Denník N

Kamerun v tieni teroru

V Afrike píšu teroristi príbehy, o ktorých by ste radšej nikdy nepočuli.

Január som prežil v Kamerune. V krajine, ktorej sever terorizuje Boko Haram – islamistické hnutie z Nigérie, ktoré má za minulý rok na svedomí viac civilných obetí ako ISIL v Iraku a Sýrii. K nim sa aj oficiálne pripojilo a nazvalo sa Islamský štát v západnej Afrike. Od roku 2009 pri teroristických útokoch zabilo viac ako 20-tisíc ľudí a asi 2,5 milióna obyvateľov vyhnalo z ich domovov.

Nigérijský prezident Buhari po svojom zvolení do funkcie sľúbil, že jeho armáda v koalícii s vojskom Kamerunu, Čadu a Nigeru zlikviduje Boko Haram do konca roka 2015, ale ako sa dalo čakať, teror pokračuje. Boko Haram prehlasuje, že bojuje proti západnému vzdelaniu a za vytvorenie kalifátu, ale jeho útoky nemajú s náboženstvom veľa spoločného. Po zatlačení armádou teroristi zmenili taktiku a ozbrojené útoky spojené s brutálnymi popravami, so znásilňovaním, s rabovaním a únosmi vymenili za samovražedné atentáty v mešitách a na trhoch. Na tie využívajú väčšinou unesené deti.

Na kamerunskom území Boko Haram útočí tri roky a je zodpovedné za 1 200 mŕtvych. Na prvý pohľad okrem dvoch najsevernejších provincií útoky zvyšok Kamerunu zásadnejšie nepoznačili. No ak krajinu poznáte dlhšie, objavíte množstvo zmien týkajúcich sa bežného života a z médií pocítite napätie siahajúce k najvyšším kruhom. Pri cestovaní zažijete početné policajné a vojenské kontroly, po zmene zákonov z ulíc vymizli podomoví predavači, ponúkajúci tovar všetkého druhu a dotvárajúci kolorit miest. Život tu však plynie takmer normálne, na rozdiel od pohoria Mandara a oblasti v okolí Čadského jazera. Tie sa zmenili na hororovú scénu s každodennými tragédiami.

Kamerunské mestá sú plné utečencov zo severu. Rozprávajú príbehy, ktoré by ste radšej nikdy nepočuli. O tom, ako syn podreže matku, keď s ním odmietne pridať sa k teroristom, o popravách starcov a hádzaní ich tiel do studní, o dvadsiatich zaživa upálených deťoch…

Národný park Waza s vzácnou faunou, ktorý bol jedným z hlavných dôvodov pre príchod turistov do krajiny, ostáva bez návštevníkov a bez príjmov na svoju ochranu. Školy sú zatvorené, 70 percent fariem na severe zostalo opustených, na trhoch chýba jedlo a ceny závratne rastú. Obyvatelia, ktorí nemali prostriedky na útek, trpia hladom a ich strach pred terorom sa čoraz viac mení na frustráciu a hnev voči vláde prezidenta Paula Biyu. Ten vyzerá, akoby po 34 rokoch svojej vlády nemal čas starať sa o ľudí na severe. Jeho úrad sa onedlho skončí a na jeho miesto si brúsi zuby množstvo záujmových skupín. Ich rétorika je často agresívna a využívajú pri nej rôzne xenofóbne konšpiračné teórie, napríklad o podpore teroristov zo strany Francúzska.

Na svojej ceste som sa pohyboval na nigérijsko-kamerunských hraniciach približne 200 kilometrov na juh od postihnutého územia. S pomocou priateľov som tam do škôl v batohu priniesol 11 počítačov ako symbolickú pomoc. Boko Haram sa nedá poraziť iba zbraňami. Jednou z hlavných príčin jeho vzniku bola chudoba a nevzdelanosť.

Komentáre

Teraz najčítanejšie