Denník N

My deti zo stanice Tomanová

Je ťažké predstaviť si veľkolepejší nástup na scénu v úlohe ochrancu detských práv ako so silným podozrením na ich porušenie vo vlastnej rodine.

Autorka je knižná editorka

To, že si dcéra bývalej ministerky založí súkromný detský domov, nie je samo osebe nič odsúdeniahodné. Pozornosť však vzbudzuje všetko okolo.

Tento týždeň mimovládky združené v Koalícii pre deti Slovensko vyzvali komisárku pre deti Vieru Tomanovú, aby vysvetlila podozrenie, že detský domov jej dcéry Petronely porušuje zákon, lebo väčšina umiestnených detí je mladších ako šesť rokov. Podľa zákona majú byť takéto deti u takzvaného profesionálneho rodiča, ktorý je zamestnancom detského domova, pričom dieťa má doma. Dôvodom je známy fakt, že ak dojčaťu chýba blízky človek, vznikajú pri jeho vývine nenapraviteľné škody.

Odpoveď človeka, ktorého zvolil parlament do funkcie detského ombudsmana, by mala mať jednoznačnú podobu: Bez ohľadu na to, kto detský domov spravuje, prešetrím túto situáciu a zistím, či došlo k porušeniu zákona.

Viera Tomanová sa však vybrala inou cestou: „Striktne sa bude brániť tomu, aby ona alebo vznikajúci Úrad komisárky pre deti boli vťahovaní do tendenčných účelových hier.“ Je presvedčená, že o každom probléme je potrebné vecne diskutovať a „práve v záujme dieťaťa to musí byť mimo verejného publika.“

Jednoducho, sú aj takí rodičia, čo nemajú nutkavú potrebu chváliť sa úspechmi svojich detí. Petronela Tomanová nám však preukázala veľkú službu: predviedla, ako spojiť sociálne s užitočným.

Pozrime sa, ako sa dá na Slovensku vypracovať vlastnými silami. Na začiatku nemáte nič, len dom darovaný matkou, kde majú rodičia právo dožiť, a neziskovú organizáciu, založenú roku 2004. Už roku 2013 získate akreditáciu od ministerstva práce. Na to ste museli splniť podmienky, ktoré ukladá zákon: napríklad odbornú spôsobilosť, vlastnícke alebo užívacie právo k priestorom, kde budú vykonávané opatrenia, na ktoré žiadate akreditáciu, aj potvrdenie o zodpovedajúcich hygienických podmienkach v týchto priestoroch. Podľa výročnej správy za rok 2014 vám pri rekonštrukcii objektu spadol múr a museli ste zvaliť budovu, na účte máte 5015 eur, pričom sami sebe dlhujete požičaných 5300 eur. Zatiaľ ste nevykázali žiadnu činnosť, ale avizujete otvorenie detského domova od 1. 6. 2015.

V júni 2015 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny čaká len na vás, aby s niekým mohlo uzavrieť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na vykonávanie rozhodnutí súdu v detskom domove vo výške 58 500 eur. K tomu v novembri 2015 pribalíte dotáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, už len 14 634 eur. To všetko v kraji, ktorého domovácke kapacity nepraskali vo švíkoch ani v horších rokoch, a to všetko v čase, keď sa počet štátnych detí nielenže významne nezvyšuje, ale dokonca mierne klesol. Už vám chýbajú len deti. Isteže si ich nevyčarujete, o ich umiestnení rozhodol súd, ako správne poznamenala Petronela Tomanová, a to na základe odporúčania ústredia. Potom jedného dňa máte detí ako smetí, čo okrem iného znamená, že niekde inde sú prázdne bratislavské kapacity, ktoré vybudoval štát predtým.

Kto už by sa na takejto fantastickej ceste za úspechom, s komisárkou pre deti pod tou istou strechou, dal vyrušovať nejakým zákonom?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie