Denník N

Servírovali dobrodruhom v roku 1951 mamuta? Pravdu o slávnej večeri odhalila DNA

Logo Klubu prieskumníkov nakreslil v roku 1913 George Wharton Edwards. Foto - Wikimedia/cc
Logo Klubu prieskumníkov nakreslil v roku 1913 George Wharton Edwards. Foto – Wikimedia/cc

V roku 1951 zasadli členovia Klubu prieskumníkov k slávnostnej večeri. Zatiaľ čo polievka z karety obrovskej by hostí neprekvapila ani pri menej výnimočnej príležitosti, hlavný chod sa navždy zapísal do histórie.

Klub prieskumníkov (Explorers Club) založili pred viac ako sto rokmi. Združuje výskumníkov a dobrodruhov, ktorí posúvajú hranice ľudských možností.

Je povestný podávaním exotických pokrmov. Táto tradícia pokračuje dodnes. Jeho členovia už mali možnosť ochutnať vyprážané tarantuly alebo kozie očné buľvy.

V roku 1951 údajne servírovali niečo, čo malo prekonať všetky doterajšie gurmánske špeciality. Traduje sa, že išlo o mamuta. Mäso malo pochádzať zo živočícha, ktorého našiel Bernard Rosecrans Hubbard, kňaz a geológ v jednej osobe (prezývaný „Ľadovcový kňaz“) a námornícky kapitán George Francis Kosco na Aljaške.

Mamut vo fľaštičke

Jeden z členov Klubu a kurátor Bruceovho múzea v štáte Connecticut Paul Griswold Howes sa nemohol výročnej večere zúčastniť. Keď sa dopočul, že sa na slávnostnej večeri bude servírovať mamut, požiadal členov Klubu, aby mu jeho kúsok netradičnej pochúťky odložili. Vedúci Klubu mu želanie splnil a kúsok večere vložil do fľaštičky izopropanolu. Howes ho vystavil v múzeu.

V roku 2001 vzácnu vzorku premiestnili do prírodovedeckého múzea pri Yalovej univerzite, kde ju o viac než desaťročie neskôr našiel mladý doktorand paleontológie Matt Davis. Na štítku fľaštičky stálo: „Toto je mäso Megatheria, ktoré podávali na večeri Klubu prieskumníkov v roku 1951.“

Mamut alebo prehistorický leňoch?

Paleontológa táto nezrovnalosť zaskočila. Médiá roky tvrdili, že v roku 1951 sa v Klube prieskumníkov servíroval mamut, ale štítok jasne tvrdil, že mäso pochádzalo z veľkého pozemného leňocha, ktorý vyhynul asi pred 10-tisíc rokmi.

Bežné metódy sekvenovania DNA by vedcom mali umožniť, aby zistili, čo mali členovia Klubu v roku 1951 na slávnostnej večeri na tanieri. Je tu však jeden problém, ktorý vec komplikuje. Vplyvom času sa DNA poškodzuje a rozpadá sa na malé kúsky. Hrozí aj to, že bude kontaminovaná.

Matt Davis a jeho kolegyňa Jessica Glassová preto použili laboratórium určené špeciálne na analýzu starobylej DNA (z ang. ancient DNA). Vedci v ňom pracujú v špeciálnych oblekoch, maskách na tvári a dodržiavajú prísne pravidlá.

Vzorka z výročnej večere v roku 1951 uložená v Peabody Museum of Natural History, Yale University, USA. Zdroj: doi:10.1371/journal.pone.0146825.g002
Vzorka z výročnej večere v roku 1951 uložená v Peabody Museum of Natural History, Yale University, USA. Foto – Jessica Glassová a jej tím (2016)

Prekvapivý výsledok zo sekvenátora

Keď prišli výsledky z laboratória a vedci porovnali sekvencie s databázou všetkých doposiaľ osekvenovaných druhov, čakalo ich veľké prekvapenie. Mäso z výročnej večere Klubu prieskumníkov nebolo podobné ani mamutovi, ani leňochovi. V štúdii publikovanej v časopise Plos One Glassová a Davis odhalili, že členovia Klubu mali na tanieri karetu obrovskú.

Ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie sa ponúka číra túžba vedenia Klubu po sláve a prestíži. Ale prečo sa namiesto o leňochovi zachovala správa o mamutovi, nevieme. Možno za to môže podplukovník Nichols, ktorý o tejto výnimočnej večeri napísal podrobnú správu do časopisu The Christian Science Monitor, kde vylíčil, že ľudia konzumovali mamuta. Jeho správy sa médiá chytili rovnako ako dnešný bulvár citlivých fotiek celebrít. Nesprávna informácia zatienila skutočné udalosti.

Priekopníci z Klubu prieskumníkov

Klub prieskumníkov nie je iba združením fanúšikov podivných pokrmov. Od svojho založenia v roku 1904 združuje výskumníkov a dobrodruhov, ktorí posúvajú hranice ľudských možností. Členovia klubu majú na svedomí množstvo z historických míľnikov.

Medzi ich úspechy patrí, že ako prví pristáli na Mesiaci (Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins), dosiahli severný (Robert Peary, Matthew Henson a Ootah) aj južný pól (Roald Amundsen) alebo vystúpili na Mount Everest (Sir Edmund Hillary a Tenzing Norgay).

Dostupné z DOI: 10.1371/journal.pone.0146825

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie