Ocenenie Biela vrana získali infektológ Sabaka, osobnosť novembra ’89 Bútora a občianski aktivisti Bálint a Hrošovský

Biele vrany sú ocenenia pre výnimočných ľudí. Pre takých, ktorí nemusia byť slávni, dokonca ani úspešní. Za každou Bielou vranou je však príbeh, ktorý stojí za povšimnutie.

16. ročník Bielej vrany ocenil štyroch laureátov za ich občiansku odvahu a obhajobu verejného dobra.

„Žijú medzi nami ľudia, ktorí sa v čoraz väčšom počte stávajú predmetom sústredených útokov a nenávisti len pre ich postoje a hodnoty. Z histórie poznáme, aké je nebezpečné, keď necháme beztrestne v spoločnosti narastať nenávisť a urobíme z ľudí terče. Odtiaľ býva už len krôčik k reálnemu násiliu,“ hovorí spoluzakladateľka ocenenia Zuzana Wienk.

Tento ročník ocenenia sa chce postaviť práve za ľudí, ktorí sa stretávajú s nenávisťou, hejtami a zvýšiť spoločenskú podporu pre ľudí, ktorí bojujú za hodnoty demokracie v polarizovanej spoločnosti.

Ocenenie Biela vrana získali spoločne dvaja laureáti, občianski aktivisti Tomáš Bálint a Lukáš Hrošovský, ktorí sa venujú komunitným, verejnoprospešným misiám. „Obaja sa stali predmetom nepochopenia, nátlaku a obaja o svoje misie prišli. Preto sú ocenení spoločne,“ vysvetlili organizátori.

Ocenenie získal aj infektológ Peter Sabaka, ktorý počas pandémie covidu stál v prvej línii a bol tvárou mobilizačnej kampane k očkovaniu. Sabaka musel posledné roky bojovať nielen s antivaxermi, ale aj dezinformáciami zo strany politikov.

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Martin Bútora, sociológ, vysokoškolský pedagóg, diplomat a osobnosť novembra ’89.

Lekár v prvej línii, hejtovaný politikmi

Peter Sabaka získal ocenenie Biela vrana „ako poďakovanie za službu verejnosti v extrémne vysiľujúcom období, keď už popri vyčerpávajúcej lekárskej službe prevzal väčšie bremeno spoločenskej zodpovednosti a nevzdal sa ani napriek sústredeným útokom“, uviedli organizátori.

Infektológ sa odborne vyjadroval v médiách k vývoju covidovej pandémie a bol jednou z najvýraznejších tvárí štátnej očkovacej kampane, za čo čelil množstvu hejtu nielen na sociálnych sieťach, ale aj z vtedajšej opozície. Antivaxeri dokonca zorganizovali v lete 2021 pred jeho domom protest.

V roku 2021 získal Sabaka Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Za nepravdivé a nenávistné statusy a videá počas pandémie zažaloval predstaviteľov hnutia Republiky a následne aj celé hnutie.

Predseda hnutia Milan Uhrík napríklad označoval lekára „za úplatného“ a naznačoval, že jeho odporúčania k očkovaniu boli finančne a komerčne motivované. Milan Mazurek zasa lekára nepriamo prepojil so smrťou chlapca v Jarovniciach, ktorého nechceli vyšetriť, pretože jeho mama nebola zaočkovaná a nepodstúpila ani test.

Súdy dali lekárovi za pravdu a nariadili politikom, aby sa ospravedlnili a zaplatili mu odškodné. Republika sa proti rozsudkom odvolala.

„Moja odborná autorita a moje meno sú pri mojej práci veľmi dôležité,“ vysvetlil v rozhovore pre Denník N Sabaka, ktorý v súdnych sporoch s politikmi Republiky naďalej pokračuje.

Aktivisti, ktorých hejt a mocní pripravili o prácu

Ocenené Bielou vranou sú aj osobnosti regiónov. Tomáš Bálint bol pracovníkom Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote, kde ako kultúrny manažér priniesol do regiónu viaceré úspešné podujatia. Po tom, ako v rozhovore označil primátora Rimavskej Soboty za „večného prezliekača kabátov,“ ho z kultúrneho strediska prepustili.

