne vďační, že sme zistili, čo sa Rite stalo,“ uviedla rodina v stanovisku na webe Interpolu.
Čierne oznámenia
Kľúčom k zisteniu identity zavraždenej ženy bolo jej tetovanie – čierny kvet so zelenými listami a nápisom „R’Nick“. Výkonný riaditeľ policajných služieb v Interpole Stephen Kavanagh uviedol, že člen Robertsovej rodiny si tetovanie všimol v článku BBC krátko po zverejnení výzvy.
„Uvedomil si, že jeho stratenej členke rodiny možno niekto ublížil,“ hovoril Kavanagh podľa BBC. Po rozpoznaní tetovania sa rodina stretla s vyšetrovateľmi v Belgicku a formálne Ritu identifikovali.
„Je to hrozný protiklad – na jednej strane sme hrdí, že sme dokázali takto spolupracovať s ostatnými krajinami a že sa nám podarilo identifikovať Ritu, ale tiež sme zdrvení, lebo jej rodina takto zistila, že prišla o milovanú osobu za brutálnych okolností,“ dodal Kavanagh.
Interpol pri operácii Identify Me vôbec po prvý raz zverejnil takzvané čierne oznámenia (v angličtine black notices). Obsahujú podrobnosti, ktoré majú za bežných okolností k dispozícii iba vyšetrovatelia a delia sa o ne so zahraničnými partnermi, aby získali informácie o neidentifikovaných telách a okolnostiach smrti.
Medzi informácie v čiernom oznámení môžu patriť biometrické údaje, fyzické opisy tela, oblečenie a šperky obete či ďalšie predmety nájdené na mieste činu. Interpol pri viacerých z 22 žien zverejnil aj rekonštrukcie ich tvárí.
Jedným z identifikačných znakov v čiernom oznámení bolo aj Ritino tetovanie.
Prelomový krok Interpolu priniesol rodine Rity Robertsovej aspoň čiastočné uzavretie jej záhadného zmiznutia z roku 1992.
„Tieto nové správy pre nás boli ťažké a šokujúce. Našu starostlivú, milujúcu a bezstarostnú sestru nám vzali krutým spôsobom. Neexistujú slová, ktoré by opísali, aký smútok sme v ten deň pocítili a pociťujeme dodnes,“ uviedla v stanovisku rodina.
„Rita bola úžasná osoba, ktorá zbožňovala cestovanie. Milovala svoju rodinu a najmä svoje netere a synovcov. Vždy túžila po vlastnej rodine. Mala schopnosť rozžiariť celú miestnosť, a kamkoľvek prišla, bola životom a dušou stretnutia,“ dodala rodina.
Médiá požiadala, aby ju v súvislosti s prípadom teraz nekontaktovali.
Dostali 1250 tipov
Belgická polícia teraz verí, že prípad sa pohne ďalej a verejnosť jej poskytne ďalšie indície, ktoré môžu viesť k vyšetreniu Robertsovej vraždy. Interpol zároveň dúfa, že objasnenie jej identity je len začiatok a že sa podarí zistiť mená aj ďalších 21 žien.
„Každá z týchto žien bola jedinečná a mala svoju rodinu, priateľov, partnerov a sny. A všetkým bolo ublížené za brutálnych okolností. Ako globálny orgán činný v trestnom konaní máme teraz príležitosť pokúsiť sa ich identifikovať (…) a uzavrieť to,“ povedal Stephen Kavanagh z Interpolu.
Od zverejnenia operácie Identify Me polícia v Holandsku, Belgicku a Nemecku dostala od verejnosti 1250 tipov. Niektoré z nich naďalej vyšetrujú. Interpol odhaduje, že väčšina zo žien mala v čase smrti 15 až 30 rokov.
Medzi neidentifikovanými ženami je napríklad prípad „ženy s náramkom„. Ide o ženu, ktorej telesné pozostatky našla polícia v roku 1995 v potoku pri holandskej obci Amstelveen. Boli v plastovom obale. Okrem výrazného náramku mala žena na ruke dve jazvy – jedna z nich bola dôsledkom očkovania.
Ďalším prípadom, ktorý Interpol zverejnil v rámci výzvy, je „žena v pánskom oblečení„. Ženu našli mŕtvu v roku 1988 v nemeckej prírodnej rezervácii Stadtforst Spandau na severozápade Berlína. Mala na sebe náramkové hodinky s číslami 22982 vyrytými na ich zadnej časti. Polícia predpokladá, že môže ísť o dátum svadby alebo iné významné výročie.
Operácia Identify Me zahŕňa dokopy sedem prípadov z Belgicka, šesť z Nemecka a deväť z Holandska.
Ako píše BBC, v Holandsku ide takmer v každom prípade nájdenia tela neznámej ženy o vraždu, zatiaľ čo neidentifikovaní muži zomierajú podľa polície za rôznych okolností.
V tejto časti Európy môžu ľudia vďaka otvoreným hraniciam veľmi ľahko prechádzať medzi krajinami.
Koordinátorka jednotky pre DNA v Interpole Susan Hitchinová tvrdí, že zvýšená globálna migrácia a obchodovanie s ľuďmi vedú k čoraz vyššiemu počtu nahlásených nezvestných osôb mimo hraníc ich krajiny, čo môže sťažiť identifikáciu tiel.
„Ženy sú neúmerne viac zasiahnuté rodovo podmieneným násilím vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia a obchodu s ľuďmi,“ povedala Hitchinová v máji pre BBC.
„Cieľom tejto operácie je vrátiť týmto ženám mená,“ povedala o operácii Identify Me.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matej Ondrišek






























