Mária Benedikovičová
Jeden z hlavných aktérov vojny v polícii Peter Košč priblížil súdu, ako sa počas vládnutia Smeru schádzal s vtedajším špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Zišli sa aj v biliardovom klube či na terase Koščovho domu v Pezinku. Tam sa podľa jeho slov dohodlo, že Kováčik zasiahne do prípadu týkajúceho sa Mariana Kočnera.
Zo stanoviska Košča, ktoré na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici vo štvrtok čítala jeho advokátka Eva Mišíková, vyplýva, že za éry Smeru vedel o páchaní závažnej trestnej činnosti na najvyšších poschodiach polície a tajnej služby – konkrétne vtedajším funkcionárom NAKA Bernardom Slobodníkom a vysokopostaveným funkcionárom Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisom Beňom.
Takmer 30-stranové stanovisko Košča poodhalilo, ako za éry Smeru fungoval tento podnikateľ známy pod prezývkou Pán X. Roky bol považovaný za šedú eminenciu SIS.
Košč je už dlhšie na úteku, na súde sa ani raz neobjavil a aktuálne ho stíhajú aj v kauze Rozuzlenie. Podozrievajú ho, že bol hlavou zločineckej skupiny, ktorá mala za úlohu diskreditovať vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.
Vyjadrenie Košča k druhej korupčnej kauze Kováčika zaznelo na súde prvýkrát krátko pred vynesením prvostupňového rozsudku počas záverečnej reči advokátky Mišíkovej.
Prokurátor o korupcii Košča a Kováčika nepochybuje
Košča súdia pre podozrenie, že niekdajšieho špeciálneho prokurátora počas vládnutia Smeru v roku 2016 podplatil 50-tisícmi eur za to, aby pomohol ututlať dva vyšetrované prípady, na ktorých Koščovi záležalo.
Prvý sa podľa obžaloby týkal priamo jeho, vyšetrovali ho v súvislosti s podozreniami z pozemkových podvodov. V druhom prípade podľa obžaloby potreboval zbaviť podozrení zo spolupráce s mafiou svojho kamaráta z polície Jozefa Reháka, ktorý kedysi šéfoval policajným odposluchom.
Košč aj Kováčik korupciu odmietajú. Prokurátor Michal Šúrek zo špeciálnej prokuratúry je presvedčený, že sa jej dopustili. Dôkazná situácia sa podľa neho na súde ešte posilnila. Kováčikovi za prijatie úplatku navrhuje súhrnný trest minimálne 14 rokov a peňažný trest 200-tisíc eur. Pre Košča žiada dva a pol roka nepodmienečne.
Sudca Michal Truban by mohol oznámiť rozhodnutie 24. januára, na kedy je naplánovaná už iba záverečná reč Kováčika. Kauza sa ešte nemusí uzavrieť, keďže bude možné podať odvolanie na Najvyšší súd.
Košč opísal, ako sa pohyboval medzi kriminálnikmi v službách štátu
Zo stanoviska Košča vyplynulo, že seba ani Kováčika nepovažuje za zločincov. Za kriminálnikov označil kľúčových svedkov, ktorí proti nim svedčia – Slobodníka, niekdajšieho funkcionára SIS Borisa Beňu a podnikateľa Petra Petrova. „Ide o kriminálnikov, ktorí vo svojich výpovediach účelovo klamú,“ prečítala z Koščovho stanoviska jeho obhajkyňa Mišíková.
Košč v súvislosti s touto trojicou súdu priznal, že za éry Smeru mal poznatky o ich trestnej činnosti. V tom čase sa už poznal s Kováčikom, ktorý mal ako špeciálny prokurátor zo zákona stíhať závažné zločiny. Nič také sa nedialo, stíhaní neboli. Zmenilo sa to po voľbách v roku 2020 a nástupe vlády Igora Matoviča.
Trojica začala spolupracovať s políciou, priznáva sa k trestnej činnosti a aj vďaka nim sa odkrývali korupčné kauzy.
Ako je možné, že Košč vedel o ich zločinoch, mal možnosť dostať sa ku Kováčikovi, ktorý ich mohol dať vyšetrovať, a nič sa nedialo?
V Koščovom stanovisku neodznelo, či to bolo vďaka systému „našich ľudí“.
Práve Slobodník, ale aj jeden z najznámejších spolupracujúcich obvinených Ľudovít Makó v minulosti vypovedali, že tento systém umožnila vytvoriť vládnuca strana Roberta Fica a zabezpečoval beztrestnosť vďaka tomu, že vo vplyvných štátnych funkciách boli lojálni nominanti, čo si vzájomne kryli chrbát pri páchaní trestnej činnosti. Jeho súčasťou podľa nich bol aj Kováčik.
