Svetový newsfilter: V Nemecku ho považovali za hlavného experta na Putina. Ukázalo sa, že ho platilo Rusko

Dobrý deň,

ruská vojna proti Ukrajine neprebieha len na bojisku, ale aj v informačnom priestore. Je pomerne dobre zdokumentované, že Kremeľ vedie intenzívnu dezinformačnú kampaň na sociálnych sieťach aj v médiách, ktoré samy seba označujú za alternatívne.

Skúsenosti s tým máme aj na Slovensku, kde ruské veľvyslanectvo platilo autorovi konšpiračných Hlavných správ Bohušovi Garbárovi. V Taliansku zase niektoré súkromné televízie dávali priestor propagandistom, podľa ktorých inváziu vyprovokoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Aktuálny škandál z Nemecka však ukazuje, že Rusko išlo ešte o krok ďalej. Zo zistení investigatívnych novinárov vyplýva, ako Moskva za státisíce eur manipulovala divákov prostredníctvom verejnoprávnej televízie a iných mienkotvorných denníkov.

Čo sa stalo: Skupina novinárov z celého sveta tento týždeň publikovala sériu textov, ktoré ukazujú, že Cyprus aj napriek sankciám kryl financie ruských oligarchov.

Zistenie, ktoré upútalo najväčšiu pozornosť a spustilo veľkú diskusiu o nemeckej mediálnej scéne, sa týka dokumentaristu a novinára Huberta Seipela. Ten v nemeckej verejnoprávnej televízii aj mnohých iných vystupoval ako expert na Rusko a často sa vyjadroval k vojne proti Ukrajine.

V Nemecku si vybudoval povesť hlavného experta na prezidenta Vladimira Putina, s ktorým sa stretol vyše stokrát. Natočil o ňom dokument a napísal dve knihy, ktorých hlavným posolstvom bolo, že Európa potrebuje bližšie vzťahy s Ruskom.

V čom je problém: Mnohí sa roky pýtali, ako bolo možné, že Seipel bol Putinovi taký blízky. Okrem iného s ním vo svojom filme išiel na poľovačku a hral biliard. Bezprostredne po anexii Krymu s ním urobil rozhovor, v ktorom mu nekládol prakticky žiadne kritické otázky.

Keď sa dokumentaristu pýtali, či za to od Ruska dostáva peniaze, kategoricky to odmietal. Tvrdil, že len opisoval realitu a snažil sa pochopiť Putinovo rozmýšľanie. Lenže tento týždeň sa ukázalo, že nehovoril celú pravdu.

Z dokumentov týkajúcich sa finančných machinácií na Cypre vyplýva, že mu oligarcha blízky Putinovi, ktorý je zároveň na sankčnom zozname Európskej únie, poslal 600-tisíc eur. Svojmu vydavateľovi ani médiám, pre ktoré sa z pozície popredného analytika vyjadroval, o tom nikdy nepovedal.

Po zverejnení investigatívneho textu Seipel priznal, že od oligarchu dostal peniaze. Tvrdí, že ich potreboval na dokončenie kníh o Putinovi a aj napriek státisícom z Ruska si „zachovával nestrannosť“.

Čo ďalej: Seipelov prípad v Nemecku vyvoláva obavy, že Rusko na presadzovanie svojich geopolitických záujmov naďalej využíva osvedčené metódy pripomínajúce spravodajské hry zo sovietskych čias.

Až doteraz bol najväčším symbolom toxického vzťahu s Ruskom bývalý kancelár Gerhard Schröder, ktorý lobuje za záujmy Kremľa a dlho pôsobil v dozornej rade štátnej ropnej spoločnosti.

Súčasná vláda na čele so sociálnymi demokratmi však napriek počiatočnej opatrnosti stojí jednoznačne na strane Ukrajiny. Pred zhruba mesiacom jej okrem iného prisľúbila nový balík vojenskej pomoci v hodnote viac než jednej miliardy eur.

Severná Amerika: Biden a Si rokovali hodiny

Si Ťin-pching po takmer siedmich rokoch pricestoval do Spojených štátov. V Kalifornii sa konal summit štátov Ázie a Tichomoria, počas ktorého sa čínsky prezident stretol s Joeom Bidenom.

O čo ide: Rada pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) je iniciatíva 21 štátov, ktoré obmýva Tichý oceán. Ide o krajiny východnej Ázie a severnej Ameriky, ale aj Austráliu, Mexiko, Peru a Čile.

Zaujímavosťou je, že na tomto fóre je aj Čína, aj Taiwan. A jeho súčasťou je aj Rusko.

Zástupcovia všetkých týchto krajín prišli do Kalifornie, no vzhľadom na to, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, ho zastupoval podpredseda vlády, nie prezident Vladimir Putin.

Prišiel aj Si: Väčšia pozornosť ako na ruskú delegáciu sa sústredila na čínskeho prezidenta. Si Ťin-pching a Joe Biden majú už dlhšie chladný vzťah a komunikujú minimálne. Súvisí to aj s tým, že Čína je spojencom Ruska aj po tom, čo Putin začal vojnu proti Ukrajine.

Prezidenti Číny a USA sa naposledy rozprávali pred rokom v Indonézii na summite G20. Už len to, že vecne debatovali, bolo v tom čase vnímané ako pozitívny signál.

Podobne je to aj teraz – ich stretnutie na okraj summitu dvoch desiatok štátov nevyvolalo veľké očakávania, no všetci si uvedomovali, že aj napriek tomu je dôležité. Napokon Biden po štvorhodinovom stretnutí hovoril o veľkom pokroku a rokovanie označil za jedno z najkonštruktívnejších a najproduktívnejších, aké mali.

O prelomovom stretnutí hovoril aj čínsky minister zahraničných vecí.

Si a Biden sa prechádzajú. Foto – TASR/AP

O čom hovorili: Keď naposledy Si prišiel do Spojených štátov v roku 2017, čakal ho Donald Trump, ktorý ho privítal aj vo svojej rezidencii na Floride. Odvtedy sa toho udialo veľa: rast čínskej ekonomiky sa spomalil, Peking tvrdo potlačil demonštrácie v Hongkongu, vypukla pandémia a výrazne sa vystupňovalo aj napätie vo vzťahu k Taiwanu.

O poslednej téme sa rozprával aj Si s Bidenom. Čínsky prezident podľa médií povedal tomu americkému, že najväčší problém v ich vzťahoch je práve Taiwan. Biden mu na to povedal, že mier a stabilita v prielive, ktorý oddeľuje ostrov od Číny, je veľmi dôležitá.

Nikto nečakal, že v tejto téme by USA a Čína mali rovnaký postoj, no pre svet je užitočné, že sa dohodli na obnovení komunikácie medzi armádami. Znižuje to pravdepodobnosť, že dôjde k incidentu, ktorý by prehĺbil napätie či dokonca vyvolal konflikt.

Okrem toho sa vytvorí aj spoločná skupina, ktorá bude bojovať proti drogám, s cieľom obmedziť výrobu škodlivého fentanylu, ktorý sa z Číny dováža do USA.

Už krátko po stretnutí sa však Čína hnevala. Spôsobil to Biden, ktorý na tlačovej konferencii po otázke médií potvrdil, že Si je podľa neho diktátor. Čína sa hneď ohradila a označila to za nezodpovedné.

Dôležitejšie však je to, že Si po stretnutí povedal, že chce pokračovať v zlepšovaní vzťahov s USA a netúži po konfrontácii.

Ázia: Izraelský zásah v najväčšej nemocnici v Gaze

Od začiatku izraelskej pozemnej ofenzívy v Pásme Gazy už prešli viac než dva týždne. Izraelským vojakom sa podarilo odrezať sever územia od juhu a obkľúčiť hlavné mesto, kde okrem iného vnikli do najväčšej nemocnice al-Šifa.

Čo sa deje: Izrael dlhodobo tvrdí, že Hamas využíva civilistov ako ľudské štíty a civilné objekty ako svoje základne. Jedno z veliteľstiev teroristického hnutia sa vraj nachádza aj pod al-Šifou. Tento týždeň to potvrdili aj Spojené štáty s odvolaním na svoje spravodajské informácie.

Satelitné snímky od konca minulého týždňa ukazovali, že k nemocnici sa blížili izraelské tanky. V noci z utorka na stredu Izrael po dňoch čakania ohlásil, že do nemocnice vstúpil a podniká v nej „lokalizované útoky“.

Izraelskí vojaci následne zverejnili videá, v ktorých ukazujú, čo v al-Šife našli. Napríklad nepriestrelné vesty, muníciu, granáty či automatické zbrane.

V čom je problém: Nemocnice podľa humanitárneho práva musia byť chránené, ale výnimkou je práve situácia, keď ju niektorá zo strán využíva na vojenské účely. Aj v takom prípade však druhá strana musí dbať na bezpečnosť civilistov a na nemocnicu útočiť len v nevyhnutnom rozsahu.

Z doteraz zverejnených dôkazov nie je jasné, či to Izrael robí aj v tomto prípade. Viacerí experti naznačujú, že by mal zverejniť viac dôkazov, ktoré by jasne preukázali opodstatnenosť svojho zásahu.

New York Times navyše analyzoval minulotýždňové útoky na al-Šifu a zistil, že izraelské vojsko zrejme cielilo aj na jej vrchné poschodia, kde sa nachádzala pôrodnica.

Čo bude ďalej: Medzinárodné spoločenstvo čoraz hlasnejšie vyzýva Izrael k prerušeniu bojov. Tento týždeň to urobil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Izrael nepriamo kritizoval aj kanadský líder Justin Trudeau.

Izraelčania však akékoľvek prímerie odmietajú a tvrdia, že hlavnou prekážkou ich mierového spolunažívania s Pásmom Gazy je Hamas, ktorý brutálne zaútočil 7. októbra.

Hamas naďalej ostreľuje Izrael, na ktorý za posledný mesiac vypálil tisíce rakiet. V Pásme Gazy medzitým prepukla humanitárna katastrofa obrovských rozmerov, ktorú ešte zhoršili silné dažde z posledných dní.

Čítajte viac: Izrael už obsadil vládne budovy Hamasu. Operácia však má tri hlavné problémy, píše izraelský denník

Afrika: Kenský sviatok sadenia stromov

V Keni vyčlenili jeden deň na to, aby splnili vládny cieľ zasadiť milióny stromov. Vláda ho považuje za jeden zo spôsobov, ako bojovať proti klimatickej zmene a zároveň na ňu upozorniť.

O čo ide: Na konci minulého roka prezident William Ruto oficiálne spustil program, v rámci ktorého chcú v Keni do roku 2032 zasadiť 15 miliárd stromov.

Vláda chce, aby sa do programu iniciatívne zapojili obyvatelia krajiny a nečakali len na to, že stromy bude vysádzať štát. Ruto chce, aby Keňa takto pomohla v boji proti klimatickej zmene, ktorá má v Afrike obrovské dôsledky.

Je to naozaj ambiciózny cieľ – na to, aby ho dosiahli, musia v Keni vysadiť 1,5 miliardy stromov ročne. Aj preto vláda v pondelok zorganizovala veľké celoštátne sadenie.

Čo urobili: 13. november bol v Keni oficiálne dňom pracovného pokoja. Ľudia nemuseli ísť do práce, aby mohli sadiť stromy. Za jeden deň ich chceli zasadiť sto miliónov.

Ministerstvo životného prostredia argumentovalo, že voľný deň umožní všetkým ľuďom, aby si iniciatívu osvojili a pomohli naplniť vládny cieľ. Štát im dal zadarmo sadenice, ktoré mohli zasadiť na vybraných verejných priestoroch.

Vyzýval ich však aj k tomu, aby zobrali veci do vlastných rúk, kúpili si ďalšie a zasadili ich na svojich pozemkoch.

Štát vyvinul aj aplikáciu, do ktorej sa ľudia môžu prihlásiť a zaznamenať, že zasadili strom. Zároveň si v nej môžu nájsť vymedzené miesta, kde by to mali urobiť.

Čo bude ďalej: Vláda chce, aby sa do konca roka vysadilo 500 miliónov stromov. Niektorí aktivisti ju za iniciatívu chvália, iní upozorňujú aj na to, že štát by mal tvrdšie pristupovať k legálnej aj ilegálnej ťažbe dreva v lesoch.

Nikto však nespochybňuje, že problém, na ktorý chce takto vláda upozorniť, je veľký. Dokazujú to aj záplavy na severe Kene, pre ktoré dokonca v tejto oblasti v rámci pondelkového voľna stromy nevysádzali.

