Partner ma najskôr podvádzal, teraz sa správa ako sociopat. Mám hodiť 12-ročný vzťah len tak do koša?

Pred vyše desiatimi rokmi som si našla partnera. O dva roky neskôr sme mali nehodu na motorke, z ktorej mi ostali trvalé následky (mala som zlomenú chrbticu). Do nehody som mala skvelú prácu a veľmi aktívny život, po nehode som ostala na invalidnom dôchodku, keďže mám zdravotné obmedzenia. Ale nie som na vozíku, v podstate som na tom fajn, len nemôžem plnohodnotne pracovať, živí ma príležitostná práca a brigády.

Keď som pred niekoľkými rokmi neplánovane otehotnela, partner trval na interrupcii (teraz som rada, že som súhlasila). Následne som zistila, že popri našom vzťahu si našiel milenku, ktorej tvrdil, že sa so mnou rozišiel a ja to neviem prijať. Mne prisahal, že s nikým nič nemá. Priznal sa, až keď som na neho vytiahla dôkazy. Tváril sa, že to veľmi ľutuje, a prehovoril ma na pokračovanie vzťahu.

Začali sme spolu žiť. No a posledný rok je to celé jedna katastrofa. Začal sa správať ako sociopat. Odmieta kamkoľvek chodiť (predtým sme chodili na výlety, dovolenky, víkendové pobyty), netrávime spolu čas, spávame každý v inej izbe, nerozprávame sa, lebo každý pokus o debatu sa skončí hádkou.

Keď spomeniem rozchod, mykne plecom, že ak je to moje rozhodnutie, nebude ma prehovárať. Z celej tejto situácie vždy viní mňa, lebo som prestala mať záujem o sex. Priznávam, prestala som mať záujem, ale z dôvodu, že odmietal so mnou ísť aj na obyčajnú prechádzku. Jeho život je spanie doobeda a potom sedenie na sedačke s telefónom v ruke. Čokoľvek iné ho otravuje. Je to ako začarovaný kruh. Debaty na tému vzťahu utne rovno po prvej mojej vete. V domácnosti fungujem iba ja, odmieta sa zaoberať aj vecami, s ktorými si ja poradiť neviem – pokazené spotrebiče a pod.

Už keď to píšem, uvedomujem si, že je to zrejme zbytočné, ale chcem mať sama pred sebou čisté svedomie, že som 12-ročný vzťah nehodila len tak do koša. Potrebujem možno odborný a nestranný pohlaď a radu, či je (aj keď tuším, že nie je, keďže snahu mám len ja) šanca s tým niečo urobiť. 

Petra, 34

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milá Petra,

Váš vzťah si prešiel mnohými zaťažkávacími skúškami – nehoda, trvalé telesné obmedzenie, interrupcia, nevera. Tam, kde iné páry po dvoch rokoch ešte len pomaly vytriezvievajú zo zamilovanosti a postupne si budujú spoločný život, vy ste radikálne zmenili aktívny život na život s obmedzeniami a so zdravotnými ťažkosťami. Môžem si len predstavovať, aké následky to všetko na vzťah malo. Cíti sa Váš partner zodpovedný za nehodu alebo za Vaše poškodené zdravie? Stali ste sa od neho finančne a existenčne závislá? Čo všetko to medzi vami emocionálne zmenilo?

Spomenuli ste neveru, ale nie to, čo ste sa pri nej o sebe naučili, a ani to, ako poznačila vzťah. Rovnako následky rozhodnutia o prerušení tehotenstva, ktoré inicioval partner. Rozdelenie spální, prestali ste spolu tráviť voľný čas, prestali ste spolu spávať. Toto všetko sú postupné zásadné zlomy a nie som si istá, nakoľko ste ich spracovali a nakoľko ste ich len „nechali za sebou“. Nakoľko ste z týchto kríz vyšli stmelení a nakoľko len zatrpknutí a sklamaní?

Váš partner pri téme rozchodu mykne plecom – neprehovára Vás. Pôsobí to, akoby mu neprekážal rozchod, len nechce byť on ten, kto sa rozíde. Vy chcete mať „čisté svedomie“, že nehodíte vzťah len tak do koša. Akoby sa medzi vami odohrával pozičný boj o to, z koho viny sa vzťah skončí.

Niekedy partneri ostávajú vo vzťahu skôr preto, že nemajú silu vziať na seba zodpovednosť za rozchod. Nemajú už chuť snažiť sa v prospech vzťahu, ale nemajú ani odvahu vzťah opustiť. Ostávajú zaseknutí medzi.

Netuším, či je to aj Váš prípad. Ale mohli by ste si skúsiť odpovedať na tieto otázky:

1. Je ešte niečo, čo tomuto mužovi a tomuto vzťahu dlžím? V čom by som sa ešte mohla snažiť dať mu svoje lepšie ja?
2. Mám sama pre seba jasné, kedy dosť je dosť? Mám hranicu, pri ktorej už viem, že zo vzťahu odídem?
3. Dokážem sa rozísť bez toho, aby som vzťah hádzala do koša? Povedať „ďakujem za všetko dobré, bol si pre mňa dôležitý, ale stačilo. Nie je to nikoho vina, len sa nám to spolu nepodarilo“?

Prajem Vám veľa síl na rozhodnutie, nech už bude akékoľvek.