Kováčik aj na základe Makóovho svedectva už sedí vo väzení. Za úplatok 50-tisíc eur od mafie dostal vlani osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur.
Z Koščovho stanoviska, ktoré na súde čítala Eva Mišíková
O trestnej činnosti Bernarda Slobodníka a Petra Petrova
- Košč sa počas vládnutia Smeru stretával so Slobodníkom, z jeho tvrdení vyplynulo, že boli kamaráti. Slobodník sa priatelil aj so špeciálnym prokurátorom Kováčikom,
- keď sa Košč dozvedel, že kontroverzný podnikateľ Petrov so svojou partiou je podozrivý zo závažnej trestnej činnosti týkajúcej sa DPH, podklady podľa svojich slov v roku 2017 odovzdal Slobodníkovi, ktorý vtedy viedol finančnú políciu NAKA;
- „Bernardovi Slobodníkovi povedal, že pozná v tejto skupine človeka, ktorý to všetko zadokumentuje,“ hovorila na súde Mišíková s tým, že Košč mu ešte ponúkol, že dotyčný môže vypovedať ako svedok o Petrovovi a jeho skupine;
- Košč tvrdí, že po zhruba roku prišiel na to, že Slobodník tieto machinácie kryje. „Oči sa mu otvorili na oslave narodenín na chate v Leviciach, kde videl Petra Petrova po pravici Slobodníka,“ vravela Mišíková.
Peter Petrov na súde. Foto N - „Vtedy Slobodník zobral Košča bokom a povedal mu, že sa s Petrovom pozná dlhšiu dobu, že mu záleží na tom, aby sa proti nemu nič nerobilo,“ pokračovala Mišíková o tom, čo sa dialo na chate. „Následne mu Slobodník povedal, že Petrov mu pomáha s dcérou a dáva mu finančné benefity, zároveň sa mu posťažoval, že Petrova ,vypaľuje‘ Ľudovít Makó, ale že Petrov má na jeho pokyn (Slobodníka – pozn. red.) Makóa nahratého zvukom aj obrazom, a to pre prípad, ak by Makó začal hrať proti nemu,“ dodávala Koščova obhajkyňa.
- z tohto tvrdenia Košča vyplýva, že vedel nielen o porušovaní zákona Petrova, ale aj Slobodníka. Ako policajný funkcionár mal byť stíhaný pre podozrenie z krytia zločinov. Aj spomínaný Makó mal v tom čase významnú štátnu funkciu, už tri roky ako nominant Smeru šéfoval daňovým kriminalistom na finančnej správe.
- Košč v stanovisku pre súd nijak nerozoberal, ako naložil s týmito závažnými poznatkami. No isté je, že vtedy neboli vplyvní funkcionári polície a finančnej správy Slobodník a Makó trestne stíhaní,
- Slobodník bol vo vedení NAKA do augusta 2019, Makó na čele Kriminálneho úradu finančnej správy skončil v júni 2020.
Boris Beňa. Foto N – Tomáš Benedikovič
O trestnej činnosti Borisa Beňu
- Košč spomenul zločiny bývalého funkcionára SIS Beňu v momente, keď objasňoval, prečo mu nerozprával, koho všetkého pozná. Podľa svojich slov sa s ním stretával, získaval od neho informácie, ale on mu nedôveroval a nijaké informácie neposkytoval práve preto, že o ňom vedel, že pácha trestnú činnosť.
- „Od roku 2018 vedel, že bol Boris Beňa zapletený do vydierania voči spoločnosti Bopal,“ uviedla o Koščovi Mišíková.
- Beňu za korupciu v kauze Bopal stíhali a odsúdili až po voľbách v roku 2020, keď už Smer nebol pri moci. Vo vedení SIS sa udržal Beňa až do roku 2020, kým neprepukol tento škandál.
Práve trojicu Slobodník, Beňa a Petrov označuje za klamárov nielen Košč, ale aj Kováčik. Tvrdia o nich, že si vymysleli údajný úplatok v knihe, aby pomohli sebe – vyhli sa väzbe a neskôr aj väzeniu za svoju závažnú trestnú činnosť. Prokuratúra odmieta, že by mali títo spolupracujúci obvinení neprimerané benefity.
Slobodník bol pri kľúčovej schôdzke, pre ktorú Kováčika s Koščom súdia. V lete 2016 sa stretli v nemocnici milosrdných bratov v centre Bratislavy. Zišli sa v tamojšej zasadačke Antona Šafárika, ktorý v tom období nastúpil za riaditeľa SIS. Po jednofarebnej vláde Smeru začínala vládnuť koalícia Smeru, SNS, Mosta-Híd a vtedy ešte Siete.
