Manželka policajta Jarmila Koteková: Všetko sa začalo Pčolinským, chcú nás zastrašiť

Prečo sa k tomu, čo sa nedávno stalo v Jablonovom, vyjadrujete vy a nie váš manžel?

Pretože manžel je stále aktívny policajt a oni sa k tomu vyjadrovať nemôžu. Nemôžu sa vyjadrovať k žiadnym veciam. Tu na Slovensku sa môžu vyjadrovať iba politici a očierňovať, koho chcú, hovoriť to verejne a beztrestne.

Prečo sa vôbec vyjadrujete? Niektorí ľudia by si možno radšej povedali, že zostanú ticho, aby nemali žiadne problémy.

Mňa práveže akcia, ktorá sa udiala u nás v Jablonovom, naštartovala. Toto sa už veľmi dotklo aj nášho syna a urobím všetko pre to, aby mohol chodiť so vztýčenou hlavou. Nemá sa hanbiť za to, kto je jeho otec. Nehanbím sa za to ani ja, som pyšná na to, kto je môj manžel, a chcem, aby to tak cítil aj náš syn. Som ochotná podstúpiť všetko, čo bude potrebné, aby ľudia vedeli, aký čestný je môj manžel.

Čomu sa venujete? Čo ste povolaním?

Ekonómka. Pracujem pre viaceré občianske združenia.

Váš manžel pracuje na Úrade inšpekčnej služby ministerstva vnútra a nedávno ho teatrálne zastavili s majákmi v Jablonovom cestou do práce. Spolu s policajtmi tam bol aj bratislavský krajský prokurátor Juraj Chylo. Boli ste tiež v tom aute?

Nie, neboli sme spolu v aute. My sme sa v tom aute nevyvážali, manžel ho používal výlučne na pracovné účely.

Súhlas na používanie auta mu dal Pavol Ďurka, ktorý bol jeho nadriadený.

Neviem úplné podrobnosti o tom, ako to v práci majú, ale to auto mal pridelené, mohol ho používať. V piatok sa zjavne vymenilo vedenie na inšpekcii, pričom mal povolenie ísť domov tým autom, ale späť do práce sa na ňom už vrátiť nemohol. Manžel vždy odchádza do práce okolo pol siedmej, ja chodím so synom neskôr, okolo 6:45. Bývame v podstate na hlavnej ceste, takže len vyjdeme na cestu, je to rovná cesta. V strede dediny sa nachádza pošta, ani sa tam nestihnete rozbehnúť. Vyšla som na hlavnú okolo 6:45 a už z diaľky som videla, že tam bliká policajné auto, tak som si myslela, že ide o nejakú cestnú kontrolu alebo nehodu, pribrzdila som. Zbadala som, že vonku pred policajným autom stojí služobné auto manžela a on stojí vonku s ďalšími tromi pánmi. Neskôr som sa dozvedela, že jeden z nich bol prokurátor Chylo. Zastavila som a opýtala som sa manžela, čo sa deje. Povedal mi, že ho začínajú stíhať vo veci zneužitia veci. Rozčúlila som sa, začala som na nich kričať, aby sa hanbili a že za toto všetko, čo robia, skončia v pekle. Potom mi manžel hovoril, že pánovi Chylovi sa to zdalo veľmi zábavné. Vedľa mňa sedel náš štrnásťročný syn, bola som v takom šoku, že som tam nechala manžela samého riešiť tú situáciu a išla som odviezť syna do školy. Celú dobu som v aute bola ticho, syn bol ticho, vyložila som ho v škole a až spätne mi došlo, že som vyložila vlastné dieťa po tom, ako videlo, že jeho otca riešia policajti a že sa niečo deje, nechala som ho samého. V ten deň som mala výčitky, že som tam nechala manžela a ešte aj vlastné dieťa opustené. Sama sa s tým neviem zmieriť a vyrovnať, čo potom musí prežívať naše dieťa?

Zdalo sa vám to ponižujúce?

Skôr zastrašujúce. Každému z nás, kto sa trochu zaujíma o veci verejné, je jasné, o čo sa terajšia politická moc snaží. Chcú zastrašiť ľudí, používajú na to takýto štýl, že si tam na pomoc privolajú ešte prokurátora krajskej prokuratúry pána Chyla, ktorý je zhodou okolností ten človek, u ktorého už dva roky leží na stole obvinenie čurillovcov, kde súd už dávno rozhodol, že je to nedôvodné stíhanie. Súdy aj vyšetrovatelia majú nejaké lehoty, ale tuto pán Chylo tým, že sa zaoberá prácou v teréne, nemá čas sa vyrovnať s nedôvodným stíhaním čurillovcov.