Prezident Kiska: Referendum rozdeľuje krajinu

Rusko odkrojilo Ukrajine Krym a teraz zjavne Rusmi riadení bojovníci ostreľujú Mariupoľ. Reaguje Európa dostatočne razantne?

Som si istý, že bez podpory z Ruska, ktorú Moskva už viac-menej aj priznáva, boje by už dávno neprebiehali. Pri sile Ruska je nám asi všetkým jasné, že takýto zmrazený konflikt môže pokračovať aj roky. Preto musíme presvedčiť Rusko, aby vycúvalo. Momentálne nevidím inú cestu, ako tú, ktorú zvolila Európska únia. Základnou otázkou však zostáva, čo urobí prezident Putin. Problémom je, že sme mu všetci prestali veriť. Skončili časy, keď sme si mohli myslieť, že Rusko bude náš partner, otvárali sa trhy, hovorili sme o spolupráci. Po anexii Krymu vidíme, že vôbec netušíme, čo je v jeho hlave, aký má cieľ. Kľúčové preto je, aby Európska únia zostala jednotná. Nesmieme dovoliť, aby nás Rusi rozdelili plynom a inými záujmami. Začína byť vidieť, že tie opatrenia fungujú. Ruská ekonomika stráca dych. Nechcem špekulovať, či majú byť sankcie tvrdšie alebo mäkšie, ale viem, že základ je, aby sme zostali jednotní. V snahe porozumieť tomu konfliktu a ruskej propagande som začal dokonca čítať Komsomoľskú pravdu. Práve dnes som tam čítal, že ruská vláda prijíma plán, ako vyjsť z krízy, čo znamená, že Moskva priznáva problém.

Kde stojí v tomto spore Slovensko?

Tam, kde má byť. Podporili sme sankcie. My sme jedni z mála, ktorí okrem toho, že rozprávajú, ako by mohli Ukrajine pomôcť, jej aj naozaj pomohli, keď sme otočili tok plynu. Tento týždeň som sa stretol s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a on za mnou hneď prišiel a predstavoval ma svojim ľuďom ako prezidenta krajiny, ktorá je skutočným podporovateľom Ukrajiny.

Nespochybňujú našu pozíciu niektoré výroky premiéra Roberta Fica?

Rozprával som sa s diplomatmi pôsobiacimi v Rusku a pýtal som sa ich, ako to ruská strana vníma. Ich odpoveď bola jednoznačná: V Moskve nik neregistruje slová premiéra Fica, podporili ste sankcie, a to je kľúčové. Postavili ste sa proti nám. A bodka.

Zhodnete sa s premiérom Ficom v postojoch k téme Ukrajina?

Premiér ide na budúci týždeň na Ukrajinu, čo je veľmi silný signál. V základných otázkach sa zhodujeme: musí sa ukončiť konflikt, Ukrajina musí pristúpiť k reformám a my ako Európa musíme byť jednotní.

Práve tento týždeň však do hry vstúpilo Grécko, kde sa formuje nová vláda a tá chce blokovať ďalšie sankcie voči Rusku. Podľa európskych médií sa dostalo do skupiny krajín, ktoré chcú zmierňovať sankcie, aj Slovensko. Neobávate sa, že by sme spolu s Gréckom blokovali európsku jednotu?

Absolútne nie. Treba počkať, Grécko má len tesne po voľbách. Vieme, že predvolebná rétorika a povolebná realita bývajú zásadne odlišné. Počkajme, s čím príde nová vláda.

V pondelok ste boli na večeri, ktorú organizoval český prezident Miloš Zeman. Ocitli ste sa na jednej akcii s Vladimirom Jakuninom, ktorý je pre blízke kontakty s Vladimirom Putinom na americkom zozname osôb, voči ktorým platia sankcie. Neprekážalo vám to?

Bolo tam šesťsto ľudí. Netušil som, či tam je. O jeho prítomnosti som sa dozvedel až na druhý deň z médií. Ak by som mal sedieť vedľa niekoho zo zoznamu sankcií a vedel by som o tom, nebol by som tam. Ale čo mám urobiť s tým, že som bol v jednej miestnosti s takýmto človekom, a ani som netušil, že tam je?

V poslednom čase ste sa opakovane stretli s prezidentom Zemanom. Aký zážitok to bol? Z médií sa zdá, že to musí byť zakaždým celkom vzrušujúce, rozkolísané a sem-tam aj vulgárne.

Prezident Zeman, a on si to aj priznáva, je človek, ktorý rád čerí vodu, rád provokuje. Vystupuje tak najmä smerom k médiám. Ako partner pri rokovaniach je veľmi konštruktívny. Je nesmierne sčítaný, má skúsenosti z politiky, má prehľad. Akurát rád čerí vodu. Ja by som taký nebol.

Pôjdete – po posledných udalostiach na východe Ukrajiny – na oslavy výročia konca vojny do Moskvy?

Oslobodila nás červená armáda, vojaci bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí na Slovensku padli. Musíme im vzdať úctu. Pokladám to za svoju povinnosť. Akým spôsobom to spravím, to ešte neviem. Od svojej rodiny už dostávam aj esemesky s výzvou: Dúfam, že do Moskvy pôjdeš. A ja odpovedám: Počkajte, svoje rozhodnutie zverejním, ale určite si pamiatku sovietskych vojakov uctím.

Predpokladám, že dostávate aj esemesky s výzvou, aby ste do Moskvy nešli.

Dostávam nielen esemesky, ale o tom aj čítam.

Na jednej strane osloboditelia z druhej svetovej, na druhej útočníci vo vojne, ktorá prebieha práve teraz. Čo je dôležitejšie?

Svoje rozhodnutie včas oznámim.

Zmenil sa váš pohľad na premiéra Fica, odkedy ste ho porazili vlani vo voľbách?

Pravidelne sa stretávame a bližšie som ho spoznal. V zásade sa však môj pohľad naňho nezmenil. Vnímam ho ako človeka, ktorý nesmierne veľa pracuje. Iste, sú témy, na ktorých sa nezhodneme. Bolo to vidieť pred voľbami, ale dnes to už prebieha v duchu konštruktívnej diskusie.

Chápete ho viac, odkedy ste v politike a vidíte to zvnútra?

Naozaj sa môj pohľad naňho nezmenil. Čo je pre mňa nové, sú stretnutia s ministrami, s novým predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim.

Prekvapili vás príjemne?

Vo viacerých smeroch cítiť ochotu veci posunúť a skutočne ich zmeniť. Je len otázka, či máme rovnaký uhol pohľadu, ako ich zmeniť. Diskutoval som s novým ministrom školstva. Hovorili sme napríklad o tom, čo musíme urobiť, aby sme mali kvalitné vysoké školy, aby sme nemali tak veľa gymnázií. Sú to praktické diskusie, kde mávame aj veľmi odlišné pohľady, ako to riešiť. Snažím sa vysvetliť svoj postoj a najmä, v prípade možných nepopulárnych opatrení, ktoré vláda musí urobiť a sú prospešné pre krajinu, ponúkam, že sa rád za to postavím. Ak napríklad hovoríme, že máme príliš veľa študentov politológie, práva, masmediálnej komunikácie alebo sociálnej práce a treba nájsť nástroje ako to riešiť, rád sa za to ako prezident postavím. Úlohu prezidenta vnímam ako nestranícku. Ktokoľvek príde s dobrou myšlienkou, podporím ju.

Zatiaľ najčítanejší článok Denníka N bol o tom, že firma do inzerátu napísala zoznam škôl, ktorých absolventov nechce. Čo si myslíte o takomto postupe?

Je to veľmi dobrý nástroj. Ako zamestnávateľ som postupoval rovnako. Keď prichádzali absolventi niektorých škôl, vnímal som to, ako keby ani neabsolvovali vysokú školu. Táto firma išla ešte ďalej, vopred oznámila: Ani sa neuchádzajte u nás o prácu. Je to podľa mňa dobrý signál pre spoločnosť, rodičov, ale aj študentov. Je to signál, že na kvalite vzdelania záleží. Že škola výrazne ovplyvní šancu na zamestnanie a že tu je veľa škôl, ktoré len produkujú skladníkov do Nemecka alebo ľudí na úrad práce.

Máte pocit, že ministri vás naozaj počúvajú?

Myslím si, že áno.

Prečo to robia?

To sa musíte opýtať ich.

Poslanci Smeru nepodporili žiaden zákon, ktorý predložil niekto iný.

Je mi to ľúto, ale sme v predvolebnom roku. Teraz sa nedá nič. Je to divoký rok a som smutný, že najbližšie mesiace sa nebude dať nič reálne zmeniť, pretože každý uvažuje o parlamentných voľbách, hovoria, že sa to už nebude stíhať. Pre opozíciu, v snahe získať čo najviac hlasov, je každá téma predmetom útoku. Verím však, že po voľbách sa ako prezident budem môcť snažiť o širší konsenzus v strategických témach a pomáhať tomu, aby riešenia prechádzali s podporou vlády aj opozície.

Ako často sa s premiérom stretávate?

Snažíme sa stretnúť minimálne raz za mesiac. A potom sa vidíme pri rôznych spoločenských príležitostiach. Pokiaľ sú nejaké operatívne otázky, ako napríklad výmena ministrov, premiér to so mnou vždy konzultuje.

Myslíte si, že vám niekedy môže odpustiť, že ho porazil politický začiatočník, alebo čakáte, že vám to ešte nejako vráti?

Neviem. Viem, ako sa budem správať ja. Som presvedčený, že aj v politike má byť základnou hodnotou slušnosť, morálka. A ja sa podľa toho budem správať.

Rozmýšľate nad tým, že sa z vás s premiérom Ficom môžu stať akési politické dvojičky a môžete byť na čele štátu dlhšie obdobie, alebo čakáte, že na poste premiéra dôjde po voľbách k zmene?

Ja tak neuvažujem. Nekalkulujem, čo bude po voľbách. Dnes je tu vláda, premiér a problémy, ktoré otváram. Ak bude o rok a tri mesiace iný premiér, tak to budem riešiť s ním.

Pripomína vám premiér, že ste podľa neho nebezpečný scientológ?

Veci z predvolebnej kampane skončili v predvolebnej kampani.

Naozaj? Vysvetlil vám, ako to vlastne myslel, keď to v kampani stále opakoval?

Nie je to len naša špecialita. Všade sa v kampani zvádzajú súboje. Voľby sú rozhodnutím a po nich je najlepšou možnosťou pre krajinu konštruktívna spolupráca.

Vyzývate ľudí, aby sa zapojili do politiky. Je dobré, že vzniká toľko nových strán?

Ja hovorím aj to, aby vstúpili do existujúcich strán. Aby sa ich snažili obrodiť, zreformovať. Ale pokojne môžu vytvárať aj nové strany. To je jedno. Dôležité je, aby sa noví, schopní, čestní ľudia zapojili do politiky.

V kuloároch sa stále objavuje, že založíte politickú stranu. Láka vás to?

Vôbec. Som prezidentom a mojím cieľom bolo byť nezávislým, nestranným prezidentom.

Stretávate sa s Ivetou Radičovou?

Nie. Naposledy sme sa videli na Pohode.

Jedným z najkomplikovanejších bodov vášho doterajšieho úradu bolo a je referendum. Neľutujete, že ste ho vyhlásili, keď teraz vidíte, ako prebieha kampaň?

Vyzývam ľudí, aby sa angažovali vo veciach verejných. Keď sa vyzbieralo viac ako štyristotisíc podpisov, porušil by som svoju základnú zásadu, ak by som referendu bránil. Pravdaže, konkrétne otázky vo mne vyvolali pochybnosti, a preto som sa v súlade s ústavou obrátil na Ústavný súd. Jednu otázku vypustil, ale moje pochybnosti naďalej zostali. Je mojou povinnosťou rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu a referendum vyhlásiť. Naozaj ma však trápi, že referendum začína rozdeľovať ľudí. Vidím dokonca na Facebooku, že sa rozpadávajú dlhoročné priateľstvá. To je to najhoršie, čo môže byť. Preto prosím všetkých, čo môžu, aby sme emócie upokojovali a neprilievali olej do ohňa.

[poll id=“35″]

Neľutujete, že ste verejne ohlásili, že pôjdete na referendum, a dokonca aj to, v ktorých otázkach ako zahlasujete?

Nie. Moje názory sú známe a pokladám za správne, aby Slovensko vedelo, aký je názor prezidenta na takéto témy.

Píšete si denník?

Nie, ale mám diár a zošit, kde si robím poznámky ku každej téme, na ktorú sa pripravujem, ku každému stretnutiu. Raz sa k nim môžem vrátiť a myslím si, že by som tú knihu dokázal napísať.

Predpokladám, že listy ako z Ameriky už nepíšete.

Nie. Píšem maily a esemesky. Ale dosť to filtrujem, odkedy viem, že každé moje slovo bude zaznamenané.