Na záver tejto schôdzky v nemocnici podľa svedectva Slobodníka zobral Kováčik úplatok 50-tisíc eur v špeciálne upravenej knihe s vyrezanými stranami. Peniaze podľa obžaloby boli od Košča za ututlanie spomínaných dvoch vyšetrovaných prípadov.
Kľúčová schôdzka v nemocnici
Kováčik aj Košč tvrdia, že si Slobodník úplatok vymyslel a špeciálne upravenú knihu si „vyfantazíroval“ vďaka sledovaniu seriálu o talianskej mafii Gomora. Kováčik tvrdí, že sa do nemocnice šiel iba zoznámiť s novým šéfom tajnej služby Šafárikom.
Košč svoju účasť na stretnutí vysvetľuje tak, že tam bol na žiadosť Slobodníka, ktorý sa podľa neho túžil stať námestníkom tajnej služby a od Košča chcel, aby ho pozitívne uviedol pred Šafárikom.
Vo svojom stanovisku pre súd Košč spomenul, že na schôdzke v nemocnici prvýkrát v živote stretol špeciálneho prokurátora Kováčika. Po krátkom čase sa Košč opäť stretol s Kováčikom.
Čo riešili v biliardovom klube?
Špeciálny prokurátor podľa Košča prišiel do biliardového klubu, ktorý prevádzkoval na Račianskej ulici v Bratislave. Klub podľa svojich slov využíval na stretnutia s ľuďmi z bezpečnostných zložiek štátu. Na inkriminovanom stretnutí bol aj Slobodník.
Košč odmieta, že by na tejto schôdzke spolu s vtedajším šéfom policajnej inšpekcie Milanom Lučanským dohodli postup, ako sa za pomoci Kováčika zametie pod koberec prípad týkajúci sa Jozefa Reháka, ako o tom svedčí Slobodník. Rehákova kauza bola jedným z dvoch prípadov, za ktorých „upratanie“ podľa Slobodníka podplatil Košč Kováčika.
Košč o stretnutí v biliardovom klube s Kováčikom, so Slobodníkom a s Lučanským (neskorším policajným prezidentom) hovorí, že ho inicioval Slobodník. „Dôvodom stretnutia boli mediálne útoky na Dušana Kováčika,“ povedala na súde Koščova obhajkyňa Mišíková s tým, že Slobodník vedel, že sa Košč pozná s Vladimírom Pčolinským. Práve cez neho sa mal do záležitosti zatiahnuť Daniel Lipšic, ktorý je od februára 2021 špeciálnym prokurátorom.
Dvakrát na terase u Košča
Potom sa podľa Košča udiali dve schôdzky na terase jeho domu, na ktorých boli Kováčik, Slobodník, Pčolinský a Lipšic. Prvé stretnutie malo byť koncom septembra 2016, Lipšic vtedy skončil v politike a začínal s advokáciou. Podľa Košča preberali, že ak sa mediálne pomôže Kováčikovi, on prerozdelí spisy týkajúce sa Kočnera iným prokurátorom.
„Lipšic chcel, aby vzal trestný spis vzťahujúci sa na Privatbanku, kde bol Lipšic stíhaný, vyšetrovateľom Barochovskému a Jombikovi, čo sa aj uskutočnilo,“ rozprávala sudcovi Mišíková, ktorá v minulosti pôsobila ako prokurátorka generálnej prokuratúry.
V prípade Privatbanky Lipšic čelil obvineniu pre podozrenie, že vyzradil bankové operácie Kočnera. Mená vyšetrovateľov Barochovského a Jombika sú už dlhšie verejne známe tým, že viac prípadov vyšetrovali v prospech Kočnera, ktorý je už vo väzení.
O pár týždňov bolo podľa Košča druhé stretnutie, opäť uňho na terase a v rovnakom zložení. Počas neho sa podľa Košča uzavrela dohoda.
„Kováčik ubezpečil, že sa situácia Kočnera zmení,“ vravela Mišíková s tým, že Lipšic mal zase sľúbiť, že médiá, „na ktoré má dosah, nebudú tak ostro útočiť“ na Kováčika. Podľa nej mal na mysli portál Aktuality a Denník N. Súdu dodala graf, ktorý má preukazovať, že v období november 2016 až január 2017 malo dôjsť k útlmu v týchto médiách.
„Faktom je, že Lipšic bol v tomto období najprv ako politik a potom ako advokát v kontakte s novinármi z Denníka N. Išlo o bežný kontakt novinárov s druhou stranou pri písaní textov, v ktorých Lipšic zohrával nejakú rolu. Denník N písal o Kováčikovej práci kriticky dlhodobo a už vo februári 2017 zverejnil následne široko citovaný text o tom, že Kováčik ako špeciálny prokurátor za osem rokov nepodal ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré osobne dozoroval,“ hovorí šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný na to, čo tvrdí Košč.
Kováčik na súde iba počúval tvrdenia Košča. Jeho vysvetlenie, či a prečo súhlasil, že z pozície špeciálneho prokurátora zasiahne do prípadu týkajúceho sa Kočnera, keď si od Lipšica údajne zabezpečil mediálnu „zhovievavosť“, nezaznelo.
S novinármi na súde nekomunikuje, justičná stráž ho predvádza na začiatku pojednávaní a hneď po ich konci ho s putami na rukách berú späť do väznice.
O Lipšicovi, ktorý Kováčika vystriedal na čele špeciálnej prokuratúry, premiér Robert Fico hovorieva, že Kováčika politicky zlikvidoval. Špeciálnu prokuratúru obaja obviňujú, že si korupčné prípady vymýšľali a inštruovali kajúcnikov, ako vypovedať.
O tom, ako si za éry Smeru mal Kováčik doma u Košča vybavovať „mediálnu imunitu“, pred dvoma rokmi písal týždenník Plus 7 dní. O Lipšicovi zverejnil, že má dve tváre, na jednej strane verejne kritizuje Kováčika, na druhej strane si potajme uňho „žehlil vlastné problémy“.
Lipšic stretnutia v Koščovom dome s Kováčikom vtedy potvrdil, povedal však, že sa tam bavili o prípadoch, ktoré ako advokát zastupoval. Ovplyvňovanie médií v prospech špeciálneho prokurátora Kováčika vtedy označil Lipšic za nezmysel.
K tvrdeniam Košča na súde Lipšic reagoval, že prípad Privatbanky nedozorovala špeciálna prokuratúra, ale Krajská prokuratúra v Bratislave a on bol obvinený až v druhej polovici októbra 2016. Podľa Košča prvá schôdzka na terase bola pravdepodobne už koncom septembra. Košč tvrdí, že určite po 9. septembri, keď už Lipšic nebol v politike.
„Z politiky som odišiel k 1. 10. 2016. (…) Takže asi tak k vierohodnosti obžalovaného,“ vraví Lipšic. Stretnutia sa podľa neho uskutočnili v roku 2018 alebo 2019.
Kováčik zasahoval do prípadov, za ktoré mal zobrať úplatok
Pokiaľ ide o dva prípady, pre ktoré Košč podľa obžaloby dal úplatok 50-tisíc eur, Kováčik ako špeciálny prokurátor do nich zasahoval.
Prípad týkajúci sa podozrení voči vtedajšiemu šéfovi policajných odposluchov Rehákovi, ktorý údajne vynášal informácie z polície mafiánskej skupine sýkorovcov, Kováčik v roku 2016 odňal svojmu podriadenému, prokurátorovi Petrovi Kyselovi. Neskôr sa kauza zastavila s tým, že sa nič trestné nestalo.
Po voľbách v roku 2020 prípad Reháka ožil, v lete ho zatiaľ neprávoplatne odsúdili na jedenásť rokov.
V prípade spojenom s pozemkami, ktorý sa týkal Košča, Kováčikova rola spočívala v tom, že rozhodol o jeho odsunutí na finančnú políciu NAKA. A tam už mal Košč podľa obžaloby dohodnutého svojho kamaráta, vtedajšieho šéfa Slobodníka, že dohliadne na zametenie prípadu pod koberec. Slobodník o tom na súde svedčil.
Kováčik tvrdí, že konal v súlade so svojimi zákonnými právomocami a nič nepomáhal tutlať.
Prokurátor o Kováčikovi: „Nejde o ojedinelé vybočenie z inak bezúhonného života.“
Prokurátor Michal Šúrek odmieta tvrdenia Košča a Kováčika, že proti nim existujú ako dôkazy iba klamstvá spolupracujúcich obvinených.
Kováčikovi navrhol Šúrek súhrnný trest minimálne 14 rokov. „Nestojí pred súdom prvýkrát a celkom evidentne nejde o ojedinelé vybočenie z inak bezúhonného života,“ vravel sudcovi Šúrek. „Je to človek, ktorý stál na čele orgánu, ktorý mal byť výkladnou skriňou boja proti organizovanému zločinu a práve proti korupcii.“
Od sudcu Michala Trubana teraz bude závisieť, či Kováčika s Koščom odsúdi, alebo ich spod obžaloby oslobodí.
Kováčika čaká súd aj v ďalšej kauze. Na začiatku decembra sa má začať hlavné pojednávanie v kauze Očistec, v ktorej ide o podozrenia zo zneužívania polície, prokuratúry a finančnej správy v prospech politických cieľov Smeru. Medzi obžalovanými sú aj poslanec Smeru, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, oligarcha blízky Smeru a Gašparov príbuzný Norbert Bödör, ale aj bývalý policajný funkcionár Slobodník.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
