Svoje „nie“ nemusíte vysvetľovať. Psychologička radí, ako nebyť people-pleaserom

Píše psychologička Juli Fragová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Väčšina z nás rada pomáha ostatným. Výskum dokonca naznačuje, že „ústretovosť“, čo je osobnostná črta spojená s altruizmom a so spoluprácou, môže prinášať radosť, zvyšovať sebavedomie a posilniť sociálne väzby.

Niekedy však snaha vyhovieť ostatným má svoju cenu. Môže nám spôsobiť rozhorčenie, vyhorenie a pocit nedocenenia. Práve to sú varovné znaky chronického people-pleasingu, teda postavenia potrieb a prianí druhých pred svoje vlastné.

Chronický people-pleasing nie je uznávanou diagnózou ako depresia alebo úzkosť. Napriek tomu však môže uškodiť vášmu duševnému zdraviu. Ako terapeutka som videla, ako bol u niektorých mojich klientov práve people-pleasing spúšťačom duševnej nepohody.

Je to však niečo, čo sa dá zmeniť, najmä ak tomu viac porozumiete.

Znaky chronického people-pleasingu

• Prílišné ospravedlňovanie sa: Ospravedlňujete sa znovu a znovu aj za malé chyby či dokonca aj vtedy, keď ste neurobili nič zlé. Často ide o snahu vyhnúť sa tomu, aby sme niekoho rozrušili. Jeden z mojich bývalých klientov napríklad hovoril, že sa vždy ospravedlňoval svojmu nadriadenému, keď sa ho niečo pýtal, pretože „ho nechcel nahnevať“.
• Prijímanie zodpovednosti za pocity iných ľudí: Ako chronický people-pleaser sa často cítite zodpovedný za smútok, hnev či sklamanie niekoho iného a snažíte sa to napraviť, aj keď to zraňuje vás samých. Napríklad zrušíte víkendový výlet, na ktorý ste sa tešili, pretože váš blízky nechce, aby ste tam šli.
• Vyjadrovanie súhlasu, aj keď nesúhlasíte: Podporujete názory a preferencie inej osoby, aj keď s nimi nesúhlasíte. Pred rokmi som pracovala s klientkou, ktorá navonok súhlasila s politickými názormi svojho otca, hoci v skutočnosti ich nemohla vystáť.
• Hovorenie „áno“, aby ste sa vyhli konfliktu: Napríklad môžete povedať áno svojmu šéfovi, keď má neústupné požiadavky, alebo v domácnosti, keď si člen rodiny kupuje veci, ktoré si nemôžete dovoliť.
• Pocit, že na vašich potrebách nezáleží: Ste presvedčení (a často bez toho, aby ste si to uvedomovali), že na vašich pocitoch a potrebách nezáleží. Často v sebe tiež živíte falošné presvedčenia, že ich vyjadrenie bude pre ostatných príťažou alebo vás pre to niekto opustí.

Prečo sa z nás stávajú people-pleaseri

Chronický people-pleasing má viacero príčin. Úlohu môže zohrávať veľká túžba po spoločenskom uznaní a prijatí. Táto osobnostná črta, ktorej sa hovorí sociotropia, býva spojená aj s nízkym sebavedomím a citlivosťou na odmietnutie. Napríklad jedna štúdia na 321 účastníkoch našla prepojenie medzi sociotropiou a presvedčeniami ako „nie som hodný lásky“ alebo „je dôležité, aby ma ostatní mali radi a uznávali ma“. Takéto myšlienky môžu u niektorých dychtivejších people-pleaserov zvyšovať riziko depresie a úzkosti.

Potreba vyhovieť ostatným môže byť aj dôsledkom vzťahovej traumy. Ide o traumu, ktorá sa odohráva v blízkych vzťahoch, obzvlášť vo vzťahoch s rodičmi alebo s inými členmi rodiny, ktorí sa o vás starajú.

Raz som napríklad pracovala s klientom, ktorého jeho otec zahanbil zakaždým, keď vyjadril smútok. „Ak chceš plakať, dám ti na to skutočný dôvod,“ hovoril mu. V iných prípadoch jeho otec (ktorý bol ako dieťa tiež týraný) vravel: „Nemám náladu počúvať tvoje hlúpe fňukanie.“ Môj klient v dôsledku toho tvrdo pracoval, aby „bol dobrý“ tak, ako mu bolo povedané. „Ak vás ľudia majú radi, dajú vám pokoj,“ povedal mi raz.

Takéto správanie je typom reakcie na traumu, ktorej sa hovorí „fawning„. Ide o snahu vyhovieť ostatným, aby ste sa vyhli skutočnému či predpokladanému nebezpečenstvu. Je to snaha zostať v bezpečí, najmä keď sa objaví spúšťač traumy. Môže to byť bolestivá spomienka alebo interakcia s niekým, kto vám pripomína osobu, čo vám ublížila.

Ako si poradiť s people-pleasingom

Impulz vyhovieť druhým je často poháňaný strachom zo straty. Možno sa bojíte, že stratíte niekoho rešpekt, náklonnosť alebo starostlivosť. Alebo v horšom prípade prídete o vzťah úplne.

Svojich klientov často povzbudzujem, aby čelili svojmu strachu so zvedavosťou. Niekedy sa ich spýtam: „Čo by ste urobili, ak by ste sa nebáli?“

Môže to byť posilňujúci spôsob, ako naplniť svoje túžby. Identifikovanie vašich potrieb vám umožní splniť si vlastné ciele, čo je jeden krok k zmene.

Tu sú tri ďalšie stratégie, ako sa vyrovnať s people-pleasingom:

• Naučte sa súcitiť sami so sebou: People-pleaseri sú často zhovievaví k ostatným, ale voči sebe sú veľmi tvrdí. Súcit so samým sebou sa zameriava na identifikovanie činností, ktorými sa o seba môžete postarať. Začnite tým, že sa sami seba spýtate: „Čo je jedna vec, ktorá mi pomôže cítiť sa uvoľnenejšie?“ Môže to byť prechádzka alebo pohár čaju. Alebo to môže byť telefonát kamarátovi či trávenie času s milovaným domácim zvieraťom.
• Trénujte hovorenie slova „nie“: Svojich klientov povzbudzujem, aby si nacvičovali hovorenie nie, a to najmä v situáciách, keď sa cítia bezpečne. Môže ísť napríklad o situáciu, keď vás priateľ na poslednú chvíľu pozve na večeru alebo keď vás sused požiada o pomoc pri sťahovaní. Môžete odpovedať vetami: „Ďakujem za opýtanie, ale tentokrát prísť nemôžem“ alebo „Ďakujem za opýtanie, ale tentokrát vám nemôžem pomôcť.“ Pamätajte si, že svoju odpoveď nemusíte príliš vysvetľovať ani racionalizovať. Naučiť sa hovoriť nie si síce vyžaduje cvik, no pre mnohých mojich klientov je to posilňujúce či dokonca oslobodzujúce.
• Vyhľadajte podporu: Pokúste sa zistiť, kedy zvyknú vzplanúť vaše tendencie k people-pleasingu. Stáva sa to v situáciách, keď cítite blížiaci sa konflikt alebo keď sa niekomu naozaj chcete zapáčiť? Alebo sa to objaví, vždy keď komunikujete s členom rodiny so zložitou povahou alebo s mocnou osobou, ako je váš šéf? Len čo určíte pôvod vášho people-pleasingu, môžete vyhľadať podporu, ktorá vám pomôže pri jeho prekonávaní. Terapeut môže byť nápomocný.

Záchranným lanom môže byť oslovenie člena rodiny či priateľa, ktorému môžete dôverovať. Umožní vám to pochopiť, ako veľmi na vás ľuďom záleží a že na vašich potrebách a pocitoch záleží tiež.