Denník N

Odfotila príbeh domu na Dunajskej ulici: prežil arizácie, znárodnenie, reštitúcie aj developerov

Jana Šturdíková. Foto N - Vladimír Šimíček
Jana Šturdíková. Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď sa v roku 2019 musela fotografka Jana Šturdíková odsťahovať z bytu na Dunajskej ulici, bolo to pre ňu náročné. Dom v centre Bratislavy bol domovom jej rodiny viac než sedemdesiat rokov.

Najprv v ňom bývala jej babička, ku ktorej chodievala zo školy na obedy, vyrástol tam jej otec a napokon v ňom žila spolu so sestrou a neskôr sama.

„Milovala som to tam – a vedela som, že je len otázka času, kedy ten dom v podobe, ako som ho zažila, skrátka zmizne,“ vraví Šturdíková.

Ten čas už nastal. Príbeh prvorepublikového funkcionalistického domu z Dunajskej ulice však vďaka nej žije naďalej.

Pripravovaná kniha a aktuálna výstava odkrývajú fascinujúce detaily dobovej výstavby, ale aj zákutia života jednej stavby, ktorou sa premleli dejiny 20. storočia.

Nákres priečelia domu na Dunajskej ulici, ktorý navrhol Alexander Skutecký z knihy Jany Šturdíkovej.
Vstupná brána do domu. Foto – Jana Šturdíková
Až do záveru druhej dekády 21. storočia sa na vnútornej bráne oddeľujúcej vstupnú chodbu od schodiska zachovala pôvodná rozetová kľučka z mosadznej liatiny typu „Gropius“. Spoluautorom jej dizajnu bol v roku 1922 sám zakladajúci riaditeľ školy dizajnu a architektúry Bauhaus v nemeckom Weimare Walter Gropius v spolupráci s Adolfom Meyerom. Foto – Jana Šturdíková
Vstupná chodba, hnedý obklad je pôvodný, zelený olejový náter pribudol v 50. rokoch. Foto – Jana Šturdíková
Výťahové dvere na prízemí. Foto – Jana Šturdíková

Dá sa zobraziť životný pocit?

Začalo sa to veľmi nenápadne, keď Jana Šturdíková študovala fotografiu na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave. Prišiel čas záverečných prác a ona zháňala námet.

Vtedy už žila na Dunajskej a do bytu po babičke na treťom poschodí chodievala pešo po schodoch. Výťah vypovedal službu a nebolo nikoho, kto by ho dal opraviť, ale k tomu sa ešte dostaneme.

„Ako som každý deň stúpala do schodov, všimla som si, že na prvom poschodí sa zachoval pôvodný okrúhly vypínač z 30. rokov s nápisom licht, na druhom bol vymenený za typický štvorcový zo 70. rokov a na treťom bol biely z 90. rokov. Každý deň ma to pobavilo,“ vraví Jana Šturdíková.

Pôvodný okrúhly vypínač, ktorý sa v dome zachoval od roku 1936, keď bol postavený. Foto – Jana Šturdíková
Vypínač na 2. poschodí. Foto – Jana Šturdíková
Vypínač na 3. poschodí. Foto – Jana Šturdíková

Trojicu vypínačov odfotila, netušiac, kam až to povedie. „Keď to uvidel môj vtedajší pedagóg Tomáš Pospěch, začal ma nabádať, nech idem aj do bytov,“ hovorí Šturdíková.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Bratislava

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie