Námestie (obetí) hraničiarov
Zmierite sa s tým, že bývate na Leninovej ulici, pretože sa vám nechce vymeniť si po jej premenovaní doklady?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Hodnoty Novembra ´89, hodnoty slobody a demokracie, narážajú občas na apatiu a pohodlie v snahe vyhnúť sa zopár byrokratickým procedúram.
Máme tu na Slovensku ešte niekoľko ulíc pomenovaných po vodcovi svetového proletariátu, možno prežijú aj tú Tisovu vo Varíne. Dišputa, kto bol väčší zločinec, je jalová, obaja. Údiv, že naďalej sú v tejto krajine ulice a námestia pomenované po symboloch oboch totalít 20. storočia, po fašizme a komunizme, by malo vystriedať poznanie motivácie odporu ich obyvateľov proti premenovaniu. Nie, väčšina z nich zrejme so zločincami nesympatizuje, iba sú leniví meniť si adresu vzhľadom na doklady.
Nedávno som sa zúčastnil na najväčšom slovenskom sídlisku, v bratislavskej Petržalke, sympatickej akcie. Občiansky aktivista, vedec Martin Bednárik, už päť rokov vytrvalo organizuje happening, na ktorý príde zopár desiatok ľudí. Zatiaľ sa iba symbolicky premenuje Námestie hraničiarov, medzi tieto dve slová na tabuliach na rohoch budov vložia nálepku so slovom „obetí“. Preto si aj Martin zakaždým prinesie skladací rebrík.
Ak hľadáte Námestie hraničiarov, tak tradičné uzavreté námestie, aké zrejme očakávate, nenájdete. Objavíte iba parčík s panelákmi naokolo a so štvorprúdovkou uprostred. Od roku 1989 opakované úsilia o jeho premenovanie neuspeli.