Bálint svojím výrokom poukázal na to, že primátor Jozef Šimko má svoju politickú kariéru spojenú s KSČ, VPN, HZDS, ĽSNS a že momentálne je v hnutí Sme rodina. Po kritike primátora neprišiel len o prácu, ale aj o dotáciu na hudobný festival Fraj, ktorý v meste roky organizoval.

V tom čase chcel z Rimavskej Soboty definitívne odísť, dnes to už vidí inak. „Išlo mi hlavou, že všetko, čo som sa tu snažil roky vybudovať, nemalo zmysel. Keď však prvotná frustrácia pominula, uvedomil som si, že by som oslabil komunitu ľudí, ktorá sa snaží naše mesto posúvať vpred,“ hovorí Bálint v rozhovore pre Denník N.

Lukáš Hrošovský roky pracuje s mládežou a je riaditeľom občianskeho združenia SYTEV, ktoré sprostredkováva mládežnícke pobyty, a rozbehol aj klubovňu pre mladých. Jeho aktivity si všimlo aj ministerstvo školstva, ktoré ho ocenilo ako jedného z deviatich najlepších pracovníkov s mládežou na Slovensku. Len za rok 2022 zorganizoval 270 vzdelávacích aktivít pre 5 200 mladých ľudí.

„Po študentských voľbách v roku 2017, v ktorých mladí ľudia na Kysuciach volili ĽSNS najviac z celého Slovenska, som si povedal, že ja si cestujem po Erasmus+ mobilitách a žijem si zaujímavý život, ale miesto, z ktorého pochádzam, ide veľmi zlým smerom. Vtedy sme sa zmobilizovali a začali ako organizácia participovať na verejných veciach,“ vysvetlil Hrošovský v rozhovore pre Denník N.

Po tom, čo sa podieľal na organizácii protifašistických pochodov v Kysuckom Novom Meste a Čadci, mu mesiace chodili nenávistné listy a fotografie, z ktorých bolo vidieť, že niekto sleduje jeho súkromné aktivity. Listy, ktoré ho mali diskreditovať, dostali aj ľudia, s ktorými spolupracoval. Niekoľkokrát si našiel aj prepichnuté gumy na aute. Z Kysúc bol nútený odísť a dnes pracuje s mládežou v Trnave.

Osobnosť novembra ’89 a kritický hlas Slovenska

Bielu vranu za dlhodobý prínos získal sociológ, spisovateľ a diplomat Martin Bútora. Od roku 1966 prispieval do študentského časopisu Echo, neskôr bol istý čas vedúcim redaktorom. Noviny za socializmu prelamovali mnohé tabu, priniesli napríklad spomienku na výročie vzniku Československa. Neskôr sa Bútora stal redaktorom časopisu Kultúrny život.

Počas normalizácie pracoval napríklad ako terapeut v poradni pre alkoholikov. Po revolúcii sa podieľal na vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu, je autorom jazyka, ktorým lídri hovorili s ľuďmi na námestiach.

Pracoval aj ako poradca prezidenta Václava Havla, počas obdobia vlády Vladimíra Mečiara nastavoval zrkadlo kritickými správami o stave spoločnosti. V rokoch 1999 až 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA.

V roku 2004 neúspešne kandidoval za prezidenta, pracoval aj ako poradca prezidenta Andreja Kisku. „Roky je dôležitým hlasom vo verejných debatách a podporovateľom mnohých občianskych aktivít,“ opisujú jeho životný príbeh organizátori Bielej vrany.

„Krajina, ktorá by mala vo svojom verejnom živote viac Martinov Bútorov, by bola nepochybne krajinou, v ktorej by sa žilo šťastnejšie a spokojnejšie. Takých ľudí však, žiaľ, viac nemáme. Takých, ktorí za svoj život nikdy neuhnú a nesklonia sa pod žiadnymi tlakmi, a pritom nikdy nerozdeľujú,“ povedala členka Rady Bielej vrany Marta Šimečková.