Silné záplavy zasiahli aj susedné Somálsko, kde nezvyčajne silno prší. OSN už povedala, že ide o povodne, aké sa dejú raz za sto rokov, a na pomoc krajine uvoľnila približne 25 miliónov eur.

Somálsko sa pritom ešte ani nestihlo vyrovnať s dôsledkami mimoriadne silného sucha. Aj to potvrdzuje, že táto východoafrická krajina patrí medzi štáty, ktoré sú veľmi ohrozené klimatickou krízou.

Latinská Amerika: Rekordné teplo v Brazílii

Kým Somálsko a sčasti aj Keňu trápia záplavy, v Brazílii zažívajú extrémne teplo. Výstrahy sa dotkli vyše troch tisícok obcí po celej krajine.

O čo ide: Na začiatok si pripomeňme, že v Brazílii, ktorá leží na južnej pologuli, sa čoskoro začne leto. Teplo teda v tomto období nie je nič výnimočné.

Nezvyčajné však je, aby v novembri boli až také vysoké teploty, aké namerali v niektorých oblastiach. Rio de Janeiro zaznamenalo novembrový rekord 42,5 stupňa Celzia.

Do úvahy treba brať aj vysokú vlhkosť, ktorá spôsobila, že pocitovo bolo v druhom najväčšom meste Brazílie až 58,5 stupňa.

Výstrahy pre Brazíliu: Meteorológovia v krajine vydali výstrahy pre väčšinu územia. Hrozí, že teplota bude niekoľko dní viac ako 5 stupňov nad dlhodobým priemerom pre toto obdobie roka.

Na vysoké teploty v Brazílii má vplyv aj meteorologický jav, ktorý je známy ako El Niño. Zjednodušene ide o nadpriemerné oteplenie vody v Tichom oceáne v oblasti pri južnej Amerike.

Nadpriemerné teploty (o 1 až 1,6 stupňa) brazílski meteorológovia namerali každý mesiac od júla až do októbra. Boli to najvyššie teploty, odkedy ich v krajine začali merať.

Čo bude ďalej: Všetko teda naznačuje, že Brazíliu čaká veľmi horúce leto. Nebude to záťaž len pre obyvateľov krajiny, ale aj pre jej energetickú sieť.

Už v posledných dňoch bolo pri vysokých teplotách vidieť, ako výrazne stúpla aj spotreba elektriny. Ľudia totiž vo veľkom začali zapínať ventilátory alebo klimatizácie. V pondelok bola spotreba najvyššia v histórii.

Aj v tomto prípade platí, že bude ešte horšie. Vedci predpokladajú, že horúčavy budú do roku 2050 zabíjať výrazne viac ľudí, ako to bolo v minulosti.

Meno týždňa: David Cameron

Britský premiér Rishi Sunak tento týždeň prekvapil nielen politických komentátorov a politikov, ale aj členov svojej strany. O tom, že by mohol obmeniť členov svojej vlády, sa hovorilo dlhšie, no nikto nečakal, že sa do politiky vráti expremiér David Cameron.

Bývalý líder konzervatívcov z nej odišiel po tom, čo krajinu doviedol k rozhodnutiu o odchode z Európskej únie. Cameron inicioval referendum o brexite, potom viedol kampaň za zotrvanie v EÚ, a keď neuspel, rozhodol sa venovať čas písaniu svojich pamätí.

Teraz je späť ako minister zahraničných vecí. Podľa britských komentátorov tým Sunak zrejme chce získať viac priestoru na to, aby sa venoval domácej politike.

Viac čítajte tu: Prekvapivý Cameronov návrat. Prečo sa do vlády vracia muž, ktorý Britániu vyviedol z Únie

Foto týždňa

Anketu Vták storočia na Novom Zélande vyhral vták pūteketeke, v slovenčine potápka chocholatá. Vo voľnej prírode už žije menej ako tritisíc jedincov. Potápka porazila aj kiviho, ktorý sa najčastejšie spája s týmto ostrovným štátom.

Veľký podiel na tom má britsko-americký komik John Oliver, ktorý vo svojej relácii spustil kampaň na podporu potápky. Dokonca zaplatil aj bilbordy, ktoré vyzývali ľudí, aby mu dali hlas. Pūteketeke napokon získal vyše 290-tisíc hlasov z celkového počtu 350-tisíc.